Titulok článku možno neobvyklý, ale verte, že priliehavý. Vysvetlím. Žijeme v búrlivej dobe zmien, katakliziem, katarzií, napätí, vojen, revolúcií, sťahovania, prenasledovania, potláčania, nenávistí, privlastňovania, krádeží, podvodov, pandémií, povodní, sucha, globalizmu, liberalizmu, nacizmu a pod. Celá naša planéta je v neustálom víre zmien, v akomsi Brownovom pohybe o ktorom sme sa vo fyzike učili, že ide o neustály neusporiadaný chaotický pohyb častíc.
Homo sapiens, ktorý to všetko sleduje, sa nestačí poriadne ani zamyslieť nad konkrétnou udalosťou a už sa na neho valí nová. Propagandisti a ich majitelia, najbohatší z najbohatších, 24 hodín denne pracujú na plné obrátky, aby z tohto chaosu vytĺkli kapitál. A človek sa pýta, čo sa to deje s naším svetom – vojny, zbrane, hlad, chudoba, choroby, spaľujúce suchá, migrácia miliónov ľudí, živelné pohromy nevídaných rozsahov, záplavy, prebúdzanie sopiek, zemetrasenia a iné katastrofy súvisiace so životom na Zemi? Stáva sa, že kvôli veľkej správe, ktorej sú plné médiá, si nevšimneme tú, akože malú, časovo už akoby bezvýznamnú…
A ja som si nedávno práve tú ,,malú“ správičku všimol, ktorá však súvisela s veľkou tragédiou obyvateľov krajiny na severe Južnej Ameriky, áno s Venezuelskou bolívarovskou republikou. Pripomeniem, že 24. júna 2026 o 18.04 a 18.05 hod. miestneho času bolo zaznamenané dvojité zemetrasenie, najskôr s lokálnou magnitúdou 7,2 a o 39 sekúnd otras s magnitúdou 7,5. Makroseizmická intenzita dosiahla deviaty stupeň Mercalliho stupnice, čo znamená pustošivé. Koncom júla je zatiaľ potvrdených viac ako 5 278 obetí, ktorých počet však narastá pri postupnom odstraňovaní trosiek budov. Desaťtisíce ľudí zostáva zranených, bez domova, mnohí stále v starostlivosti lekárov a v rekonvalescencii. Pre ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou úrady zriadili po celej krajine 107 dočasných táborov. Organizácia spojených národov v celej krajine odhaduje škody spôsobené zemetrasením na 6,7 miliardy dolárov. Po ničivom zemetrasení do krajiny prúdi domáca aj medzinárodná humanitárna pomoc v podobe dodávok liekov, pitnej vody, potravín a prístreškov pre ľudí bez domova. Sú do nej zapojené krajiny ako Rusko, niektoré štáty EÚ, vrátane Slovenska, USA a rôzne humanitárne agentúry.
Kto sleduje i politické dianie vo Venezuele taktiež veľmi dobre vie, čo sa stalo 3. januára tohto roka. Že sa uskutočnila nočná operácia „Absolute Resolve“, kde americké špeciálne komando zajalo a do USA unieslo venezuelského prezidenta Nicolása Madura s manželkou Ciliou Floresovou. A dôvod? Prečo obyvateľ Bieleho domu usporiadal drzý, medzinárodné právo hrubo porušujúci akt agresie, zrušenie suverenity a nedotknuteľnosti suverénneho štátu, odstránenie právoplatne zvoleného prezidenta formou štátneho banditizmu?! Nešlo o nič iné, len zmeniť politické vedenie, zmeniť politickú orientáciu a po nej to najpodstatnejšie, ekonomické záujmy Venezuely, ergo, zmocniť sa jej ropných ťažobných veží.
A teraz si pripomeňme tú ,,malú“ správu z médií… V súčasnej dobe je vo Venezuele dočasnou prezidentkou Delcy Rodríguezová, ktorá spoločne s vládou krajiny rieši katastrofálne následky zemetrasenia. V tejto ťažkej a náročnej dobe hľadá riešenia, ktoré by pomohli obyvateľstvu riešiť krízy a obnovu krajiny. Dňa 9. júla tohto roku uviedla, že požiadala britského kráľa Karola III. o uvoľnenie približne 30 ton venezuelského zlata zmrazeného kvôli britským sankciám uvaleným na Venezuelu. „Rozhodla som sa poslať list anglickému kráľovi, aby uvoľnil zlato držané v (britskej centrálnej banke) Bank of England. Toto zlato patrí nášmu ľudu. Potrebujeme ho na zvládnutie následkov zemetrasenia.“ Tvrdí, že zlato patrí venezuelskému ľudu a musí byť sprístupnené.

A reakcia Londýna? Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová vo svojom prejave v parlamente naznačila, že uvoľnenie zmrazeného venezuelského zlata je nepravdepodobné, keďže Londýn neuznáva súčasnú vládu v Caracase. Pre spresnenie uvádzam, že približne 30 ton zlata v hodnote cez 1 miliardu amerických dolárov je uskladnených v trezoroch britskej centrálnej banky v Londýne. Táto banka už v roku 2019 odmietla vydať zlato Madurovej vláde, pričom britské súdy a politici argumentovali neuznaním legitimity tamojšieho vedenia a prijatými vraj medzinárodnými sankciami. Pripomeňme, že britské sankcie voči Venezuele sú cielené reštriktívne opatrenia, ktoré Spojené kráľovstvo uplatňuje na základe predpisov The Venezuela (Sanctions) (EU Exit) Regulations 2019. Ich hlavným cieľom je tlačiť na venezuelskú vládu, aby dodržiavala ľudské práva, zastavila potláčanie opozície a obnovila demokraciu. Tieto argumenty sú také úbohé a nechutné, v plnom svetle ukazujúce na opakujúce sa špinavé praktiky, ktoré sa ťahajú celým historickým vývojom kapitalistickej spoločnosti, kapitalistického systému.
A kto si to dovoľuje vypúšťať takéto argumenty? Hmmmm, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska? Tak sa v stručnosti pozrime, kto to hovorí? Pozrime sa na ich historické spôsoby dodržiavanie ľudských práv. Britské impérium sa počas svojej histórie dopustilo mnohých vážnych zločinov, násilia a porušovania ľudských práv.
Medzi najznámejšie tragédie patril hladomor v Indii, násilné potláčanie povstaní v Keni, či prevádzka transatlantického obchodu s otrokmi, ktoré dodnes rezonujú v spoločenskej diskusii. Hlavné koloniálne zločiny a tragédie. Obchod s otrokmi. Milióny Afričanov boli násilne deportovaných do Ameriky a využívaní na otrockú prácu na plantážach. Hladomor v Bengálsku 1943. Smrť miliónov ľudí v Indii spôsobená vojnovou politikou a zozbieraním zásob britskou správou.
Povstanie Mau Mau v Keni 1952 – 1960. Brutálne potláčanie odporu, mučenie a zadržiavanie státisícov Keňanov v koncentračných táboroch. Masaker v Amritsare 1919. Britskí vojaci bez varovania strieľali do pokojného davu neozbrojených Indov a zabili stovky ľudí. Veľký hladomor v Írsku 1845 – 1852. Nedostatočná a ľahostajná reakcia Londýna na zlyhanie úrody zemiakov, čo viedlo k smrti a emigrácii miliónov Írov.
Kolonizácia Austrálie a Tasmánie. Likvidácia domorodého obyvateľstva (Aborigéncov), násilné vyvlastňovanie pôdy a masové vraždy (tzv. Čierna vojna). Južná a Stredná Amerika. Spojené kráľovstvo nemalo v samotnej Južnej a Strednej Amerike takú rozsiahlu kontinentálnu dŕžavu ako Španielsko či Portugalsko, no jeho koloniálne aktivity, otrokárstvo, pirátstvo a ekonomický imperializmus zanechali v regióne (vrátane Karibiku a Britskej Guyany) hlboké a tragické stopy.

Hlavné oblasti pôsobenia a historické krivdy. Transatlantický obchod s otrokmi. Británia dominovala v preprave miliónov zotročených Afričanov do karibských a juhoamerických kolónií, kde ich nútená práca na cukrových plantážach prinášala obrovské zisky britskej ekonomike za cenu obrovských strát na životoch. Vražedné zaobchádzanie na plantážach. V Britskej Guiane (dnešná Guyana) a na karibských ostrovoch (napr. Jamajka) čelili zotročení ľudia brutálnemu systémovému násiliu, podvýžive a potláčaniu akýchkoľvek vzbúr.
Pirátske nájazdy a násilie. V 16. a 17. storočí poverovala britská koruna (napr. kapitáni ako Francis Drake) súkromníkov a pirátov útokmi na španielske lodné flotily a pobrežné mestá v Latinskej Amerike, čo sprevádzalo rozsiahle krviprelievanie a ničenie. Neoficiálny ekonomický imperializmus. V 19. storočí, po oslobodení španielskych kolónií, Británia využila svoju finančnú dominanciu na ekonomické vykorisťovanie a dlhové zotročovanie novovzniknutých latinskoamerických štátov.
Geopolitické konflikty a spory. Dlhoročné britské nároky a kontrola nad územiami viedli k pretrvávajúcim územným sporom (napr. dlhoročný hraničný spor medzi Guyanou a Venezuelou) či k vojenskému konfliktu o Falklandské ostrovy (Islas Malvinas) s Argentínou v roku 1982.

Dve ópiové vojny proti Číne, keď bezprostrednou príčinou prvej vojny bol razantný zásah čínskej vlády proti pašerákom ópia vedený komisaárom Lin Ce-süe (Lin Zexu) v roku 1839, keď v Kantone (Guangzhou) zhromaždil a zničil veľké zásoby pašovaného ópia. Britskí obchodníci a vláda to vnímali ako útok na britské záujmy a Británia poslala vojenskú silu, ktorá mala za následok sériu porážok čínskych vojenských jednotiek.
Myslím, že tieto dôkazy sú každému normálne uvažujúcemu človeku dostatočné. A preto sa vrátim k názvu tohto článku. Spojené kráľovstvo, tak ako veľa krajín sveta, má tiež svoju oficiálnu štátnu, ale aj kráľovskú hymnu. Má názov ako tento článok a týmito slovami i začína už od roku 1745. Názov piesne sa mení podľa pohlavia panovníka, teda buď King alebo Queen.
Teraz sedí na tróne kráľ. Aký je ten trón a aká celá história tohto kráľovstva? Čiastočne ho definujú mnohé vety z tohto článku. A ja sa pýtam, prečo by mal Boh ochraňovať takého kráľa, ktorý nedokáže pochopiť to utrpenie mnohých nevinných obyvateľov Venezuely, ktorí určite nikdy neporušili ľudské práva.
Pán kráľ Karol III. pozrite sa do najväčšieho zrkadla, ktoré máte v Bielej sieni (White Drawing Room) v Buckinghamskom paláci, porozprávajte sa so svojím svedomím a požiadajte o odpustenie, za seba i za vašich predkov.
Za čo? Veď vy dobre viete. A možno, že vás Najvyšší už ani neochraňuje po tom, čo ste vyviedli Venezuele.
Foto hore: Britský kráľ Karol III. a kráľovná Camilla prichádzajú v koči na dostihové podujatie Royal Ascot v anglickom Ascote, 19. júna 2025 (Foto: SITA/AP/Kin Cheung)
© TVorba.net