Memento My Lai: Krvavé stopy kapitalizmu a zločiny, na ktoré my nechceme zabudnúť!

„Kapitalizmus nesie v sebe vojnu ako mrak prináša búrku.“ Autorom tohto pamätného výroku je Jean Jaurès, francúzsky socialistický politik a novinár, zavraždený nacionalistom Raoulom Vilainom v roku 1914. Bol jedným z najvýraznejších francúzskych politikov a jedným z vodcov II. internacionály. V posledných rokoch svojho života bojoval proti hrozbe vojny. Bol v podstate jednou z prvých obetí vojny, nemohol však spoznať jej ohavné jatky, bombardovanie civilného obyvateľstva, vypálené mestá a dediny, deportácie a vyhladzovacie tábory a už vôbec nie použitie jadrovej zbrane na obyvateľstvo dvoch miest Japonska.

Krvavá stopa americkej hegemónie

Vojny však pokračujú ďalej. Uzavreli 20. storočie a pokračujú i v tomto 21. storočí. Áno, skutočne sa potvrdzuje históriou preukázaná pravda, že vojna je vlastná kapitalizmu a s kapitalizmom vojna naberá iné rozmery, iný zmysel. Za príklad tohto procesu môžeme bez váhania považovať krvavú históriu moderných dejín americkej armády. Nechcem sa tu rozpisovať o všetkých vojnových konfliktoch, ktoré od konca 2. svetovej vojny rozpútali pentagonskí mnohohviezdičkoví generáli spoločne so spravodajskými službami po celom svete a ktoré trvajú i v súčasnosti. Vieme, ako to vždy končí. Ich vojny neušetria nikoho, obete sa rátajú na milióny, či už sú to vojaci, alebo civilné obyvateľstvo vrátane detí.

Vietnamské peklo a Agent Orange

Dajme si teraz spoločne jeden príklad z nedávnej minulosti. Americká vojna vo Vietname. Prebiehala ako vojnový konflikt medzi rokmi 1956 až 1975. Po Američanoch zostali vo Vietname milióny mŕtvych, najmä medzi civilným obyvateľstvom, vrátane približne 50 000 detí, ktoré sa narodili s rôznym postihnutím, znetvorené v dôsledku použitia jedovatého Agent Orange. Bomby, napalm, chemické zbrane, sfetovaní a nadrogovaní žoldnieri, ktorí svojim obetiam odrezávali uši a tie si navliekali na špagát, ktorý nosili na krku, aby dokázali, že „hrdinsky“ vraždili. Bolo to skutočné vietnamské peklo v podaní svetovej „demokratickej“ veľmoci. Čo všetko by sa dalo ešte „vykričať“ do sveta, aké neľudské a zverské „kúsky“ vyvádzali americkí vojaci práve vo Vietname.

Memento My Lai: Keď ožíva nacistická krutosť

A pretože je mesiac marec, poďme konkrétne na dátum 16. 3. 1968. Čo vám hovorí názov vietnamskej dediny My Lai 4? Pred 58 rokmi v tento deň americkí vojaci vyvraždili celú vyššie pomenovanú dedinu. Z 504 obetí bolo 182 žien (vrátane tehotných) a 173 detí (vrátane dojčiat). Nikto z mŕtvych mužov nebol vo veku vhodnom pre vojenskú službu, nikto z nich nemal zbraň. Každý vojak jednotky tzv. Charlie Company pod vedením kpt. Ernesta Medinu dostal až 540 nábojov a rozkaz znel: „Keď je to dom, zapáľte ho, keď je to studňa, otrávte ju, keď to žije, zabite to!“ Masaker, jatky, vraždy od 7:35 do 11:30. Samopaly, guľomety, granátomety.

Falošná spravodlivosť a milosť pre vrahov

Veliteľstvo US Army sa masaker snažilo „ututlať“, obhajoba Američanov bola v duchu nacistov – veď plnili len rozkazy. Súdy USA museli pod tlakom časti verejnosti, ktorá toto strašné vraždenie neschvaľovala, konať. Aj konali – takticky, vypočítavo, falošne. Pôvodne obvinených 25 vojakov postupne oslobodili. Veliteľ čaty William Calley bol ako jediný odsúdený na doživotie, no po troch dňoch na príkaz prezidenta USA Nixona dostal domáce väzenie v luxusnom dome, kde si sám varil, choval domáce zvieratá a prijímal návštevy i novinárov. No a z tohto „ťažkého žalára“ ho po troch rokoch prepustili.

Slepá tvár moderného barbarstva

Amerika sa nepoučila. Oslavuje sa zlo, krutosť, nenávisť, vraždenie, tzv. demokratickí hrdinovia, americká predstava cti, morálky a slušnosti. To máme skutočne zabudnúť na My Lai 4, My Che, Ko Luy – vyvraždené vietnamské dedinky? A koľko takýchto dediniek, miest a krajín je takto systematicky ničených v súčasnosti? Pod akými heslami sa dnes beztrestne vraždí a zabíja po svete? Kto teda skutočne ohrozuje svetový mier? Vieme si vôbec predstaviť, koľko hodín trpezlivej práce by nám zabralo zostavenie „čiernej tabuľky“ vojen, masakrov a barbarstva kapitalizmu? Kto skutočne pácha vojnové zločiny pod zámienkou nastolenia demokracie? Kto poskytuje podporu uchvatiteľskej politike Izraela?

Záver: My nechceme zabudnúť!

Áno, sú to Spojené štáty americké, ktoré vedú nemilosrdné vojny s cieľom surového vysporiadania sa so všetkými, ktorí sa postavia na odpor ich nárokom a nárokom ich spojencov na hegemóniu v dnešnom svete. Nemajú v sebe ani kúsok cti, ľudskosti a slušnosti, keď už toľko desaťročí je ich cieľom, aby ľudstvo rýchlo zabudlo na ich zločiny.

ALE MY NECHCEME ZABUDNÚŤ!

Foto: William Calley, ktorý ako armádny poručík viedol amerických vojakov pri vyvraždení stoviek vietnamských civilistov počas masakru v My Lai – najznámejšieho vojnového zločinu v moderných dejinách americkej armády – zomrel 28. apríla v hospici v Gainesville (štát Florida). Denník The Washington Post o tom informoval v pondelok 29. júla 2024 s odvolaním sa na jeho úmrtný list. Dožil sa 80 rokov (SITA/AP Foto/Mark Foley, archív)

Vojaci divízie Americal sa počas vojny vo Vietname v roku 1971 presúvajú na obrnených transportéroch k táboru špeciálnych jednotiek Lang Vei, pol míle od laoských hraníc. Američania museli v rámci operácie Lam Son 719 – juhovietnamskej invázie do Laosu – uvoľniť cestu Route 9 smerom k laoským hraniciam. Fotografia pochádza z jedného z posledných kotúčov filmu predtým, ako bol fotograf Henri Huet zabitý spolu s tromi ďalšími fotoreportérmi počas pokrývania tejto operácie (SITA/AP Foto/Henri Huet)

Autor článku

Vlado Sládek

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vlado Sládek

  Sláva a zabudnutie: Vy oslavujete, my nezabúdame! Krutá realita marcových výročí
• Vlado Sládek

  MDŽ: Od štrajku textilných robotníčok k slovenskej realite, v ktorej ženám zostalo už len volebné právo
• Vlado Sládek

  Strašidlo komunizmu alebo krutá realita kapitalizmu? 178 rokov od Manifestu
• Vlado Sládek

  Nezabúdame: 83. výročie víťazstva pri Stalingrade a pamiatka našich osloboditeľov