Zabudnutí hrdinovia bitky pri Kursku: Lídri EÚ a USA mlčia o tých, ktorí spečatili porážku nemeckej armády

Bitka pri Kursku trvala 50 dní – od 5. júla do 23. augusta 1943 – a zásadne ovplyvnila ďalší priebeh druhej svetovej vojny.

Jedna z najväčších bitiek v dejinách

Stopy druhej svetovej vojny sú zaznamenané v letopisoch jazykom krvi a ohňa. Vojnu prehrali agresori – fašistické Nemecko a jeho spojenci. Vojnu však nemožno prehrať bez prehier jednotlivých bitiek. Bitky bývajú veľké i malé, avšak o výsledku veľkej vojny – a druhá svetová vojna bola naozaj veľkou vojnou, veď trvala nie jeden ani nie dva, ale celých šesť rokov – rozhodujú veľké bitky.

Práve bitka pri Kursku, ktorá sa skončila úplným krachom fašistického útočného plánu označeného v hitlerovskom hlavnom stane veľavravným slovom „Citadela“, patrí k najväčším priamym vojenským bitkám v dejinách ľudstva. Bola to gigantická zrážka, ktorej sa na oboch stranách zúčastnili miliónové armády a obrovské množstvo bojovej techniky.

V bitke pri Kursku a v nasledujúcich rozsiahlych bojových operáciách na Dnepri sa zavŕšil a upevnil základný obrat vo vojne proti hitlerovskému Nemecku. Nepriateľ utrpel také straty, z ktorých sa už nedokázal spamätať.

Pripomeňme si vzájomný pomer síl oboch strán pred začiatkom bitky pri Kursku. Sovietske vojská – počet vojakov 1 336 000, delá a mínomety 10 000, tanky a raketomety 3 444, bojové lietadlá 2 172. Vojská nepriateľa – počet vojakov 900 000, delá a mínomety 19 100, tanky a raketomety 2 700, bojové lietadlá 2 050.

Operácia Citadela a Hitlerov pokus o zvrat

Zdrvujúce porážky nemeckých fašistických vojsk pri Moskve a neskôr pri Stalingrade, ako aj úspešná ofenzíva Sovietskej armády v zime 1942 – 1943 podlomili vojenskú silu a politickú prestíž Tretej ríše. Na jar roku 1943 wehrmacht stratil na východnom fronte takmer všetko, čo získal roku 1942. Stratil obrovské množstvo živej sily a bojovej techniky.

Vedúci predstavitelia hitlerovského Nemecka dychtili po odplate, potrebovali víťazstvo. Preto si pri plánovaní operácií na rok 1943 vytýčili ďalekosiahle vojensko-politické ciele: získať opäť strategickú iniciatívu a zvrátiť priebeh vojny vo svoj prospech.

Rozhodli sa podniknúť útok na neveľkom úseku frontu v oblasti mesta Kursk. Bola pripravená útočná operácia v operačnom rozkaze č. 6 s názvom „Citadela“. Hitlerovskí generáli vychádzali zo svojráznej situácie, aká sa vytvorila pri Kursku v lete roku 1943, kde bola veľmi neobvyklá konfigurácia frontovej línie.

Vytvoril sa gigantický výbežok s rozlohou 65 000 štvorcových kilometrov, ktorý držali sovietske vojská. Na severe a juhu výbežku vznikli hlboké vklinenia jednotiek wehrmachtu a práve tieto priestory mienil nepriateľ využiť a udrieť na základ oblúka z dvoch strán. Hitlerovci plánovali poraziť sovietske vojská na Kurskom výbežku a potom rozvíjať útok smerom na Moskvu, Leningrad a ďalej.

Na tento účel vytvorili dve útočné zoskupenia, ktoré pozostávali z 50 divízií vrátane 16 tankových a motorizovaných. Tieto sily boli vyčlenené zo skupín armád „Stred“ a „Juh“. Okrem toho na krídlach oboch zoskupení operovalo ešte 20 divízií. Toto všetko bolo zo vzduchu podporované letectvom 4. a 6. leteckej armády.

Velenie 1. gardovej inžinierskej brigády osobitného určenia v obci Veretenino, Kurská oblasť (Zdroj: Wikimedia Commons /Mos.ru, CC BY 4.0)

Mohutná obrana na Kurskom výbežku

Sovietske ozbrojené sily sa taktiež pripravovali na rozhodujúce útočné operácie. Hlavný stan najvyššieho velenia sovietskych ozbrojených síl mal správy o pripravovanej ofenzíve nepriateľa pri Kursku a rozhodol sa, že sovietske vojská nezaútočia ako prvé.

Bol vytvorený plán, ktorý počítal s vytvorením hlboko členenej obrany na Kurskom výbežku s cieľom vyčerpať nepriateľa a potom ho rozhodným protiútokom úplne zničiť.

Za tri mesiace – od apríla do júla – pripravili sovietske vojská na Kurskom výbežku mohutnú obranu, ktorá v hĺbke 250 až 300 kilometrov mala osem obranných pásiem a línií obrany.

Nepriateľ začal útok ráno 5. júla. Najurputnejšie boje sa odohrávali v priestore na juh od Orla a na sever od Belgorodu. Na juh od Kurska, kde operovala skupina armád „Juh“, sa tiež rozpútali zúrivé boje.

Dňa 12. júla došlo pri dedinke Prochorovka ku grandióznej tankovej bitke, na ktorej sa na oboch stranách zúčastnilo 1 500 tankov a samohybných diel. Nepriateľ bol rozdrvený a prešiel do obrany.

Toho istého dňa sa začal protiútok sovietskych vojsk v Kurskom oblúku, ktorého sa zúčastnili vojská piatich frontov a všetkých päť tankových armád. Táto protiofenzíva definitívne zlomila útočnú silu nepriateľa. K 23. júlu bol zatlačený do postavení, ktoré zaujímal pred operáciou „Citadela“.

Dovtedy ešte wehrmacht počas celej druhej svetovej vojny neutrpel takú zdrvujúcu porážku v takom krátkom čase. Úspešne sa rozvíjal útok aj na charkovskom smere. Protivník sa snažil silnými protiúdermi zastaviť postup sovietskych vojsk, ale jeho úsilie bolo bezvýsledné. Dňa 23. augusta bol oslobodený Charkov. Tu sa zavŕšila bitka pri Kursku. Sovietske jednotky postupovali k Dnepru.

Strategická iniciatíva prešla na sovietsku stranu

Ako mydlová bublina spľasla ďalšia legenda goebbelsovskej propagandy o tom, že vraj Sovietska armáda nie je schopná zaútočiť v lete. Bitka pri Kursku vošla do dejín ako jedna z najdôležitejších a rozhodujúcich udalostí Veľkej vlasteneckej vojny a celej druhej svetovej vojny.

V tejto gigantickej bitke bojovali na oboch stranách vyše štyri milióny ľudí, dvakrát viac než pri Stalingrade. V Kurskom oblúku sovietske vojská rozdrvili 30 divízií wehrmachtu, z nich sedem tankových. Nepriateľ stratil 500 000 vojakov a dôstojníkov, 3 000 diel, 1 500 tankov a vyše 3 700 lietadiel.

Pokus nemeckého fašistického velenia vyrvať sovietskym ozbrojeným silám strategickú iniciatívu sa skončil krachom a nemecké velenie bolo navždy donútené vzdať sa útočnej stratégie a prejsť do obrany na celom sovietsko-nemeckom fronte.

Stepan Ilič Trifonov s rodinou v obci Kazackoje. Pre rodinu išlo o posledné stretnutie pred jeho smrťou pri prekračovaní Dnepra (Zdroj Wikimedia Commons /Mil.ru, CC B14)

Politické dôsledky víťazstva

Je potrebné tiež pripomenúť, aký dosah mala zdrvujúca porážka wehrmachtu v Kurskom oblúku nielen vo vojenskej, ale i v politickej oblasti na vtedajšej medzinárodnej scéne. Sila Sovietskej armády donútila vládnuce kruhy Spojených štátov a Veľkej Británie zamyslieť sa nad ďalším možným vývojom druhej svetovej vojny.

„Je ešte potrebný druhý front?“ poznamenal F. Roosevelt po bitke pri Kursku.

Na jeseň roku 1943 jeden z predstaviteľov Komunistickej strany Veľkej Británie R. P. Dutt napísal: „…Keď už bolo jasné, že sovietske vojská dokážu vlastnými silami poraziť fašizmus a oslobodiť Európu, veľká panika sa zmocnila Churchilla a celého Západu.“

Víťazstvo Sovietskej armády v Kurskom oblúku privítala s nadšením a optimizmom celá pokroková verejnosť a mnohí štátni činitelia na celom svete.

Bitku pri Kursku nemožno vyčiarknuť z dejín

Od tejto významnej dejinnej udalosti uplynulo 83 rokov. Mnoho sa za toto obdobie zmenilo. Svet znova vrie a buráca. Spomenie si ešte niekto zo súčasných predstaviteľov krajín Európskej únie, Veľkej Británie či USA na hrdinov bitky pri Kursku? Určite nie.

Radšej podporujú na stránkach tlače a vojenskej literatúry rôzne teórie, ktorých cieľom je znížiť význam víťazstva sovietskych ozbrojených síl v Kurskom oblúku. Označujú ho za lokálnu záležitosť, ktorá mala význam iba z hľadiska sovietsko-nemeckého frontu.

Títo falzifikátori dejín vysvetľujú porážku Wehrmachtu nie prevahou sovietskej ekonomiky, morálky a bojového ducha sovietskych ľudí či sovietskeho vojenského umenia, ale chybami a omylmi velenia nemeckej fašistickej armády.

Bolo by lepšie, keby radšej mlčali. Bitka pri Kursku bola najdôležitejšou etapou na ceste k úplnému víťazstvu sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne a pre nemeckú armádu bola začiatkom smrteľnej krízy. Nijakým prekrucovaním histórie sa ju nepodarí vyčiarknuť z pamäti národov celého sveta.

Foto: Sovietske vojská Voronežského frontu v protiútoku za tankami T-34 pri Prochorovke počas bitky pri Kursku, 12. júl 1943 (Zdroj: Wikimedia Commons/Mil.ru, CC BY 4.0)

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  God Save the King (Boh ochraňuj kráľa): Od kolonializmu k modernému imperializmu
• Vlado Sládek

  Hirošima a Nagasaki: Najväčší teroristický čin v ľudskej histórii!
• Vlado Sládek

  Západ kráča v starých šliapajach: 3. svetová vojna mohla vypuknúť už pred 81 rokmi
• Vlado Sládek

  Operácia Barbarossa: Ako vyzeral globálny útok proti Sovietskemu zväzu