Hoci dnes mnohé politické hnutia a verejne známe postavy hlasno volajú po zmene systému, spoločnosti zásadne chýba odpoveď na otázku, čo bude nasledovať deň po nej. Revolučné heslá bez reálneho hospodárskeho plánu totiž stabilitu krajiny nezaistia. Prinášame vám pokračovanie nášho rozhovoru s ekonómom a národohospodárom Petrom Zajacom-Vankom.
V tejto časti hosť otvorene hovorí o tom, že súčasným politickým stranám chýbajú odborníci s makroekonomickou víziou a namiesto národohospodárov majú k dispozícii iba účtovníkov. Ako alternatívu k dnešnému smerovaniu predstavuje koncept ekonomickej demokracie a otvára otázku, prečo môže byť obyčajná plechovka piva Budvar z národného podniku preukázateľne úspešnejším modelom než privatizované korporácie. Zároveň predstavuje svoju najnovšiu knihu zameranú na prežitie Slovenska v období globálneho chaosu a pýta sa, či riešením pre bezpečnú plavbu našej krajiny cez tieto búrlivé vody nie je hľadanie schopného kormidelníka alebo dokonca „osvieteného diktátora“
Zdroj foto: Peter Zajac-Vanka/Canva
Súvisiace:
Ekonomika po kapitalizme: kniha v PDF s komentárom zverejnená
1. časť rozhovoru s Petrom Zajacom-Vankom:
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
Verejná odpoveď: Áno, pán profesor, hovoril som v rozhovore, že vo vláde a v politických stranách sú samí účtovníci, ale žiadny národohospodár, resp. skutočný hospodár. Viem že aj makroekonomika, to sú hlavne výpočty a účty, ako napríklad Váš Systém národných účtov (SNÚ) profesora Husára. Ale sám tvrdíte, že tieto vláda SR ani politické strany ba ani EÚ nevyužívajú…čo je škoda a píšete to na svojom blogu Reminiscencie-sucasnost.sk Práve preto som v rozhovore uviedol, že vo vláde a v politických stranách sú iba účtovníci a nie plnokrvní hospodári a národohospodári – pretože zaraďovať minuté peniaze z prvotných dokumentov, úhrad a faktúr, teda už z minulého času -do údajov, to je práca v „mŕtvej ekonomike“, teda už ktorá prebehla. A vyvodzovať z toho stavu budúce riešenia, to je ako veštiť z čriev mŕtveho zvierať ako to robili „Haruspikovia“ a reagovať teda nie proaktívne ale reaktívne, teda až na minulé deje. Lenže čo nám pomôže vedieť, koľko „sme minuli a koľko si môžeme dovoliť minúť“ ak nemáme žiadnu národohospodársku víziu a nemáme ani tušenie, odkiaľ vziať ekonomické zdroje, ako s nimi narábať a čo s nimi dosiahnuť? Týmto sa už ekonómovia vyškolení klasickou ekonómiou, aká sa učí na vysokých školách, ani nedokážu zaoberať. Preto im plným právo patri hanlivé označenie “ účtovníci“…opýtajte sa ich, ako zabezpečia tvorbu hrubého domáceho produktu, ako zabezpečia príjmy do štátneho rozpočtu a dozviete sa samé účtovné odporúčania, nie hospodárske, národohospodárske.
Každý obchodník, každý podnikateľ, ale aj každá fyzická osoba má svoje určité zámery v domácnosti, v hospodárstve, v celom národnom hospodárstve republiky. A príjmy a výdaje z faktúr a inkás posielajú svojim účtovníkom, nech to spracujú do účtov, súvahy, do daňových priznaní. Pýtajú sa, kam to zaradiť…účtovníkov sa nepýtame, ako bude rásť náš hospodársky výsledok, alebo ako máme využiť naše hospodárske zdroje.
EKONÓMOV je strašne veľa a sú v rôznych odboroch. Je to ako s doktormi – aj tu je rozdiel medzi patológom, pôrodníkom, chirurgom a zubárom, však? A patológ neradí mamičke, ako má porodiť…