Vznik ČĽR 1. októbra 1949 bol vyvrcholením čínskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1911 povstaním proti cisárstvu. S Veľkou francúzskou revolúciou v roku 1789 a Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou v roku 1917 sa často zaraďuje medzi tri najväčšie sociálne revolúcie novoveku.
Čínska revolúcia bola špecifická tým, že na rozdiel od francúzskej a ruskej trvalo oveľa dlhšie, kým sa v nej v protirečivom procese rozhodlo o otázke moci. Jej vývoj bol spojený s viacerými zvratmi i násilnými udalosťami vrátane vojny, ktoré menili jej podobu. Zastavím sa len pri období rokov 1945 – 1949, ktoré sa niekedy označuje aj za Oslobodeneckú vojnu.
Po víťazstve čínskej ľudovej vojny odporu proti japonskej agresii v antifašistickej svetovej vojne Čankajšek a Mao Ce-tung podpísali Dohodu 10. októbra. Hoci obe strany v nej zdôraznili dôležitosť mierovej obnovy, nepriniesla konkrétne výsledky a pokračovali potýčky medzi nimi.
Japonské vojsko v Číne sa podľa ustanovení bezpodmienečnej kapitulácie, ktoré nadiktovali USA, malo vzdávať len Kuomintangu. Čankajškovské vojsko malo po odchode Japoncov výhodnejšie strategické postavenie ako Čínska ľudová oslobodenecká armáda (ďalej len ČĽOA), bolo väčšie, kontrolovalo väčšie územie a patrila mu väčšina významných miest. V júni 1946 čankajškovské vojsko zaútočilo na ČĽOA a vzhľadom na prevahu dosahovalo v boji úspechy. Obsadzovalo územia komunistov a získalo moc aj nad ich hlavným mestom v Jen-ane. ČĽOA pod tlakom ustupovala a znovu prechádzala k partizánskym formám boja.
Čankajšek sa spoliehal na pomoc USA, ktoré sa báli víťazstva socializmu v najľudnatejšom štáte na svete a výrazne zvýšili vojenskú pomoc Kuomintangu, ZSSR podporoval komunistov, ale Josif Stalin nebol jednoznačne presvedčený, či Mao nezostal pri tradičnej ideológii čínskeho roľníctva a bude dobrým spojencom Moskvy. Veľvyslanectvo ZSSR v Číne bolo až do porážky Kuomintangu pri jeho sídle.
Kuomintang bol však na obsadenom území málo organizovaný a správal sa povýšenecky. Bezohľadne postupoval aj proti roľníkom, ktorým odoberal pôdu a vracal ju statkárom. Čankajškovská vláda uskutočnila aj menovú reformu, ktorá zbedačila veľkú časť čínskej spoločnosti.
Situácia sa postupne začala obracať v prospech ČĽOA v roku 1947, keď podnikla niekoľko protiútokov, po ktorých sa zistilo, že Čankajšek nemá medzi obyvateľmi podporu, a dokonca sa obracia proti nemu. ČĽOA mala väčšie sympatie obyvateľstva ešte z čias vojny s Japonskom. V polovici roku 1947 ČĽOA začala veľkú ofenzívu, obsadzovala vidiek, kde prísľubom pozemkovej reformy získavala ľudí do svojich radov. Čankajškovské vojská zostávali často obkľúčené v mestách. Komunisti postupne získavali späť stratené územia.
V priebehu roka 1948 uskutočnila ČĽOA viacero operácií, najmä v provinciách Liao-šen, Pching-ťin a Chuaj-chaj, v ktorých porazila čankajškovské vojská a dosiahla veľké územné zisky. V apríli 1949 obsadila hlavné mesto Kuomintangu Nanking.
Oficiálne bola ČĽR vyhlásená Mao Ce-tungom pred obrovským davom ľudí na námestí Nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu.
Čankajšek asi s 2 miliónmi nacionalistických vojakov opustil pevninskú Čínu a odišiel na Tchaj-wan. V decembri 1949 vyhlásil Tchaj-pej za dočasné hlavné mesto Čínskej republiky a svoju vládu za jedinú legitímnu čínsku vládu. Boje pokračovali aj po 1. októbri a hlavný odpor skončil 10. decembra 1949 a potom sa ešte sporadicky bojovalo na juhu Číny.
Vznik socializmu v Číne stál veľa úsilia i obetí a zaraďuje sa medzi najväčšie politické udalosti 20. storočia. Ďalší vývoj bol zložitý a protirečivý a došlo v ňom aj k viacerým otrasom, ktoré boli spojené s ťažkým hľadaním ciest vytvárania novej spoločnosti. ČĽR prekonala mnoho ťažkostí, ale nevzdala sa socializmu, ktorý je s čínskym špecifikom, dnes na ceste stať sa novou superveľmocou.
Foto: Čínsky prezident Si Ťin-pching v predvečer 76. výročia založenia Čínskej ľudovej republiky v Pekingu, utorok 30. septembra 2025 (SITA/AP Photo/Ng Han Guan)
© TVorba.net