Sláva a zabudnutie: Vy oslavujete, my nezabúdame! Krutá realita marcových výročí
- Vlado Sládek
Začnime tento článok pár vetami o tom, čo nám napadne, keď sa povie názov tretieho mesiaca v roku – MAREC. Staršia a stredná generácia si určite spomenie na známe: „Marec mesiac kníh.“ Marec je známy i rôznymi ľudovými pranostikami, prísloviami a múdrosťami, ktoré sa týkali spolužitia s prírodou. Dnes už sa mnoho pomenilo, počasie a príroda tiež, čo nakoniec sami vidíme i cítime. Začal som písať tento článok tak jemne, citlivo i s trochou nostalgie. Realita roka 2026 je však i dosť krutá. Nemierim teraz na knihy, ani na prírodu a ľudové múdrosti. Skôr na ľudskú zlobu, nenávisť, túžbu po moci za každú cenu. I za cenu ľudských životov.
Tiene marca 1939 a zrada spojencov
V noci zo 14. na 15. marca 1939 vtrhli nemecké fašistické vojská do Čiech a na Moravu. Vznikol tzv. Protektorát Čechy a Morava a na Slovensku klérofašistický štát v područí Nemecka. Mnoho sa o tomto popísalo a mnoho sa ešte popíše. Ubehlo odvtedy 87 rokov. Z histórie českého i slovenského národa poznáme, čo to bolo za obdobie temna, strachu, obetí, ale i odporu a odboja. To sa nedá zabudnúť. No nedá sa zabudnúť, ako sa na naše krajiny doslova politicky „vykašľali“ Francúzsko a Veľká Británia, tzv. západní spojenci. Zradili! Kde je záruka, že to v budúcnosti neurobia znova? Vyzerá to v súčasnosti, že práve tieto dve krajiny chcú zachrániť svetový mier? Čo pre to robia 48-ročný francúzsky prezident Emmanuel Macron a 63-ročný predseda vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva Keir Starmer? Odpoveď poznáme. Slušne povedané, zabíjajú Picassovu holubicu mieru.
Rinčanie zbraní v „slobodnom svete“
12. marca si v Českej republike, Poľskej republike a Maďarsku každoročne pripomínajú výročie vstupu týchto krajín do NATO v roku 1999. Takže sú tam už 27 rokov. Spomenul som si na slová vtedajšieho ministra zahraničných vecí Poľskej republiky Bronisława Geremeka: „Vraciame sa tam, kam patríme: do slobodného sveta.“ Len tak premýšľam, či rinčanie zbraní je sprievodným javom slobodného sveta.
Zaspomínajme si tiež na chvíľočku na oslavy 25. výročia vstupu ČR do NATO, ktoré sa konali v Prahe v roku 2024. Nechcem tu spomínať, čo všetko zaznelo na bezpečnostnej konferencii, čo povedal Petr Fiala – vtedajší český premiér, ani exprezident USA Bill Clinton, ktorý si bol toto výročie v Prahe tiež pripomenúť. A domov neodišiel naprázdno. Len si predstavte, čo mu dal český prezident Petr Pavel – Rad T.G. Masaryka 1. triedy. Viete za čo? Za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie. A to už má druhý! V roku 1998 dostal od humanistu Havla Rad bieleho leva.
Demokracia s príchuťou krvi a škandálov
Ako je to vlastne s tou demokraciou? Ten, kto má podiel na rozvoji demokracie, musí mať za sebou nejaké aféry? Prečo sa pýtam? Práve kvôli osobe bývalého 42. prezidenta USA Clintona. Pochybujeme, že má za sebou mnoho politických i milostných škandálov? A pamätáte sa, čím to všetko „okorenil?“ Svojím podpisom, ktorým schválil tzv. humanitárne bombardovanie bývalej „zvyškovej“ Juhoslávie, konkrétnejšie Srbska lietadlami NATO (od 24. marca do 10. júna 1999 – vidíte, začalo to v marci). Prečo toto krvavé výročie v Prahe nespomenuli? Bombardovanie trvalo 78 dní a o život prišlo 3 500 ľudí, z toho 2 500 civilistov. A vyvrcholenie? 13 rokov po náletoch na vojenské a civilné ciele sa stal 42. bývalý pán Bieleho domu nominantom Nobelovej ceny mieru.
Ešte jedno malé pripomenutie. Viete o tom, kto sa stal v čase prezidentovania Billa Clintona ministrom zahraničných vecí USA? Bola to v dejinách USA prvá žena v tomto úrade Madeleine Albrightová, pôvodným menom Marie Jana Korbelová. Veľká to bojovníčka za mier vo svete, veď zohrala významnú úlohu v rozširovaní NATO o krajiny bývalého východného bloku.
Slovensko a marcový rituál vernosti
Na našom Slovensku sa bude tiež určite pripomínať podobné výročie, ako mali naši traja susedia. A zasa marec. Teraz 29. a s ním spojené 22. výročie vstupu do NATO. Kto príde k nám? Nechajme sa prekvapiť. Žeby sám najväčší šéf Bieleho domu túžiaci tiež získať Nobelovu cenu mieru Donald Trump, alebo izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Druhý menovaný asi nie, lebo je na neho od roku 2024 vydaný Medzinárodným trestným súdom zatykač za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. No keďže sme vlastne v NATO, u nás by mu to prešlo.
Možno zasa bijúc sa do hrude bude spomínať bývalý premiér SR Mikuláš Dzurinda na „krásne časy“, keď 29. marca 2004 odovzdával v americkej metropole ratifikačné listiny k vstupu do NATO. Ja mám však taký dojem, že na tohto odhodlaného cyklistu, ktorý „požehnal“ zabíjanie v bývalej Juhoslávii, dodnes spomínajú s hnevom a nenávisťou i blízki obetí bombardovania, ktoré Havel nazval „humanitární“. Ťažko sa dá zabudnúť na Dzurindove slová: „Bombardovanie Belehradu bolo správne.“
Pravda, ktorú chcú umlčať
Neviem, koľko listov formátu A4 by som musel popísať tým, čo by sa predstaviteľom nového moderného západného svetového poriadku určite nepáčilo, lebo by to ukázalo ich skutočnú a pravú tvár i s ich ukrytými tajomstvami, ktoré raz určite uzrú svetlo sveta. Ich cieľom je, aby ľudstvo rýchlo zabudlo. ALE MY NECHCEME ZABUDNÚŤ! Vy si len oslavujte vaše výročia, my budeme svoje.
Prešli sme si malú paletu marcových výročí. Príde apríl, máj, august, október – 81. výročie postupného oslobodzovania Slovenska, konca 2. svetovej vojny, 82. výročie SNP, Karpatsko-duklianskej operácie. MY SI ICH PRIPOMENIEME! A Vám, mocipáni sveta, odkazujem. Jazdite po svete a vešajte si na hrude rady a medaily za všetky krvavé zločiny, ktoré lemujú cesty vašej histórie. I histórie NATO.
Foto: Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová víta amerických vojakov v tábore Bondsteel pri Urosevaci, asi 35 km južne od Prištiny, vo štvrtok 29. júla 1999 (SITA/AP Photo/Amel Emric, archív)
Autor článku
Vlado Sládek
Podobné
Reviews for Sláva a zabudnutie: Vy oslavujete, my nezabúdame! Krutá realita marcových výročí
There are currently no reviews for Sláva a zabudnutie: Vy oslavujete, my nezabúdame! Krutá realita marcových výročí
Please sign in or register for a new account to leave a review.