Operácia Barbarossa: Ako vyzeral globálny útok proti Sovietskemu zväzu
- Vlado Sládek
Pred 85 rokmi hitlerovské Nemecko prepadlo Sovietsky zväz
V ten deň sa každý rok odohrajú tisícky najrozličnejších udalostí. No keď niekto povie: „22. júna…“, takmer každý človek v súčasnej Ruskej federácii – a verím, že ešte i v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, hlavne zo staršej a strednej generácie, ale i uvedomelá a vlastenecky založená mládež, i napriek snahám prekrúcať históriu práve v niektorých z týchto krajín – v duchu pokračuje v prerušenej vete: „…roku 1941.“
Spomienka na začiatok tragédie
Pamätnými podujatiami, piesňami z vojnových rokov, kladením vencov a kvetov k pamätníkom, zapálením 1418 sviec za každý deň vojny a ďalšími akciami si obyvatelia Ruskej federácie 22. júna v Moskve, Petrohrade a v ďalších mestách pripomenú Deň pamiatky a smútku. Počas neho spomínajú na výročie napadnutia bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) nacistickým Nemeckom. V pondelok 22. júna tohto roka si Ruská federácia pripomenie 85 rokov od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.
Operácia Barbarossa: Globálny útok
Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna 1941 začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa – globálny útok proti Sovietskemu zväzu. Operácia niesla názov podľa panovníka Svätej rímskej ríše Fridricha I. Barbarossu (1122 – 1190). Zúčastnilo sa na nej vyše 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel. Do vojny sa zapojili aj viaceré štáty v nemeckej sfére vplyvu – Rumunsko, Maďarsko, Taliansko či Fínsko, jedným z nemeckých spojencov bol aj tzv. Slovenský štát existujúci v rokoch 1939 – 1945.
Ekonomické a vojenské pozadie invázie
V polovici roku 1941 celkový počet ozbrojených síl Nemecka dosahoval 8,5 milióna ľudí. Vojsko bolo úplne sformované a malo dvojročné skúsenosti z vedenia vojny na Západe. Samotnému prepadnutiu ZSSR predchádzalo zotročenie krajín Európy hitlerovským Nemeckom, ktoré pre svoje agresívne ciele využilo ich pracovné zdroje, suroviny, priemysel, všetko pre potreby Wehrmachtu. Okrem toho malo k dispozícii zbrane, výzbroj a výstroj 30 československých, 92 francúzskych, 12 anglických, 22 belgických, 18 holandských a 6 nórskych divízií. Sily a prostriedky Nemecka a jeho spojencov vyčlenené na prepadnutie ZSSR pozostávali zo 190 divízií, 5,5 milióna vojakov, 4300 tankov, 47 200 diel a mínometov, 4980 bojových lietadiel.
Plán vojny proti Sovietskemu zväzu, ktorý dostal názov „Barbarossa“ a Hitler ho podpísal 18. decembra 1940, vychádzal z teórie totálnej a bleskovej vojny. Treba však zdôrazniť, že plány bleskovej porážky Sovietskeho zväzu boli od začiatku obyčajným dobrodružstvom a vychádzali z hlbokého omylu pri hodnotení ekonomických, politických a vojenských možností sovietskej krajiny a zo zrejmého preceňovania síl hitlerovského Nemecka. Hitlerovci plánovali dosiahnuť víťazstvo hneď prvým úderom, počítali s vnútornou labilitou Sovietskeho zväzu. Prerátali sa však, čo nám dnes ukazuje celá história Veľkej vlasteneckej vojny.
Rozhodujúci front druhej svetovej vojny
Sovietsko-nemecký front bol hlavným, rozhodujúcim v druhej svetovej vojne. Môžu to všetko dnes popierať rôzni západní historici a tzv. vojenskí odborníci, veď to robili aj ich predchodcovia bezprostredne po ukončení samotnej druhej svetovej vojny a západné krajiny vrátane USA im za to bohate platili, dokonca i bývalým vysokým vojenským a esesáckym predstaviteľom fašistického Nemecka. Práve tento front si vyžiadal takmer 80 percent všetkých hitlerovských strát. Od 22. júna 1941 do 9. mája 1945 tu bolo zničených, rozbitých alebo zajatých 607 nepriateľských divízií, t. j. triapolkrát viac než na severoafrickom, talianskom a západoeurópskom fronte dokopy.
Dosiahnuť takýto výsledok bolo možné len aktívnymi bojovými akciami: sedem ťažení sovietskych ozbrojených síl z desiatich a 160 operácií z 210 bolo útočných. Ozbrojené sily ZSSR úplne alebo čiastočne oslobodili územie jedenástich krajín Európy s celkovou rozlohou 1 milión štvorcových kilometrov s počtom 113 miliónov obyvateľov. V období od júla 1944 do skončenia Veľkej vlasteneckej vojny sa v bojoch za oslobodenie európskych krajín zúčastnilo okolo 7 miliónov sovietskych vojakov.
Obrovské obete za oslobodenie
Splnenie osloboditeľskej misie si vyžiadalo od ozbrojených síl ZSSR veľké úsilie i obete. V bojoch za oslobodenie Poľska zahynulo 600 000 sovietskych vojakov a dôstojníkov. Vyše 140 000 sovietskych vojakov je pochovaných v Maďarsku. Pri oslobodzovaní Československa padlo v bojoch 140 000 ľudí, Rumunska 69 000, Rakúska vyše 26 000. Straty sovietskych vojsk v Belehradskej operácii predstavovali 30 000 zabitých, ranených a nezvestných, pri oslobodzovaní severného Nórska okolo 16 000 osôb. Spolu vyše 1 milión sovietskych vojakov a dôstojníkov zahynulo na území oslobodených európskych krajín.
Draho musel zaplatiť sovietsky ľud za víťazstvo vo vojne. Takáto to bola cena. Každú minútu 9 – 10 ľudských životov, každú hodinu 587 – 588, každý deň vyše 14 000. Počet vojakov Červenej armády padnutých, nezvestných, umučených v zajatí počas druhej svetovej vojny sa podľa oficiálnych ruských údajov a demografických štúdií pohybuje v rozmedzí 8,6 až 11,4 milióna. Celkové straty ZSSR vrátane civilných obyvateľov, ktorí zomreli v dôsledku genocídnej fašistickej politiky, nútených prác a hladomoru, dosiahli približne 26 až 27 miliónov.
Následky fašistickej okupácie
Nemecko-fašistickí okupanti, ale nezabudnime i na ich „verných“ spojencov, akými boli napríklad beštiálni vrahovia z Organizácie ukrajinských nacionalistov, v rámci ktorej zabíjali a mučili i príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády, spôsobili ohromné škody i pre národné hospodárstvo ZSSR. Úplne alebo čiastočne zničili 1710 miest, vyše 70 000 dedín a osád, 23 miliónov ľudí stratilo strechu nad hlavou. Okupanti zničili 32 000 priemyselných závodov, zruinovali 40 000 nemocníc, 84 000 základných, vysokých škôl a vedecko-technických ústavov, zničili 65 000 km železničných tratí. Sovietska krajina stratila 30 percent svojho národného bohatstva, celková suma materiálnych strát, ktoré spôsobili hitlerovci ZSSR, v prepočítaní na doláre z roku 1941 predstavovala 485 miliárd – t. j. 41 percent všetkých strát krajín zúčastnených v druhej svetovej vojne. Toto je strašný a tragický reálny obraz, čo všetko dokáže spáchať fašizmus, nacizmus a jeho odnože, produkty dnes tak oslavovaného kapitalistického systému.
Ponaučenie pre súčasnosť
A svet sa ešte stále nepoučil. Čas čoraz ďalej od nás odsúva surové roky druhej svetovej vojny. Na mnohé sa zabúda, mnohé odchádza do minulosti. Avšak víťazstvo nad fašizmom pripomína všetkým národom to, akú nepredstaviteľnú cenu si vyžiadalo, aké dôležité je nezabúdať na poučenie z vojny. I preto je potrebné práve 22. júna aspoň na chvíľočku v myšlienkach zastaviť čas a svojou minútou ticha požiadať ľudstvo, aby konečne na základe rozumu a svojich síl vybojovalo ešte jedno historické víťazstvo – nad pretekmi v zbrojení, nad vojnou.
Foto: Horiaci dom neďaleko mesta Volchov počas nemeckého postupu v roku 1941. Svedectvo nezmyselnej skazy, ktorú so sebou priniesla operácia Barbarossa (Zdroj: Narodowe Archiwum Cyfrowe (NAC) / Wikimedia Commons)
Vlado Sládek
Podobné
Reviews for Operácia Barbarossa: Ako vyzeral globálny útok proti Sovietskemu zväzu
There are currently no reviews for Operácia Barbarossa: Ako vyzeral globálny útok proti Sovietskemu zväzu
Please sign in or register for a new account to leave a review.