Každý deň sa stretávame s množstvom informácií, ktoré nám predkladajú rôzne moderné mediálne prostriedky: televízia, rozhlas, tlač, sociálne siete, rôzne mobilné aplikácie a neviem, čo ešte všetko. Pociťujeme tú desivo skutočnú silu médií, ktoré sú doslova ozbrojenou rukou súčasného svetového kapitalistického systému a svojím neustálym búšením zabíjajú myslenie ľudí masovejšie ako zhadzovanie bômb. Často potom uvažujeme, kde je skutočná pravda, i tá historická, a čo je iba nástrojom na naše ovládanie.
Známy francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac raz povedal: „Viete, existujú dve histórie – jedna pre verejnosť a druhá pre zasvätených.“ I preto sa chcem práve v tomto článku trocha pozrieť do histórie vojen a nájsť podobnosť s tým, čo sa deje vo svete v súčasnosti. Zhodou okolností som si spomenul zasa na významného francúzskeho socialistického politika a novinára Jeana Jaurèsa, ktorý tvrdil, že kapitalizmus so sebou prináša vojnu, ako mrak prináša búrku. Ja k tomu ešte pridám dodatok, že táto pravda je ešte zrejmejšia, odkedy kapitalizmus vzal na seba formu fašizmu. No poďme po poriadku a nezabudnime ani na antikomunizmus.
Pristavme sa napríklad v Rusku v roku 1917. V cárskom Rusku sa zmenil politický systém, zvíťazila socialistická revolúcia. Krajina mnoho vytrpela samotnou prvou svetovou imperialistickou vojnou. K tomu sa pridala kontrarevolúcia, občianska vojna a zahraničná intervencia, ktoré spojenecké mocnosti podnecovali od konca roka 1917 na ruskej pôde. V zahraničnej intervencii bolo v rokoch 1918 až 1920 konkrétne zapojených 14 krajín. USA, Veľká Británia, Francúzsko a Japonsko poslali tisíce vojakov od Pobaltia a ruského severu až po Sibír a Krym a vojenskú pomoc v hodnote miliónov dolárov bielym bojovníkom proti boľševizmu v nádeji, že udusia komunizmus v zárodku. Áno, Západ pomohol protiboľševickým silám – bielogvardejcom. No jeho cieľom bolo rozdelenie Ruska na niekoľko malých, slabých štátov. Aká podobnosť so súčasnými snahami vodcov Európskej únie, brexitového Spojeného kráľovstva i NATO. Odstupujúci Starmer, Macron, Merz, von der Leyenová, Kallasová, Rutte.
Američania, Briti, Francúzi, Kanaďania, Taliani, Češi, Gréci, Turci a ďalší s krvavým záujmom sledovali, ako sa v občianskej vojne navzájom zabíjali a mrzačili Rusi rôznych názorov a presvedčení. Nielenže sa prizerali, ale aj konali. Bezohľadne pustošili ruský sever, pobaltské štáty, Ukrajinu, Kaukaz, Krym, Sibír, Ďaleký východ, vyvážali nesmierne množstvo dreva, kožušín, drahých kovov a ďalšie prírodné bohatstvo. A aký bol hlavný cieľ ich intervencie? Snaha rozdrobiť Rusko, zbaviť ho štatútu veľmoci, odstrániť ho ako silného politického a hospodárskeho konkurenta. Západní vládcovia dúfali, že Rusko ako celistvý štát jednoducho prestane existovať. No prišla VOSR a to už mocipáni Veľkej Británie a Francúzska mali i ďalší cieľ – zničenie boľševizmu. Na okupovaných územiach Ruska sa cudzinci správali ako krutí dobyvatelia – väznili, mučili a vraždili miestnych obyvateľov. Mimochodom, koncentračné tábory nevymyslel Hitler, ale oveľa skôr Briti a Francúzi – najznámejší bol na ostrove Mudjug v Bielom mori.
Prvý zásah proti Rusku na začiatku 20. storočia bol skúškou. Nedá mi nespomenúť skutočnosť, že Winston Leonard Spencer-Churchill, od júla 1917 minister pre výrobu vojnového materiálu Spojeného kráľovstva, v období po VOSR voči Rusku presadzoval čo najväčší zásah intervenčných vojsk a pevne obhajoval svoje pozície tvrdením, že boľševizmus musíme zadusiť ešte v kolíske. Asi preto sa v roku 1918 stal ministrom vojny. Na konci prvej svetovej vojny bol západný imperializmus na jednej strane víťazom a na druhej strane porazeným Ruskou revolúciou.
A čo dnešok? Západ dúfa, že druhá intervencia – zavedenie cudzích vojsk na Ukrajinu v 21. storočí – bude hlavnou a rozhodujúcou akciou. Plány a úlohy sú rovnaké: oslabiť Rusko, úplne ho okradnúť, v ideálnom prípade ho zničiť a rozdrobiť. Pokiaľ ide o Ukrajinu, Západ sa o jej osud nezaujíma. Veď nešťastná krajina je už aj tak roztrhaná. Veď jej smädní zaprisahaní priatelia už dávno bažia po jej bohatstve. A ak príde vhodná chvíľa, nenechajú si ju ujsť. Lúpenie je formou politiky kapitalizmu.
Roky 20. storočia sa postupne v medzivojnovom období vyznačovali svetovými hospodárskymi krízami s nedoziernymi následkami, ale boli tiež obdobím nástupu nacistického režimu, ktorý je určite kapitalistický, ale celkom osobitného typu. Agresívna krajina Nemecko spolupracuje s Talianskom, Japonskom, Maďarskom a Španielskom. Tento súbor štátov sa dá ľahko zoskupiť pod koncepciu fašizmu. Tieto krajiny mali spoločné živelné nepriateľstvo voči komunizmu. Vieme, ako toto historické obdobie dopadlo. Západ i USA dostali Hitlera k moci nielen jeho podporou z agresívnych kruhov z týchto krajín, ale i pomocou ekonomickou, finančnou i vojenskou s plným odhodlaním obrátiť jeho vojnové šialenstvo proti ZSSR. Veď si len spomeňme na Mníchovskú zradu. Ale i Západu sa toto dobrodružstvo voči krajine sovietov vypomstilo a Hitler ich pokoril, niektorých za pár dní, týždňov a mesiacov.
Strašná 2. svetová vojna. A zasa najväčšie obete priniesol Sovietsky zväz. Prozápadné médiá dnes ľudu vo svete rozprávajú takúto rozprávku, že 2. svetová vojna bola vraj len vyvolaná extrémistami, ktorým bola ponechaná príliš dlhá sloboda v ich činnosti. Komunisti tu údajne majú tiež časť zodpovednosti, pretože existovali pred fašizmom a oni vraj vyvolali fašizmus ako sebaobranu krajín, ktoré sa cítili byť ohrozené Sovietskym zväzom alebo jeho ideami. Aj vy tomuto veríte?
Skončila sa 2. svetová vojna a už bolo cítiť smrtiaci dych studenej vojny. A na scéne sa zasa objavuje bývalý spojenec protihitlerovskej koalície a po novom zarytý nepriateľ ZSSR, Winston Leonard Spencer-Churchill. Mnohokrát dostali Briti od Rusov po nose, ale na to dávno zabudli. Ako aj na to, ako mienili zradiť Rusov, vtedy ešte Sovietsky zväz, jedného z najväčších spojencov. Opakovane dokázali, že Anglosasom, hlavne Britom, sa veriť nedá. A to by si mali uvedomiť aj ich terajší spojenci. Pripomeňme si jednu z najväčších zrád Britov voči Rusom, ktorú takmer spáchali. Vláda na čele s Churchillom plánovala napadnutie Sovietskeho zväzu – a to dokonca v tom čase, keď sa ešte neskončila druhá svetová vojna! Briti sa už vtedy pripravovali napadnúť jedného z najväčších spojencov, ktorý sa najviac zo všetkých pričinil o víťazstvo nad Nemeckom!
Vieme, že súčasné vzťahy Británie s Ruskom sú ľadové, ale to nie je nič v porovnaní s vojnovým plánom, vypracovaným pred 81 rokmi. Začiatkom mája 1945 Churchill nariadil svojmu spoločnému plánovaciemu štábu vo vojenskom rezorte, aby vypracoval útočnú operáciu pod názvom, ktorý vlastne odzrkadľuje celý jej zmysel: „Nemysliteľné.“ Operácia zahŕňala rozsiahlu pozemnú, leteckú a námornú ofenzívu proti Sovietskemu zväzu. Ozaj to v tých časoch znelo nemysliteľne. Ale Briti to pripravovali, dokonca spoločne s USA, kde ZSSR bol označovaný ako nepriateľ. Britská vláda kategoricky popierala existenciu týchto plánov do roku 1998. V súčasnosti sú dokumenty súvisiace s týmito plánmi uložené v Národnom archíve Veľkej Británie. Dátum vypuknutia bojových akcií bol 1. júl 1945. Viete si predstaviť, aká katastrofa by vypukla? Veď už sa vyrábali jadrové zbrane!
Churchill bol presvedčený, že okrem hlavného spojenca, Spojených štátov, sa k operácii pripoja aj ďalšie európske štáty. Nepochyboval tiež o tom, že Poľsko, ktoré bolo práve oslobodené od nacistov, sa pripojí k novej koalícii. Držali 10 až 12 divízií Wehrmachtu, cvičili ich do poslednej chvíle a cvičili sa tam aj poľské divízie, maďarské divízie, španielske jednotky, francúzske, holandské a belgické jednotky. Opäť to bola tá istá naša „demokratická, slobodu milujúca“ Európa, len tentoraz pod vedením iného pastiera (führera) a tieto ovce boli pripravené vstúpiť na územie Sovietskeho zväzu. A následky vojny by boli nepredvídateľné.
Dokumenty o operácii „Nemysliteľné“ boli uzavreté v sivom vládnom priečinku s označením „Rusko: hrozba pre západnú civilizáciu“, kde zostávajú dodnes, a každá stránka je označená červeným atramentom so slovami „Prísne tajné…“. Mám však taký dojem, akoby tieto dokumenty niekto vojnychtivý z archívu vytiahol a pokračoval v Churchillovej vojnovej štvanici. V tom čase spravodlivý nesúhlas niekoľkých britských vojenských veliteľov zabránil vypuknutiu vojny v plnom rozsahu. Prízvukovali, že Červená armáda, ktorá mala v Európe vojenskú prevahu, rozbije novú úniu na franforce. V súčasnosti Anglosasi, najviac zo všetkých Briti, znova broja proti Rusku, momentálne do posledného Ukrajinca. Vytvorili a snažia sa rozšíriť protiruskú koalíciu. Vyvolali divokú sankčnú vojnu a pripravujú sa na „horúcu fázu“. Nálady sa v rôznych krajinách menia, čoraz viac ľudí žiada obnovenie normálnych vzťahov s Ruskom. Veľká Británia bude bezpochyby jednou z posledných krajín, ktorá vstúpi na cestu obnovenia dobrých vzťahov s Ruskom.
A čo na záver? Ešte niečo k antikomunizmu. Rozhorčení politici, umelci, celebrity, slniečkári a pseudointelektuáli, naši slovenskí, ale i tí v cudzine: nevidel som vás rozhorčených, keď sa v súvislosti s historickými udalosťami hovorilo o tom, ako boli zabíjaní, mučení a likvidovaní komunisti, alebo tí, ktorí chceli dať moc ľudu alebo chrániť chudobných. Len si stále meliete to svoje. Všetky zločiny kapitalizmu a dokonca už i fašizmu sa snažíte predstaviť ako ušľachtilé ideály – obrana demokracie, slobody, západných hodnôt. Pýtam sa vás: je nadmerné zbrojenie, sú trestné výpravy, vraždenie národov a krvavé zločiny ušľachtilé ideály? Odpovedzte, čakáme!
Foto: Churchill, Roosevelt a Stalin na Jaltorskej konferencii, 4. februára 1945 (SITA/AP Photo/Archív)
© TVorba.net