Vladimír Manda: Životný priestor v EÚ slúži majetným, pre pracujúcich je prázdny

Slovensko ako polokolónia a montážna dielňa Západu?

Členstvo v EÚ nám malo priniesť prosperitu, no hlbšia ekonomická realita ukazuje niečo celkom iné. Vladimír Manda v rozhovore reaguje na analýzu Dušana Lukášika, ktorá búra mýty o našom čistom zisku z európskych štruktúr.

Hoci z rozpočtu EÚ máme čisté plus približne 33 miliárd eur, druhá, skrytá vrstva v podobe odlivu ziskov a dividend do zahraničia nás stála šokujúcich 86 miliárd eur. Sme tak v celkovom mínuse 53 miliárd.

Vladimír Manda tento alarmujúci trend potvrdzuje cez globálnu analýzu Thomasa Pikettyho, pomenúva štrukturálne chyby slovenskej ekonomiky a otvorene vysvetľuje, prečo slovenské vlády po roku 1989 definitívne stratili schopnosť robiť skutočne suverénnu hospodársku politiku.

Foto: Canva

Stanislav olša fb
Stanislav Olša
+ dalšie články od tohto autora

Jeden komentár

  1. Milan Antal Milan Antal píše:

    Nemali by sme hľadať problém v európskej integrácii, ale v kapitalizme.
    Samotná integrácia nemôže za odliv ziskov do zahraničia, ale jej kapitalistická podstata.

    Pri integrácii treba vidieť synergický efekt špecializácie jednotlivých krajín v rámci európskej deľby práce, znižovanie nákladov: na duplicitný výskum, vývoj, výrobu. Ušetrenie nákladov na hranice, stráženie, colníkov. Ušetrenie nákladov na vydržiavanie veľkej armády. Ušetrenie na clách, zjednodušenom pohybe tovarov, služieb, ľudí. Integrácia je teda prínosom, tak to cítia aj ľudia, preto sa väčšina hlási k EÚ. Ľavica si preto musí dávať pozor, aby si nezamieňala zdroj problémov a tým strácala body u ľudí.

    Problémom je kapitalistická podstata európskej integrácie. Kapitalizmus vznikol na národnom ekonomickom priestore, kapitalistická epocha (1368-1928) je založená na národnom trhu. A tak sa kapitalistické štáty chovajú aj v rámci integračného zoskupenia, absolutizujú svoje národné záujmy. Čo je nadnárodné, je konkurenčné. Preto EÚ nedokáže dospieť k diskusiám a dohodám o rozdelení trhu, špecializácii, aby sa európske krajiny voči sebe nechovali ako nepriateľskí konkurenti, ale sa dopĺňali. A preto v nadnárodnom priestore si silnejšie krajiny podriaďujú slabšie, namiesto rovnocenného postavenia EÚ má čiastočne koloniálny charakter.
    Pozrime sa na kapitalistické Rusko, chová sa presne tak isto ako EÚ. EAEÚ chápe ako svoju sféru vplyvu, nie integračné zoskupenie piatich rovnocenných členov. Tieto dni vedie dosť nepriateľské kroky voči Arménsku. Ktoré sa chová len podobne ako sa chová Slovensko v rámci EÚ.
    Ak sa krajina v rámci integračného zoskupenia plne špecializuje, ak z toho profituje, určite sa nebude usilovať utiecť zo zoskupenia. V podstate to bude aj nemožné, pretože ekonomické a sociálne väzby sa stanú natoľko silné, žeby bolo potrebné mnoho energie na ich rozbitie.

Pridaj komentár

Reviews for Vladimír Manda: Životný priestor v EÚ slúži majetným, pre pracujúcich je prázdny

  • Milan Antal
    Milan Antal
    7. júna 2026
    Nemali by sme hľadať problém v európskej integrácii, ale v kapitalizme. Samotná integrácia nemôže za odliv ziskov do zahraničia, ale jej kapitalistická podstata. ... Pri integrácii treba vidieť synergický efekt špecializácie jednotlivých krajín v rámci európskej deľby práce, znižovanie nákladov: na duplicitný výskum, vývoj, výrobu. Ušetrenie nákladov na hranice, stráženie, colníkov. Ušetrenie nákladov na vydržiavanie veľkej armády. Ušetrenie na clách, zjednodušenom pohybe tovarov, služieb, ľudí. Integrácia je teda prínosom, tak to cítia aj ľudia, preto sa väčšina hlási k EÚ. Ľavica si preto musí dávať pozor, aby si nezamieňala zdroj problémov a tým strácala body u ľudí. ... Problémom je kapitalistická podstata európskej integrácie. Kapitalizmus vznikol na národnom ekonomickom priestore, kapitalistická epocha (1368-1928) je založená na národnom trhu. A tak sa kapitalistické štáty chovajú aj v rámci integračného zoskupenia, absolutizujú svoje národné záujmy. Čo je nadnárodné, je konkurenčné. Preto EÚ nedokáže dospieť k diskusiám a dohodám o rozdelení trhu, špecializácii, aby sa európske krajiny voči sebe nechovali ako nepriateľskí konkurenti, ale sa dopĺňali. A preto v nadnárodnom priestore si silnejšie krajiny podriaďujú slabšie, namiesto rovnocenného postavenia EÚ má čiastočne koloniálny charakter. Pozrime sa na kapitalistické Rusko, chová sa presne tak isto ako EÚ. EAEÚ chápe ako svoju sféru vplyvu, nie integračné zoskupenie piatich rovnocenných členov. Tieto dni vedie dosť nepriateľské kroky voči Arménsku. Ktoré sa chová len podobne ako sa chová Slovensko v rámci EÚ. Ak sa krajina v rámci integračného zoskupenia plne špecializuje, ak z toho profituje, určite sa nebude usilovať utiecť zo zoskupenia. V podstate to bude aj nemožné, pretože ekonomické a sociálne väzby sa stanú natoľko silné, žeby bolo potrebné mnoho energie na ich rozbitie.
Scroll to top