Nový vojnovo-ekonomický záchvat vyšinutého Rutteho, ktorý však zatiaľ časť „spojencov“ nerešpektuje
- František Škvrnda st.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorého som minule označil za produkt úpadku NATO, svojím aktivistickým pôsobením v prospech západného vojensko-priemyselného komplexu dialekticky prispieva k prehlbovaniu rozkladu paktu. K hlavným smerom jeho pôsobenia ako politickej hlavy NATO patrí ponižovať sa v záujme prežitia paktu pred prezidentom USA Donaldom Trumpom a zaťato stupídne vyžadovať peniaze, peniaze a ešte raz peniaze od členských štátov. Tento raz sa „zaskvel“ tým, že pred blížiacim sa samitom NATO, ktorý bude 7. – 8. júla v Ankare zabedákal ináč. Opäť však boli za tým peniaze. Na tlačovej konferencii vo švédskom Helsingborge pred stretnutím ministrov zahraničných vecí paktu 21. mája upozornil, že nie všetky členské štáty NATO prispievajú rovnako na pomoc Ukrajine. Vyšinutosť svojej mysle dokázal tým, keď uviedol, že dúfa, že samit paktu v Ankare prinesie záväzok, že každý jeho člen vyčlení 0,25 % HDP na vojenskú pomoc Ukrajine.
Pokiaľ prejdem k diskusii v západných médiách o novom vojnovo-ekonomickom „nápade“ Rutteho, poukážem na kontroverznosť takýchto úvah v súčasnej atmosfére medzinárodných vzťahov. Rutte zrejme nepovažuje za potrebné sledovať atmosféru v jednotlivých spoločnostiach ani názory ich obyvateľstva („lebo NATO…“). Vo svojej prostorekosti asi ani „nezaregistroval“, že vojna na Ukrajine už unavuje nielen obyvateľov, ale aj politikov vo viacerých štátoch EÚ. Za príklad poslúži bedákanie iného fundamentálneho podporovateľa NATO, prezidenta ČR Petra Pavla, ktorý sa v rozhovore pre Financial Times 26. mája posťažoval, že českú muničnú iniciatívu podporuje v súčasnosti už len 9 štátov paktu, hoci vlani ich bolo 18. Neuviedol však, ktoré štáty s podporou prestali. Pri inej príležitosti predtým povedal, že je potrebné, aby NATO „ukázalo zuby“ Rusku.
Ďalší veľký problém vznikne s tým, aký postoj k Rutteho „nápadu“ zaujme Trump, ktorý pomoc Ukrajine systematicky obmedzuje. Navyše ho hnevá, že „spojenci z Aliancie“ mu neprišli na pomoc vo vojne s Iránom. „Nápad“ môže Trumpa pri jeho zúrivej nevyspytateľnosti ešte viac rozhnevať, čo by Rutte iste nechcel. Mohlo by to totiž ohroziť aj celý ankarský samit. Šéf NATO síce už viackrát povedal, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za podporu Ukrajiny a menej sa spoliehať na pomoc USA. Trump ako globálny „šmelinár so zbraňami“ však núti európske členské štáty, aby prebrali nielen finančnú zodpovednosť za podporu Ukrajine, ale aby pri tom nakupovali aj americké zbrane. Čo však bude s mysterióznym konsenzom NATO, ak sa nebude v tomto prípade týkať USA, ktorých príspevok by mal byť, samozrejme, najväčší.
Vojnovo-ekonomický „nápad“ Rutteho nezohľadňuje, že na Ukrajinu prúdi aj iná pomoc. Bez finančnej podpory zo zahraničia by však kyjevský režim neprežil viac ako niekoľko dní a zbrane by mu boli na …. Významnú úlohu zohráva aj humanitárna pomoc. Teda to, čo povedal Rutte už dávnejšie, že vojenské výdavky sa musia zvýšiť aj za cenu zníženia sociálnych, zdravotných a vzdelávacích výdavkov, nebolo náhodné. Život a osud obyvateľov Ukrajiny, ktorí na bojiskách hynú, aj keď majú zbrane štátov NATO, ho nezaujíma. Ide mu len a len o to, aby sa čo najviac uškodilo Rusku, ktoré viaceré štáty paktu obviňujú z prípravy útoku na ne.
Rutte pripustil, že „nápad“ nemá jednomyseľnú podporu. Tvrdí, že napriek tomu urobil „dobrý skutok“, keď odštartoval diskusiu na túto tému medzi „spojencami“. Ak vraj všetci tvrdia, že Ukrajina musí byť v boji čo najsilnejšia (čo však opäť nie je pravda), aby „doviedla konflikt s Ruskom k mieru“, potom všetci musia na to prispievať rovnakým spôsobom.
V zajatí svojej agresívnej rusofóbie, napriek realite Rutte sníva o tom, že na nadchádzajúcom summite NATO v Ankare sa jeho návrh schváli. Krátko po tom, ako začala „diskusia“ na túto tému, dostal poriadny kopanec. Denník The Telegraph s odvolaním sa na zdroje NATO uviedol, že minimálne Francúzsko, Kanada, Španielsko, Taliansko a Veľká Británia „nápadom neboli nadšené“. Ide pri tom o štáty, ktoré majú veľký podiel na financovaní NATO. Rutteho úchylnú požiadavku už pred jej zverejnením podľa údajov Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku nevedomky aktivisticky plnili Holandsko, Poľsko, pobaltské štáty a škandinávske krajiny. Podľa mňa to nevyzerá tak, že by sa našli viacerí ich nasledovníci, ale Ukrajina sa voči Rusku v niektorých kruhoch snaží zneužívať čoraz novšími spôsobmi a tak môže dôjsť aj k prekvapeniam.
Nad Rutteho nezmyselnými rečami by sa dalo mávnuť len tak rukou, lebo podobné agresívne stupídnosti sa objavujú na Západe často. V napätej bezpečnostnej situácii v Európe sa však stávajú hrozivými. A nebezpečné je aj to, ak politici rinčia zbraňami viac ako generáli. Dejiny, žiaľ, poznajú viacero príbehov o tom, ako sa zlú sociálno-ekonomickú situáciu politici snažili zakryť zvyšovaním agresivity a obviňovaním nepriateľov a malo to zlé následky.
Zakončím tým, že Rutteho reči vo mne vyvolali zamyslenie aj ináč. Sú totiž spojené so zložitou otázkou, ktorá má zásadný charakter. Čo to vlastne znamená, keď sa povie, že NATO chce či NATO požaduje. Kto sa skrýva za tým „výnimočným“ NATO? Jednotlivé štáty to nie sú, lebo je potrebný konsenzus. Je to azda početná skupina úradníkov a vojakov, ktorí sú v civilnom či vojenskom ústredí paktu? Možno stačí, keď to povie niekto v USA a lokaji, ktorí túžia po ocenení to čo najrýchlejšie podporia? Čím viac sa NATO nafukuje, čo je evidentné najmä od samitu paktu v Bukurešti v roku 2008, tým je dôležitejšie túto otázku objasniť, ale to si vyžaduje už novú analýzu.
Foto: Generálny tajomník NATO Mark Rutte (SITA/AP/Michael Shtekel)
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Nový vojnovo-ekonomický záchvat vyšinutého Rutteho, ktorý však zatiaľ časť „spojencov“ nerešpektuje
There are currently no reviews for Nový vojnovo-ekonomický záchvat vyšinutého Rutteho, ktorý však zatiaľ časť „spojencov“ nerešpektuje
Please sign in or register for a new account to leave a review.