Keď sa v súčasnej dobe spýtame rôznych vekových skupín občanov našej krajiny na stručnú históriu vzniku Sviatku práce, v nejednom prípade zostaneme zaskočení ich nevedomosťou. Vôbec to však nie je na smiech ako v tých tzv. vedomostných humoristických programoch uvádzaných v komerčných televíziách. Nemáme sa čomu diviť, veď dnes sa 1. máj – Sviatok práce už nepreferuje, skôr je snaha v tejto dobe umlčať jeho dejinný odkaz a ľudia mu už neprisudzujú dostatočný význam.
Reakcie mnohých politikov na tento sviatok sú hlavne podfarbené vyjadreniami, že komunisti za socializmu sviatok práce zneužili vo svoj prospech. Dobre, nechajme ich v tom. Veď oni nemôžu predsa slobodne vyjadriť svoj názor, sú pod dozorom svojich chlebodarcov, ktorí s nimi manipulujú podľa svojich potrieb a cieľov. A reči o tom, že už viac ako 36 rokov tu máme slobodu, demokraciu a každý si môže povedať, čo chce, sú dávno občanmi odhalené ako podvod na vlastnom národe. Tak sa pýtam sám seba, čo by tak mohli všetky vlády po roku 1989 u nás na Slovensku v súčasnosti prezentovať v prvomájových sprievodoch?
Mnohí z nás si pamätáme tie sprievody za socializmu, dnes zatracované, urážané, ktoré však ukázali skutočné pracovné výsledky budovania našej krajiny a boli zároveň oslavou všetkých pracujúcich. A je nepopierateľnou pravdou, že v tých časoch sa ozaj mnoho vybudovalo, vystavalo. Nie však pre zisky bohatých, nie pre ožobračovanie pracujúcich, ale v ich prospech a spokojný ozaj mierový život. Dôkazy, fakty? Musel by som popísať mnoho listov papiera pravdivými údajmi z minulého spoločenského zriadenia, no vráťme sa k 1. máju a k tomu, ako sa dnes vraj oslavuje vo svete.
Mne, a nie som v tom sám, keď sa pozerám už veľa rokov na spravodajské relácie a sociálne siete práve na 1. mája, sa zdá, akoby ten boj, ktorý začal v roku 1886, teda pred 140 rokmi za 8-hodinový pracovný čas, pokračoval ďalej. Ale to sa mi nezdá, je to tvrdá realita. A hlavne v krajinách, kde vládne kapitalizmus. Svet je denne konfrontovaný s týmto zločinným režimom. Veľkomestá Európy i ostatného sveta sa práve 1. mája otriasajú v základoch pri mnohých protestoch a demonštráciách. Ľudia vychádzajú do ulíc, 1. máj sa stal dňom boja za prácu, primeranú mzdu, dôstojný život.
Reformné pokusy a moderné likvidačné metódy kapitalizmu ničia základné životné potreby nielen pracujúcich ľudí, ale i ľudí mladých, študentov, utláčajú práva žien i detí a dôchodcov doslova privádzajú do zúfalstva rozhodnutia vládnych orgánov, ktoré ich svojou surovosťou tlačia do zabudnutia a berú ich ako nepotrebných, lebo nevykazujú zisky. Odborové organizácie a ľavicovo orientované politické zoskupenia sveta sa bránia a k tomu využívajú i Sviatok práce – 1. máj. Často vidíme obrazy tvrdých stretov s ozbrojenými zložkami, políciou, armádou, sledujeme nechutné prejavy násilia, bitiek, zatýkania.
To je odmena za to, že ľudia chcú mať prácu, primeranú mzdu, presne stanovený pracovný čas i vek odchodu do dôchodku, že chcú mať skutočne dodržiavané ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a odmietajú otročiť pre zisky vykorisťovateľov. Určite znova budeme svedkami protestov v Nemecku, Turecku, Francúzsku, Grécku, Španielsku, možno i v Česku, Poľsku a iných krajinách. A čo Slovensko? Trúfnu si ľudia zaplniť ulice väčších miest a zabojujú za svoje práva? Možno, že súčasná opozícia zasa niečo zlepí a bude búšiť do Fica a vlády. Pomôže to však našim občanom? Určite nie. Tí sú dnes potrební iba pri volebných schránkach a potom – Do videnia a amen.
Viete, keby sa aj podarilo pripraviť podujatie so zámysľom skutočne osláviť Sviatok práce – 1. máj tak, ako by si to zaslúžil, asi by prišlo ľudí pomenej. Majú svoje starosti, mnohé existenčné problémy a v podstate nemajú ani čas. V lepších prípadoch sú radi, ak si budú môcť trocha odpočinúť, v tých horších budú v práci pracovať za strojom v zahraničných fabrikách za smiešnu sumu. Tento fakt sviatok práce ešte viac degraduje. Veru, asi už nie je čo oslavovať. Práca nie je, a keď je, tak ľudí nenapĺňa, nebaví alebo neuživí. Ale tak to je vždy v kapitalizme, ktorý ľudské mozole a utrpenie zneužíva na rast svojich ziskov a kont. Je to bezcitný otrokársky systém bez úcty k pracujúcim.
História je toho svedkom. A nič na tom nezmení ani fakt, že 1. mája si pripomína Slovenská republika 22. výročie vstupu do Európskej únie.
Foto: Prvomájové zhromaždenie v nepálskom Káthmandu (Foto: SITA/AP Photo/Niranjan Shrestha)
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
Už to nechajte tak…na Partizánskej lúke nad Bratislavou o 10.00 h – vraj slávnosť organizovaná ľavicou – a prázdny amfiteáter, pár stánkov s občerstvením, pred 9:00 h veľmi málo ľudí, dôchodcovia v autobusoch išli až hore na Kačín a Železnú studničku, o jedenástej, keď už by človek povedal, že na Partizánskej to bude „vrieť“ ľavicou – pár oteckov a rodín s deťmi na hojdačkách, žiadne transparenty, možno zástavky a mávatká sa minuli presne o 10:00 h…
A v Dojči na Záhorí tradičný „prvomájový sprievod“ bez alegorických vétriesiek, kedže sa opravuje železničný prechod, miestni radi šaškujú akože Prvý máj, ale hlavne tieklo pivo a klobásy…nuž, vyhynula tá ľavica, vyhynula…( priamy účastník…)
Peter, nevedel si zavolať? Ja som to našiel – veď sa hovorilo o pikniku, nie o veľkej manifestácii, rečnení na tribúnach, zástavách, transparentoch (aj tie boli). Mohli sme spolu podiskutovať.
Bol to dobrý nápad, ale ja by som možno našiel samostatnejšie miesto, kde sa netlačí množstvo ľudí. Aj na Železnej studničke, pri Dunaji, na Kamzíku. Kde by bol väčší priestor pre diskusie.
Veď všetci „prvomájoví bojovníci“ ušli do Bánoviec nad Bebravou „na oficiálne vládne oslavy“… hm. Piknik kedykoľvek, Milan, ale na prvého mája je na prvého mája…ani tradičný Máj nebol postavený, špekáčky ked hovoríš piknik, sa nekonali…
Tradičné stavanie mája je oslavou príchodu jari a príchodu mesiaca lásky. Venoval sa hlavne dievčatám a ženám. Nie je teda venované Sviatku práci. Ak sa pridá do programu, je to v poriadku.
Ale množstvo obcí a miest namiesto Sviatku práce tradičným stavaním mája oslavovali Jarný sviatok. Úplne ho nahradili, želajúc si, aby sa na Sviatok práce zabudlo. Ak sa to robí 30.4. večer, je to v poriadku. Ak cez deň 1. mája, je to zneužitie štátneho Sviatku práce, voľného dňa.
Ja som v blogu zostavil plán akcií k Sviatku práce, akcie, ktoré hovorili len o stavaní mája, som vynechal.
…
Prvomájová manifestácia, politické zhromaždenie, s politickými prejavmi, ktoré si požadoval v amfiteátri, si vyžaduje už ohlásenie na úrade. Myslím, že to pri malých zhromaždeniach, kde sa zíde 20 – 30 ľudí, dnes stráca význam. Čo tým vlastne ostatným ľuďom chceme dokázať, ukázať? Myslím, že väčší význam má konferencia, diskusné podujatie k tejto téme. Zorganizovanie burzy práce počas 1. mája. Zorganizovanie dňa práce, prezentácie rôznych výrobcov, tvorcov, zlepšovaľov, ale hoci aj filozofov – predstavenie ich modelu spoločnosti, ap. Aby sme si uctili prácu, pracujúceho človeka, nie naše ego.
Sviatkom práce alebo pokračovaním boja? Myslím, že oboma. Len ten zápas môže nadobúdať v súčasnej dobe úplne nový charakter. Meniť sa zo zápasu o dostatok práce nielen o výšku odmeny, ale aj zápas o charakter práce, kvalitu, dôstojnosť pracovného prostredia, čo pre mnohých začína byť rozhodujúcim kritériom.
Je dôležité napr. zdôrazňovať význam práce ako zdroja bohatstva spoločnosti. Mestá a obce nám pomaly nahrádzajú Sviatok práce Sviatkom jari a Mesiacom lásky. Odbory tohto roku upustili od vlastnej akcie, čo bolo na škodu, ale aspoň sa urýchlene spamätali a uverejnili k Sviatku práce články. Podobne ZMOS uverejnil článok.
A čo ľavica, čo zorganizovala a čo uverejnila? Smer sa zúčastnil na dvoch akciách, v Bánovciach nad Bebravou a Rimavskej Sobote. Hlas v Prešove. O KSS nie je nič známe. Zverejnila len tento článok, ktorý je len kritikou ale neposkytuje návody na riešenia. Aj keď už jednostranné politické mítingy zrejme nie sú riešením, skôr rozhádajú ako spoja mesto, spoločnosť a neprispejú k pokojnej pracovnej atmosfére.
Nové slovo úplne odignorovalo Sviatok práce, zverejnilo skôr článok k Sviatku jari. Žeby nám lietali bez práce pečené holuby do úst?
Tzv. pravá, autentická ľavica teda prakticky nič nezorganizovala. Ak nerátam malé diskusné posedenie v Bratislave pri opekaní, ktorého som sa zúčastnil.
Som vcelku spokojný s Bratislavským majálesom. Na rozdiel od množstva podujatí, kde obchádzali pojem Sviatok práce ako čert kríža, nebáli sa hovoriť o Sviatku práce. Zaradili na dva dni prezentáciu práce miestnych podnikov – ťažkej techniky OLO (nové smetiarske vozy) a Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Majú tému vzťahu práce a AI. Diskusiu o Baťovi, ktorý vlastne začal s prvomájovými alegorickými sprievodmi a vozmi. Diskusiu o EÚ.
Len kritizovať nestačí, ako som napísal pod iným článkom. Treba podnikať aj kroky, hoci drobné.
Prečo sa napr. počas 1. mája, prípadne deň pred ním neurobí diskusné podujatie, sympózium, konferencia ľavicových strán, odborov, ap. , kde by sa diskutovalo o problémoch práce, pracujúcich, návrhu riešení.
Pod iným článkom som navrhol drobný nápad, ale môže mať veľký dopad. Ktorý som spomenul pod článkom A. Bekmatova Sieň slávy ľudí práce.
Na 1. mája ako Sviatku práce by sa mohla vyhlasovať Osobnosť práce za daný rok. Ktorá by sa zapísala do Siene slávy ľudí práce. Jej podobu by bolo potrebné premyslieť. Pár týždňov pred 1. májom by prichádzali návrhy na takúto osobnosť, ktorú by posielali pracovné kolektívy, politické strany, jednotlivci. Urobilo by sa hlasovanie, buď na nejakom fóre ľavicových strán, alebo na webovej stránke.
Potrebujeme stavať protiváhu konzumnému svetu prázdnych celebrít a influencerov. A kto iný ako ľavica, ktorá sa pasuje za ochrancu pracujúcich?
Problémom je zrejme patronát, kto by si ho zobral nad podujatím. Je to trochu práce, ale aj reklamy.