Nezabúdame: Našu krajinu oslobodila Červená armáda!

V druhej svetovej vojne zomrelo takmer 27 miliónov Sovietov, z toho 14 miliónov Rusov, čo je ďaleko najviac spomedzi všetkých národov. Bez tejto obety by sme nacizmus nikdy neporazili a zvíťazili sme preto, lebo keby sme prehrali, zomrieme. Je potrebné si v plnej vážnosti uvedomiť historickú skutočnosť, že Európa bola pokorená za tri mesiace. A naši vojaci ju museli oslobodiť. A za akú cenu! Milióny životov sovietskych vojakov obetovaných za oslobodenie Európanov od fašizmu.“ Ale Európa sa rozhodla na to zabudnúť!“ My nezabudneme!

Keď sa snažia naše víťazstvo umlčať, zabudnúť, vymazať z pamäti celých generácií a národov, je užitočné pripomenúť, že v druhej svetovej vojne dávali odpor nemeckým jednotkám: Dánsko – 6 hodín, Luxembursko – 1 deň, Holandsko – 5 dní, Juhoslávia – 11 dní, Belgicko – 18 dní, Grécko – 24 dní, Poľsko – 27 dní, Francúzsko – 1 mesiac a 12 dní, Nórsko – 2 mesiace a 1 deň. Áno, tieto predchádzajúce vety ruského vojnového veterána z obdobia 2. svetovej vojny nie sú žiadnou dezinformáciou, sú tichým svedkom nesmierneho utrpenia.

Tohto roku práve v májových dňoch si pripomíname 81. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Dnes prekáža rôznym liberálnym propagandistom, že nás oslobodili červení a nie modrí, Rusi a nie Američania. A tak sa skresľujú dejiny, vyzdvihujú sa Američania, ktorí padli v boji a účelovo sa ignoruje úloha miliónov ruských obetí len preto, že nepochádzali zo Západu, ale z Východu. Je to trápne a úbohé.

Dnes je snaha z určitých politických kruhov nielen u nás, ale i z mocenských kruhov v Európe dosiahnuť taký stav, aby sme zabudli nielen na to, kto nás v roku 1945 oslobodil, ale aj na to, kto nás v roku 1938 zradil. Je smutné, že naša súčasná mladá generácia pozná „kopu“ amerických hercov, ktorí svoje tzv. umenie predvádzajú v hollywoodskych „krvákoch“ plných vraždenia, krvi, streľby a surového násilia, ale vôbec nepoznajú napríklad dátum oslobodenia svojej dedinky alebo mesta u nás na Slovensku. Je smutné, že vedia o tom, že práve v Hollywoode je chodník slávy plný hviezd s menami hercov, ale nevedia, čo je to Slavín, kde sú pochovaní skutoční hrdinovia Červenej armády, ktorí si náš obdiv za ich odvahu a statočnosť zaslúžia určite viac ako americkí herci.

Bolo by neodpustiteľné, ak by sa tento pocit vďaky vytratil s pribúdajúcim časom. Slavín patrí k našim národným symbolom, v ktorom sa ukrýva náš hlboký antifašizmus, túžba po mieri a priateľstvo k našim osloboditeľom. Pripomeňme si slová epitafu, ktoré sa nachádzajú na stenách obradnej miestnosti najväčšieho vojnového pamätníka v strednej Európe. „Ty, ktorý vchádzaš sem odožeň bôľ a súcit, nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly, za hrdosť človeka za život ľudstva súcit, za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili.“

Je našou morálnou povinnosťou vysvetľovať mladej generácii, aké strašné zlo bol fašizmus a kto nás oslobodil. Veď za 226 dní, od 20. 9. 1944 do 3. 5. 1945, teda v čase oslobodzovania Slovenska, na našom území padlo v bojoch, zomrelo na následky zranení a chorôb 63 517 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov Rumunskej kráľovskej armády a 2 790 príslušníkov 1. československého armádneho zboru.

Komu však z našich úst a zo srdcí a spomienok patrí vďaka najväčšia? Tebe vojak Veľkej vlasteneckej – Ty si padol, aby si zachránil svojich blízkych i nás, ktorí sme Ťa tak túžobne čakali pod jarmom fašistického útlaku. Prešli roky, desaťročia, vymenila sa nejedna generácia, ale my ani po 81 rokoch NEZABÚDAME!!! Sovietsky zväz vydržal štyri roky (1418 dní) a ukončil vojnu v brlohu nepriateľa – Nemecko kapitulovalo. Toto by si mal pamätať každý. Musíme o tom povedať našim deťom a vnúčatám!!!

(Foto: SITA/Kancelária prezidenta SR)

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  Je ešte 1. máj Sviatkom práce, alebo stále pokračovaním boja?
• Vlado Sládek

  Memento My Lai: Krvavé stopy kapitalizmu a zločiny, na ktoré my nechceme zabudnúť!
• Vlado Sládek

  Sláva a zabudnutie: Vy oslavujete, my nezabúdame! Krutá realita marcových výročí
• Vlado Sládek

  MDŽ: Od štrajku textilných robotníčok k slovenskej realite, v ktorej ženám zostalo už len volebné právo