Korene násilia v školách: Podstatou systému je zisk, nie človek

Myslím si, že nič nedokazuje hlbšiu priepasť medzi podstatou socialistickej spoločnosti, ktorá bola zlikvidovaná v 1989 a buržoáznou spoločnosťou, ktorá ju nahradila, ako stav nášho základného školstva. Hoci naši umelci prostredníctvom filmu „Učiteľka“ vykreslili základné školstvo v socializme ako školstvo, ktoré manipuluje s deťmi a rodičmi, tak na rozdiel od dnešnej základnej školy, sa deti a učitelia v socialistickej škole nemuseli báť o svoj život, ako je tomu dnes.

Rozsiahla šikana, ktorá už viackrát vyústila do samovraždy žiakov, príprava vraždy spolužiaka, ktorú dnes polícia rieši a mnohé iné ďalšie negatíva nášho dnešného školstva, neodstráni už ani neviem ktorá reforma školstva v poradí. Neodstránia ich ani bezpečnostné kamery, ktoré len dokazujú, že škola je životu nebezpečný priestor a rovnako ich neodstránia ani reči politikov o morálke.

Stále agresívnejšie formy správania žiakov sú stále všestrannejšou realizáciou násilnej podstaty buržoáznej spoločnosti v jej rôznych sféra života.

Prvotným základom je násilie v ekonomickej oblasti, kde vláda súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, všeobecne vláda súkromného kapitálu, si zotročuje námezdnú pracovnú silu, ktorá musí svojou prácou v prvom rade zabezpečiť luxusný život vlastníkov výrobných prostriedkov a kapitálu a až potom môžeme zabezpečiť svoj vlastný život.

Toto ekonomické násilie niekoľkých milionárov nad celou spoločnosťou je tým objektívnym základom, ktorý následne prerastá celú spoločnosť.

Keď je možné v ekonomickej rovine legálnym vykorisťovaním, čiže bezodplatným prisvojovaním si časti hodnoty vytvorenej pracujúcim, postupne likvidovať život námezdnej pracovnej sily, prečo by nebolo možné pripraviť človeka o život aj iným spôsobom? To, že tento buržoázny, súkromno-vlastnícky základ spoločnosti, svojim súkromným záujmom o zisk, ženie aj dnes rovnako, ako to robil počas svojej celej histórie, národy do neustálych vojen, nevidí len ten, kto nechce vidieť alebo sa nechce vzdať svojho luxusného životu na úkor pracujúcej chudoby.

Nie náhodou u nás žije trvalo takmer milión občanov na hranici biedy, teda pod hranicou podmienok života, ktoré sú nutné aspoň k životu na priemernej úrovni života danej spoločnosti. Opätovne premeniť školy z miesta ohrozujúceho nie len život žiakov na miesto ich vzdelania a zdravého morálneho vývoja v dnešnom type spoločnosti nie je prakticky dosiahnuteľné.

Politici na čele s prezidentom sa uchyľujú k morálnym výzvam, ale problémom je to, že v tomto pozemskom buržoáznom svete vládnu peniaze, vládne kapitál, to je skutočný pozemský boh nášho života a preto tu nutne vládne aj jeho morálka.

Volanie po morálke je vlastne volaním po morálke kapitálu. Čiže morálke, ktorá si ľudský život cení len prostredníctvom zisku, ktorý súkromnému kapitálu môže priniesť. Ak pre súkromný kapitál, daný ľudský život neprináša žiadny zisk, tak je to bezcenný život. A tento postoj súkromného kapitálu, hlásaný prostredníctvom morálky peňazí temer všetkými médiami, prináša svoje konkrétne výsledky.

Preto je jasné, že jedinou skutočnou cestou z tohto marazmu je návrat k socializmu, aj keď prirodzene nie k tej forme, ktorá historicky zlyhala.

Foto: Ilustračný obrázok vytvorený pomocou ChatGPT

Prebrané so súhlasom autora zo sociálnej siete Facebook.