Na počesť Dňa víťazstva: Stručne o ťažkej ceste Sovietskeho zväzu (1/2)

V máji si pripomíname nielen Sviatok práce, ale aj Deň víťazstva nad fašizmom, na ktorom mal rozhodujúci podiel Sovietsky zväz a jeho Červená armáda. Existujú viaceré definície fašizmu. Zvýrazňuje sa v nich mocensky extrémistická a nacionalistická politická ideológia, ktorá presadzuje totalitný štát, vodcovský princíp, potláčanie opozície a násilie. Za najkrutejší prejav fašizmu sa považuje nacizmus (nemecký nacionálny socializmus), ktorý sa opieral aj o rasové teórie.

Zdôrazním, že fašizmus je plodom kapitalistického systému, ktorý je založený na bohatstve a z neho plynúcej moci. Obludným spôsobom deformuje najmä vysvetľovanie príčin chudoby v spoločnosti, z ktorej agresívne obviňuje rôzne národnostné skupiny. Orientuje voči nim nenávisť chudobných, bezmocných či ináč sociálne a politicky frustrovaných ľudí, ktorá neraz vyúsťuje do fyzického násilia.

Z historicko-sociologického hľadiska k nástupu Hitlera k moci v Nemecku vo veľkej miere prispeli nespravodlivé, pomstychtivé podmienky, ktoré víťazné anglo-americké elity stanovili vo Versaillskej zmluve po prvej svetovej vojne. Tieto sily však nenávideli aj sovietsku moc v Rusku. Časť bankových a priemyslových kruhov otvorene podporovala nacizmus a vypočítavo sa snažila, aby sa jeho agresivita zamerala voči ZSSR. Fanatického Hitlera Anglosasi podcenili, a keď po útoku na Poľsko nacisti okupovali štáty na západ od nemeckých hraníc, spamätať sa bolo už neskoro. Hitler a jeho spojenci mali k dispozícii priemysel takmer celej Európy, ktorý využili na vyzbrojenie na útok na Sovietsky zväz.

Nemecký Wehrmacht pripravil najväčšiu vojnovú výpravu v novodobých dejinách, plán Barbarossa. 22. júna 1941 zaútočilo na ZSSR v šírke okolo 2 900 km asi 3,8 milióna vojakov, 3 600 tankov a skoro 4 400 lietadiel. Do agresie sa zapojili aj spojenci z Talianska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska, Fínska a žiaľ aj Slovenska. Blesková vojna sa však ani s takýmito silami nepodarila.

Sovietsky ľud sa postavil na nevídaný odpor vo Veľkej vlasteneckej vojne. Moskva za cenu nesmierneho nasadenia i obetí obrancov nepadla, ako o tom blúznil Hitler. Naopak, Červená armáda v bitke o Moskvu spôsobila ku koncu roku 1941 prvú porážku veľkého zoskupenia nemeckých vojsk. Po bitke pri Stalingrade od augusta 1942 do februára 1943 a Kurskej bitke od júla do augusta 1943 Červená armáda získala strategickú iniciatívu.

Trvalo však ešte jeden a tri štvrte roka, pokiaľ bola nacistická beštia zničená vo svojom brlohu. Od augusta 1943 do decembra 1944 Červená armáda uskutočnila veľké operácie, ktoré sa v sovietskej a ruskej vojenskohistorickej literatúre označujú za 10 stalinských úderov. V nich oslobodila už takmer celé územie ZSSR a dostala sa aj za jeho hranice.

Na oslobodzovaní východo- a stredoeurópskych štátov, ako aj Fínska a severnej časti Nórska od nacizmu a jeho prisluhovačov sa podieľali viaceré fronty (najväčšie sovietske zoskupenia vojsk), ktorým velili generáli a maršali (uvediem ich v abecednom poriadku): Ivan Christoforovič Bagramjan, Ivan Danilovič Čerňachovskij, Ivan Stepanovič Konev, Rodion Jakovlevič Malinovskij, Kirill Afanasievič Mereckov, Ivan Jefimovič Petrov, Konstantin Konstantinovič Rokossovskij, Fiodor Ivanovič Tolbuchin, Aleksandr Michajlovič Vasilevskij, Georgij Fiodorovič Zacharov a Georgij Konstantinovič Žukov.

Dodám, že Čerňachovskij vo februári 1945 zahynul v dôsledku zranení po zásahu črepinou delostreleckého náboja pri dnešnom poľskom meste Pieniężno. Bol jedným zo štyroch veliteľov frontu, ktorí zahynuli v bojoch Veľkej vlasteneckej vojny.

Nebudem opakovať známe údaje o obetiach a škodách, ktoré dokazujú, že najväčšiu ťarchu bojov niesol ZSSR. Považujem za potrebné dôrazne odsúdiť prepisovanie dejín druhej svetovej vojny, s ktorým sa dnes vo veľkom stretávame na Ukrajine, v pobaltských štátoch a Poľsku. Tento hlas a s ním spojený neofašizmus sa zdvíha aj v Nemecku a inde v EÚ. Bokom nechám diletantské vyjadrenia Donalda Trumpa o rozhodujúcej úlohe USA v druhej svetovej vojne.

Nebezpečným sa stáva aj zaslepená až nenávistná rusofóbia, šírenie vymyslenej hrozby ruského útoku na európske štáty a stupňujúca sa militarizácia EÚ. Hoci je mnoho rozumných ľudí, ktorí s týmito postojmi nesúhlasia, treba stále opakovať a šíriť pravdu o dejinách.

Pokračovanie v druhej časti.

(Foto: Воспоминания ветеранов/vk.com)

František Škvrnda, st.

+ dalšie články od tohto autoraBio

• František Škvrnda, st.

  Viac než len nostalgia: Skutočná hodnota ľudskej práce a jej miesto v spoločnosti
• František Škvrnda, st.

  Trumpov cirkus „America first“ čoraz viac destabilizuje svet a ničí aj svojho tvorcu
• František Škvrnda, st.

  Utáraní generálni tajomníci NATO ako obraz jeho úpadku
• František Škvrnda, st.

  Donald Trump pokračuje v gangsterskom imperializme USA