Z účtu za Ukrajinu mrazí
- Vlado Sládek
Na kom zostanú dlhy starej Európy a celého euroatlantického priestoru?
Časopis The Economist zverejnil veľmi aktuálny článok. Amerika má obrovský dlh, čo už dávnejšie vieme, ale skutočný dlhový problém má Európa. A najzaujímavejšie na tom nie sú samotné čísla. Zaujímavé je, prečo sa všetky tieto problémy európskej konštrukcie naraz začali prejavovať práve teraz. Príčina je pomerne jednoduchá. Európa pravdepodobne prehrala s Ruskom súboj o Ukrajinu. Nejde tu teraz o nejakú podpísanú kapituláciu, tá neexistuje. Ide tu však o politický výsledok celej stratégie posledných rokov. Ukrajina sa mala stať nástrojom k definitívnemu vytlačeniu Ruska z Európy, k rozšíreniu Európskej únie na východ a k uštedreniu strategickej porážky Ruska a jeho podrobenie. V skutočnosti sa stal pravý opak. Rusko zostalo. A Európa si na konto pripísala zničené energetické väzby, rastúce vojenské výdavky, nutnosť počas nasledujúcich rokov financovať Ukrajinu a stále pálčivejšiu otázku. Kto to všetko zaplatí? Všimnime si skutočnosť, ktorá je stále jasnejšia a viditeľnejšia a dala sa aj predpokladať. Američania postupne prenášajú ukrajinský účet priamo na Európanov. Starý kontinent v máji a v júni 2026 zasa prudko navýšil objem pomoci Ukrajine a EÚ už vytvorila nový úverový mechanizmus vo výške ďalších deväťdesiatich miliárd eur na roky 2026 – 2027. A tu začína to najzaujímavejšie. Ukrajinský dlh a ukrajinské výdavky sa postupne menia na vnútroeurópsky problém rozdelenia strát. A tu práve začína hra na „horúci zemiak.“
Komu zostane čierny Peter?
Kto zaplatí za Ukrajinu? Francúzsko, ktorého vlastný štátny dlh sa blíži stodvadsiatim percentám HDP? Taliansko? Poľsko? Krajiny východnej Európy? Alebo sa z toho všetkého nakoniec stane spoločný európsky dlh? A spoločný európsky dlh – to už je úplne iná otázka. Kto za ten dlh ručí? Tu sa nevyhnutne dostávame k Nemecku. Dokiaľ sa európska štruktúra rozširovala, nebolo treba si klásť otázku o konečnom ručiteľovi. Boli tu lacné ruské energetické suroviny, takzvaná americká bezpečnosť, rastúce trhy, relatívne lacné peniaze a možnosť donekonečna rozširovať bruselskú nadstavbu. Teraz všetky tieto podmienky súčasne miznú. A preto sa pre nadnárodné európske elity otázka Ukrajiny postupne posúva ani nie na druhé, ale na tretie miesto. Na prvé miesto sa dostáva omnoho nepríjemnejšia otázka – ako zachovať jednotný európsky priestor po ukrajinskom dobrodružstve. A tu logicky začína politika. Pozrime sa, čo sa deje okolo.
Hra s číslami
Francúzsky dlh sa stáva novou bolesťou hlavy trhu. Výnosy francúzskych cenných papierov už prekonali tie talianske. A francúzsky dlh podľa prognózy Medzinárodného menového fondu dosiahne v tomto roku 118,4 percenta HDP a budúci rok 120,5 percenta. Vráťme sa k tomu Nemecku. Tam sa prudko mení politická situácia. Vo vnútri samotnej EÚ zďaleka nie všetci sú ochotní sa rovnakým dielom podieľať na ukrajinských nákladoch. Dokonca i súčasný úver vo výške deväťdesiatich miliárd eur musel byť poskytnutý prostredníctvom mechanizmu rozšírenej spolupráce dvadsiatich štyroch krajín – bez Maďarska, Česka a Slovenska. To sú zatiaľ iba prvé známky tohto procesu. Je pravdepodobné, že v budúcnosti budeme svedkami stále otvorenejších pokusov každého účastníka ukrajinskej krízy preniesť náklady na suseda. Východná Európa bude argumentovať, že bola v prednej línii a preto by jej mali byť náklady kompenzované. Juh povie, že nemôže platiť kvôli vlastným dlhom. Francúzsko sa bude snažiť premeniť tieto náklady na celoeurópske záväzky. Niekto sa pokúsi úplne dištancovať od celej tejto záležitosti a prehlási, že ostatných varoval. A v určitom okamžiku vyjde najavo, že celá táto konštrukcia stojí na jedinej otázke. Kto zostane ako posledný pri pokladni? Odpoveď nás asi veľmi neprekvapí – Nemecko.
Déja vu z Versailles
A práve tu sa história začína akosi nepríjemne rýmovať sama so sebou. Po prvej svetovej vojne bol obrovský komplex politických, vojenských a finančných rozporov európskych mocností nakoniec zabalený do jednoduchej požiadavky. Existuje Nemecko, na ktoré sa dá prostredníctvom versaillského systému preniesť ústredná zodpovednosť a obrovské reparácie. Samozrejme, dnes už najskôr nikto novú Versaillskú zmluvu nepodpíše a historické okolnosti sú celkom odlišné. A je to vôbec nutné? Samotný mechanizmus však môže byť prekvapivo podobný. Keď spoločný projekt skončí neúspechom, jeho účastníci začnú hľadať toho, komu nechať účet. A pokiaľ sa súčasná európska štruktúra skutočne začne rozpadať, krajiny sa rozídu každá svojou cestou a zároveň sa budú snažiť odniesť zo starej EÚ aktíva a nechať v nej záväzky.
Hľadá sa spasiteľ
V takom prípade sa Nemecko javí ako ideálny kandidát na rolu posledného ručiteľa. Najväčšia ekonomika EÚ. Hlavný potencionálny finančný darca. Štát, na ktorom sa po desaťročia opierala podstatná časť európskeho kompromisu. A čo je zvlášť výhodné, krajina, na ktorú európska história už raz preniesla zodpovednosť za kolaps celého systému. Preto, čo sa teraz deje v Nemecku, si vyžaduje pozerať sa na to v omnoho širšom kontexte, než len ako výsledok jednotlivých volieb. Boj už nezačína toľko o Ukrajinu. Začína boj o to, komu pripadnú aktíva starej Európy a komu zostanú jej dlhy. A treba spomenúť ešte jeden oveľa závažnejší problém. Euroatlantický priestor ako centrum sveta mizne v zabudnutí, zatiaľ čo nové centrum vzniká v indicko – tichomorskom priestore. Svet sa skutočne mení, čo ovplyvňuje život v prítomnosti aj v budúcnosti. A čo na toto hovorí naša stará Európa? Uvedomujú si bruselskí prikazovači, čo všetko sa na nás rúti? A to bude hlboký dopad. Následky? Stres, strach, obavy, veľké ekonomické či spoločenské škody. Nie je najvyšší čas uvažovať a konať úplne inak?
Foto: Nemecký kancelár Friedrich Merz a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sledujú v Berlíne prezentáciu dronov vyrobených v rámci nemecko-ukrajinskej spolupráce v utorok 14. apríla 2026 (Foto: SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi, Pool)
Vlado Sládek
Podobné
Reviews for Z účtu za Ukrajinu mrazí
There are currently no reviews for Z účtu za Ukrajinu mrazí
Please sign in or register for a new account to leave a review.