Banská Bystrica žije: Prečo odkaz SNP ani po 82 rokoch nestráca silu

V týchto augustových dňoch si ľudia na Slovensku i za jeho hranicami pripomínajú 82. výročie Slovenského národného povstania. Celoštátne oslavy sa už tradične uskutočnia 29. augusta v Banskej Bystrici, v srdci SNP.

Tento článok sa však nezameriava na program osláv, ale na význam jednej z najväčších udalostí novodobých dejín Slovenska. Už desaťročia sa stretávame s interpretáciami, ktoré význam Povstania spochybňujú alebo znižujú. Opakovane sa objavujú najmä otázky, či bolo SNP porazené – a či bolo porazené vojensky.

Povstanie nemožno hodnotiť iba vojensky

Už to, že sa takéto otázky nastoľovali, ako aj to, že sa nastoľujú ešte i dnes, svedčí o skutočnosti, že nie vždy sa chápe zmysel a historický význam Povstania v celej komplexnosti a jednote jeho jednotlivých stránok – vojenskej, politickej, sociálnej, národnej a morálnej.

Po páde Banskej Bystrice 27. októbra 1944 ľudácki prominenti podľa nacistickej réžie a pod ochranou bodákov esesákov vykrikovali do sveta a vzdávali hold ríši, jej vodcovi i bohu za to, že im umožnil predstierať vládu nad ľudom, ktorý ich práve Povstaním definitívne politicky a morálne zdiskreditoval. Dlho sa však z vládnutia netešili, mali pred sebou už iba niekoľko mesiacov.

Politické víťazstvo prišlo pred pádom Bystrice

Slovenské národné povstanie dosiahlo rozhodujúce politické víťazstvo dávno pred pádom Banskej Bystrice. Spočívalo v rozbití klérofašistickej koncepcie riešenia života slovenského národa a v prebojovaní koncepcie nového, ľudového a demokratického Československa, a to i napriek snahám buržoáznych kruhov reprezentovaných E. Benešom nastoliť po oslobodení v podstate zreformovaný či čiastočne zreštaurovaný predmníchovský politický režim.

Bolo možné tieto rozhodujúce výdobytky Slovenského národného povstania odpísať z dejín po páde Banskej Bystrice? Boj na otvorených frontoch Povstania od 29. augusta do 27. októbra 1944 a všetko, čo sa odohralo na ostrove slobodného Československa v tomto čase, neboli prostým vyvrcholením dovtedajšieho protifašistického boja, ale predovšetkým začiatkom národnej a demokratickej revolúcie v celom Československu.

Treba si uvedomiť, kto v rokoch 1944 a 1945 vládol na Slovensku a aká bola situácia v českých krajinách: fašizmus, nacizmus, mučenie, vraždenie, týranie, väznice, koncentračné tábory a ostatné zverské metódy tohto režimu.

Takže teraz si jednoznačne odpovedzme na vyššie položenú otázku, či je možné odpísať z dejín SNP jeho rozhodujúce výdobytky. Nie. Boj naďalej pokračoval práve za ich uplatnenie a neskôr i prehlbovanie.

Po páde Bystrice sa boj neskončil

Je hlboko zavádzajúce, ak sa niekto vyjadruje v tom zmysle, že SNP bolo porazené. Nepravda, nebolo. Boj skutočne pokračoval a nebol to boj iba politický, ale aj ozbrojený. Je potrebné si uvedomiť, že nielen na Slovensku, ale i v Čechách pred oslobodením slávnou Sovietskou armádou pokračoval v masovom meradle partizánsky boj, ktorý bol popri boji v ilegalite formou národnooslobodzovacieho zápasu.

Totálny krach ľudáckeho klérofašistického režimu sa po páde Banskej Bystrice prejavil úplne nezakryte, čo konštatoval nemecký vyslanec Ludin v liste Himmlerovi 17. januára 1945. Spokojný bol iba s činnosťou Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktoré sa podieľali po boku nacistov na zverstvách páchaných najmä na povstaleckom území.

Zamyslime sa i nad skutočnosťou, ktorá je i v súčasnosti dávaná na „pretras“ v rôznych diskusných fórach a potom neraz napomáha mylným teóriám, že Povstanie bolo porazené. Opakujem, nebolo.

Už spomenuté partizánske hnutie nadobúdalo silnejúci charakter s blížiacim sa oslobodzovacím procesom vtedajšieho Československa. Rozhorela sa partizánska vojna, ktorej príslušníci uskutočňovali bojové akcie aj v najťažších podmienkach. Naďalej rozrušovali tylo nacistických armád, pomáhali blížiacej sa Červenej armáde a mnohí sa k nej priamo prebojovali.

Vojenská prevaha okupantov

Pozrime sa i na ďalšiu historickú skutočnosť. Vieme, že v období SNP i po ňom bola nemecká armáda v podstate porážaná, ale mohla ešte na jednom úseku, teda na Slovensku, zoskupiť také sily a techniku, nehovoriac o bojových skúsenostiach, že mala možnosť rozbiť povstalecké fronty, obsadiť ich centrá a komunikácie.

Gustáv Husák sa k tejto otázke vyjadril vo svojom svedectve o Slovenskom národnom povstaní v tom duchu, že za toto nikoho v SNP viniť nemožno. Veľké štáty s vybudovanými armádami počas 2. svetovej vojny nevydržali nápor hitlerovských armád, zrútili sa alebo kapitulovali za kratší čas, než boli potlačené ozbrojené sily Povstania.

Čo nám z tejto citácie vyplýva? Skutočnosť, že Povstanie pokračovalo práve v spomenutej forme partizánskeho boja, a teda nemožno hovoriť ani o jeho vojenskej porážke.

Od Povstania k novému Československu

Od septembra 1944, konkrétne od 20. septembra, sa začalo postupné oslobodzovanie územia Slovenska Červenou armádou. Začínalo sa postupne formovať nové Československo i za dovtedy nebývalej politickej aktivity najširších ľudových más, ktoré začali budovať nový život.

Záverom si dovoľujem dať do pozornosti jeden dnes už nikde nespomínaný historický detail. Dňa 1. novembra 1944 prebehlo v meste Ľvov stretnutie splnomocnenej delegácie Slovenskej národnej rady, ktorého sa zúčastnili i jej komunistickí členovia, okrem iného i Ladislav Novomeský.

Z poverenia Edvarda Beneša sa tohto stretnutia zúčastnil i jemu oddaný národný socialista František Uhlíř, ktorý vyhlásil: „Pánové, Bystrica byla!“

Banská Bystrica žije

Nepochopil a azda ani nemohol a nechcel pochopiť, že Banská Bystrica žije a to, čo symbolizovala, stane sa – povedané slovami Lacka Novomeského – „žriedlom nového povedomia národa, …dobre dotovaným fondom poskytujúcim mu silu v citoch i bezpečnosť vo vedomí na neľahkých cestách doterajších, súčasných a budúcich“.

A žije celý nehynúci odkaz Slovenského národného povstania i napriek snahám prekrucovať mnohé historické fakty o jeho priebehu, organizácii a v neposlednom rade i o jeho hlavných organizátoroch. Preto nedovoľme, aby bola historická pravda umlčaná a vymazaná z pamäte národa.

Foto: Vojaci práporu Prvosienka na kóte Dielik počas SNP v roku 1944 (Foto: neznámy autor; zdroj: G. Murín – Povstanie: 60 dní národa, 3. časť/Wikimedia Commons, voľné dielo)

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  Zabudnutí hrdinovia bitky pri Kursku: Lídri EÚ a USA mlčia o tých, ktorí spečatili porážku nemeckej armády
• Vlado Sládek

  God Save the King (Boh ochraňuj kráľa): Od kolonializmu k modernému imperializmu
• Vlado Sládek

  Hirošima a Nagasaki: Najväčší teroristický čin v ľudskej histórii!
• Vlado Sládek

  Západ kráča v starých šliapajach: 3. svetová vojna mohla vypuknúť už pred 81 rokmi