Peter Zajac-Vanka: Znárodnenie nevymysleli komunisti, no nákup elektrární ním ani zďaleka nie je
- Stanislav Olša / Peter Zajac-Vanka
Okolo preberania slovenských elektrární sa v spoločnosti šíria mýty, ktoré ľudia kvôli chýbajúcej osvete a prekrúcaniu histórie ľahko preberajú. Predstava, že štát jednoducho získa strategický podnik a okamžite vyrieši všetky problémy, je však naivná. Do štúdia prijal pozvanie ekonóm a národohospodár Peter Zajac-Vanka, aby uviedol historické aj ekonomické fakty na pravú mieru.
V rozhovore vysvetľuje, že ak by sa štát musel kvôli nákupu akcií elektrární zadlžiť, jeho skutočným pánom by sa stal veriteľ a podnik by podobne ako pri hypotéke spoluvlastnila banka. Súčasné debaty preto nemajú so skutočným znárodnením nič spoločné, čo dokumentuje aj na úspešnom príklade súdneho zoštátnenia Vodného diela Gabčíkovo. Náš hosť zároveň otvára historický kontext Benešových dekrétov a povojnového vývoja v rokoch 1945 a 1948, kedy znárodňovacie procesy prebiehali v celej Európe vrátane Veľkej Británie či Francúzska.
Pozrite si pohľad do fungovania ekonomiky, ktorý vám pomôže lepšie pochopiť dnešné politické hry.
Foto: SITA/Slovenské elektrárne
Súvisiace:
Stanislav Olša
Peter Zajac-Vanka
3 komentáre
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Peter Zajac-Vanka: Znárodnenie nevymysleli komunisti, no nákup elektrární ním ani zďaleka nie je
-
Peter Zajac-Vanka
8. júna 2026
V pohode, Tomáš, ten rozdiel medzi štátnym podnikom a národným podnikom som popísal najlepšie na tej plechovke piva Budvar, vyrobeného Budějovickým Budvarom, národní podnik, ČR, v roku 2026. Obrovská osudová chyba sa stala v lete 1988, keď v rámci "hospodárskych reforiem" ( a boli myslené dobre!) boli vštky národné podniky rušené a výrobno-hospodárske jednotky stredného článku riadenia sa transformovali právne na štátne podniky a aj sa osamostatňovali od VHJ. KSČ si ale nezabezpečila ISTOTU prechodu na ďalší päťročný plán od 1990, ktorý už mal byť po vzore Agrokombinátu Slušovice so samostatnými štátnymi podnikmu. Namiesto toho politický vývoj priam "nahral na smeč" privatizérom, kde V.Klaus a jeho team veľmi rýchlo pochopili, že štátne podniky možno meniť na akciové spoločnosti a rýchlo dať do privatizácie... a to bola katastrofa pre národné hospodárstvo Československa. Pár národných podnikov "vydržalo: napríklad ten Budva n.p. preto, lebo aj vláda ČSFR uznala, že v právnom spore o značku Budvar- Budweisser s americkým koncernom Anheuser-Bush by i tak došlo k nepriateľskému prevzatiu Budvaru ak by ho transformovali...ale potom sa už stratili právne súvislosti a podnik "sa nedal zrušiť" ( rovnako ako sa nedajú zrušiť Benešove dekréty bez narušenia výsledkov 2.svetovej vojny...). Národný podnik v súčasnosti môže byť definovaný NAD NÁRODNÝM PRÍRODNÝM BOHATSTVOM a ekonomickými zdrojmi - ale to sa musia "pohrať" právnici. Zásadou je iba to, že národný podnik je NESCUDZITEĽNÝ, čiže nedá sa predať ani kúpiť. A to mám v knihe Ekonomika po kapitalizme. -
Tomas Drobka
5. júna 2026
Veľmi dobrý rozhovor, len dodám, že s touto „výzvou” neprišlo Progresívne Slovensko, ale Demokrati (Šeliga s Hirmanom konkrétne). Inak v článku, ktorý som písal ja, som znárodnenie použil samozrejme trochu zveličene, keď som tvrdil, že nie som za to, aby štát vlastnil len 51 %, ale 100 % - teda som za zoštátnenie, ale dodal som (nadnesene), že za mňa by sa pokojne mohol znovu nazývať národným podnikom (čiže by to mohlo fungovať systémom ako pred rokom 1989, čo, ako si uvedomujem, reálne možné nie je). -
Peter Zajac-Vanka
3. júna 2026
Výborne, ďakujem. Len ešte pridať link na článok pod video, pretože to redaktor sľúbil v rozhovore. Alebo ešte jeden link, kde je aj foto z prvej strany toho zákona č.100/1945 o znárodnení. Tu je: https://spolok-narodohospodarov.sk/2024/10/28/28-oktobra-to-je-aj-den-znarodnenia-a-dokonca-z-roku-1945/
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Výborne, ďakujem. Len ešte pridať link na článok pod video, pretože to redaktor sľúbil v rozhovore. Alebo ešte jeden link, kde je aj foto z prvej strany toho zákona č.100/1945 o znárodnení. Tu je: https://spolok-narodohospodarov.sk/2024/10/28/28-oktobra-to-je-aj-den-znarodnenia-a-dokonca-z-roku-1945/
Veľmi dobrý rozhovor, len dodám, že s touto „výzvou” neprišlo Progresívne Slovensko, ale Demokrati (Šeliga s Hirmanom konkrétne).
Inak v článku, ktorý som písal ja, som znárodnenie použil samozrejme trochu zveličene, keď som tvrdil, že nie som za to, aby štát vlastnil len 51 %, ale 100 % – teda som za zoštátnenie, ale dodal som (nadnesene), že za mňa by sa pokojne mohol znovu nazývať národným podnikom (čiže by to mohlo fungovať systémom ako pred rokom 1989, čo, ako si uvedomujem, reálne možné nie je).
V pohode, Tomáš, ten rozdiel medzi štátnym podnikom a národným podnikom som popísal najlepšie na tej plechovke piva Budvar, vyrobeného Budějovickým Budvarom, národní podnik, ČR, v roku 2026. Obrovská osudová chyba sa stala v lete 1988, keď v rámci „hospodárskych reforiem“ ( a boli myslené dobre!) boli vštky národné podniky rušené a výrobno-hospodárske jednotky stredného článku riadenia sa transformovali právne na štátne podniky a aj sa osamostatňovali od VHJ. KSČ si ale nezabezpečila ISTOTU prechodu na ďalší päťročný plán od 1990, ktorý už mal byť po vzore Agrokombinátu Slušovice so samostatnými štátnymi podnikmu. Namiesto toho politický vývoj priam „nahral na smeč“ privatizérom, kde V.Klaus a jeho team veľmi rýchlo pochopili, že štátne podniky možno meniť na akciové spoločnosti a rýchlo dať do privatizácie… a to bola katastrofa pre národné hospodárstvo Československa. Pár národných podnikov „vydržalo: napríklad ten Budva n.p. preto, lebo aj vláda ČSFR uznala, že v právnom spore o značku Budvar- Budweisser s americkým koncernom Anheuser-Bush by i tak došlo k nepriateľskému prevzatiu Budvaru ak by ho transformovali…ale potom sa už stratili právne súvislosti a podnik „sa nedal zrušiť“ ( rovnako ako sa nedajú zrušiť Benešove dekréty bez narušenia výsledkov 2.svetovej vojny…).
Národný podnik v súčasnosti môže byť definovaný NAD NÁRODNÝM PRÍRODNÝM BOHATSTVOM a ekonomickými zdrojmi – ale to sa musia „pohrať“ právnici. Zásadou je iba to, že národný podnik je NESCUDZITEĽNÝ, čiže nedá sa predať ani kúpiť. A to mám v knihe Ekonomika po kapitalizme.