My mŕtvi žalujeme… Temná tvár gardistických zverstiev na Slovensku

Svoj článok som pomenoval podľa básne, ktorú napísala neznáma autorka v deň svojej smrti v plynovej komore v Osvienčime. Jej slová sú tak mrazivo reálne, že pripomenutie si hrôz minulosti je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Temná stránka domácej kolaborácie

Pri príležitosti 82. výročia Slovenského národného povstania sa na mnohých miestach Slovenska konali pietne spomienkové akcie. Celoštátne oslavy v Banskej Bystrici priniesli množstvo príhovorov, no ja sa chcem zamerať na niečo iné – na ťažké obdobie po potlačení Povstania a na zločiny príslušníkov POHG (Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy).

Išlo o špeciálne ozbrojené polovojenské jednotky z obdobia Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny, ktoré vznikli na jeseň roku 1944 s cieľom bojovať proti SNP, partizánom a odporcom vtedajšieho režimu. Založené boli v septembri 1944 po vypuknutí povstania na rozkaz hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Otomara Kubalu. Táto organizácia úzko spolupracovala s nacistami, s nemeckou fašistickou armádou a bezpečnostnými zložkami, napríklad s Einsatzgruppe H. Táto osobitná nacistická jednotka pôsobila na území Slovenska od septembra 1944 do roku 1945 s cieľom potlačiť odboj, likvidovať partizánov a realizovať rasovú politiku. Výsledkom ich masového vraždenia a teroru je približne 5 000 mŕtvych a deportácie približne 9 000 Židov do koncentračných táborov.

Za týmito vrahmi nezaostávali ani príslušníci POHG, ktorí sa aktívne podieľali na brutálnych represáliách, zatýkaní, mučení a vraždení civilistov, vojakov, zajatých partizánov, Rómov a Židov. Páchali vojnové zločiny na viacerých miestach na Slovensku, pričom najznámejšie a najtragickejšie sú masové hroby v Kremničke a beštiálne vraždenie vo vápenke v Nemeckej. Je strašné konštatovanie, že v našom národe sa zrodilo vlastné žriedlo zla, negativity a skazenosti. Táto odnož fašizmu sa stala jednou z hlavných zložiek, ktoré asistovali nemeckým okupačným jednotkám, najmä Einsatzkommandu 14 pri ich výčinoch. Odhaduje sa, že príslušníci POHG majú priamu či nepriamu zodpovednosť za smrť približne 4 000 ľudí na území Slovenska.

Kremnička a Nemecká: Miesta nesmiernej hrôzy

Pripomeňme si miesta, kde POHG preukázateľne páchali alebo asistovali pri vojnových zločinoch. Kremnička predstavuje najväčší masový hrob na území Slovenska. Od novembra 1944 do marca 1945 tu bolo v protitankových priekopoch popravených 747 obetí vrátane desiatok detí, žien, povstaleckých vojakov a rasovo prenasledovaných. Na popravách sa priamo podieľala 5. poľná rota POHG pod vedením Jozefa Nemsilu. Gardisti obete nielen strážili, ale ich aj sami strieľali ranou do tyla.

V nemeckej Ráztočnej doline bolo v miestnej vápenke v januári 1945 beštiálne zavraždených približne 900 až 1 000 ľudí. Obete boli strelené do krku a zhodené do horiacej pece, aby sa zahladili stopy. Popol bol neskôr vysypaný do Hrona. Z POHG boli hlavnými vykonávateľmi popráv členovia z Považskej Bystrice, najmä čata pod velením Vojtecha Horu.

Je veľmi ťažké pokračovať vo výpočte zločinov POHG. Nie že by neboli dostupné mnohé historické zdroje, ale tento článok by musel obsahovať mnoho stránok o osudoch ľudí, ktorých životy ukončili vraždiace monštrá z vlastného národa iba kvôli zvrhlej ideológii fašizmu a nacizmu. Po celom Slovensku pôsobili väčšie i menšie pohotovostné oddiely, ktoré sa zúčastňovali na zatýkaniach, čistkách, drancovaní, podpaľačstve a lokálnych popravách civilného obyvateľstva obvineného z pomoci partizánom.

Kto boli títo ľudia?

Čo to vlastne boli za ľudia, ktorí dokázali zavrhnúť všetko ľudské a tešiť sa zo smrti nevinných obetí? Boli plodmi a predstaviteľmi tej skupiny fašistov aj z nášho národa, ktorá vyrástla a konala tak, ako ju k tomu viedla klérofašistická ľudácka protinárodná ideológia a jej hitlerovské metódy, až napokon skončili zákonite v kategórii vrahov najzverskejšieho typu. Boli to zverbovanci z radov najreakčnejších fašistov, spodina, demoralizovaní ľudia a sfašizovaní mladí ľudia, ktorí boli posielaní do osobitných kurzov, kde do nich vbíjali fašistickú ideológiu a slepú podriadenosť vodcovskému systému.

Ideologická klérofašistická výchova smerovala od prvopočiatku k vybičovaniu tých najhrubších pudov, ktoré napokon vyúsťovali podľa vzoru hitlerovských SS v krvavých vrahov. Takto sa vytváral typ slovenského fašistu, ktorý si chcel vydobyť tzv. čestné miesto v novej Európe posiatej masovými hrobmi povraždených ľudí. Keď sa slovenský ľud po vypuknutí SNP chytil zbraní, Tiso oficiálne povoláva nemeckých SS-ákov na jeho zlikvidovanie. Narýchlo sa zriaďujú zvláštne strediská na výcvik POHG, ktoré sa dávajú k dispozícii nemeckému gestapu. A gestapo to plne využilo, veď všade používalo na zločineckú činnosť práve POHG. Také boli cesty vývoja ľudáckej ideológie a jej výsledky v praxi.

Historický odkaz a dnešok

Práve v súvislosti s týmito zverstvami znovu a ešte dôraznejšie nám vystupuje do popredia historická funkcia SNP, hrdinstvo partizánov, vojakov a všetkých bojovníkov proti fašizmu. V tom je veľký obrodný a historický dosah a napokon i ukážka triednej i národnej hrdosti slovenského ľudu z tohto obdobia. V povojnovom období boli mnohí exponenti ľudáckeho fašizmu spravodlivo súdení a odsúdení za protiľudovú činnosť, zradu a kolaborantstvo. Mnoho veliteľov i členov POHG však utieklo do zahraničia. Československá vláda neraz žiadala o ich vydanie, neúspešne. Západní a americkí imperialisti venovali stovky miliónov dolárov na to, aby v desiatkach rôznych plátkov a rozhlasových staníc mohli gardistickí vrahovia pokračovať vo svojom štvaní proti českému a slovenskému národu.

Je potrebné i napriek mnohým pochybným teóriám o opisovanom období dejín slovenského národa, ktoré sa objavujú ešte i dnes, pozrieť sa pravde do očí. Pod ochranným plášťom západných a menovite amerických imperialistov zišli sa fašistickí vrahovia z Kremničky, Nemeckej, z Lidíc i z Oradouru a táborov smrti, stretli sa s vrahmi, podávali si ruky s revanšistami v západnom Nemecku. Všetci títo vyvrheli verili, že pomocou vojny, krytí výbuchmi atómových bômb, sa budú môcť vrátiť, aby pokračovali v hrôzach, ktoré im u nás zamedzila víťazná Sovietska armáda.

Na záver si položme otázku. V čom sa súčasnosť vo svete podobá tej dobe, kedy bez zábran vraždili fašisti, ten krvavý a jedovatý plod imperializmu, len pre svoje svetovládne zvrátené plány a ciele? V mnohom, vraždí a zabíja sa pod rúškom demokracie, slobody, bez ohľadu na počet obetí. Len pozor na strašlivú tragickú pravdu. Vraždíte aj svoju vlastnú budúcnosť!

Ilustračné foto: Kurz veliteľov Hlinkovej gardy v Trenčianskych Tepliciach za účasti predsedu vlády Vojtecha Tuku a náčelníka štábu HG Otomara Kubalu, január 1941. (Zdroj: Nový svet/Wikimedia Commons)

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  Banská Bystrica žije: Prečo odkaz SNP ani po 82 rokoch nestráca silu
• Vlado Sládek

  Zabudnutí hrdinovia bitky pri Kursku: Lídri EÚ a USA mlčia o tých, ktorí spečatili porážku nemeckej armády
• Vlado Sládek

  God Save the King (Boh ochraňuj kráľa): Od kolonializmu k modernému imperializmu
• Vlado Sládek

  Hirošima a Nagasaki: Najväčší teroristický čin v ľudskej histórii!