Lucia Hubinská: Prečo mladí odchádzajú? Zabudnite na argument „lebo Fico“
- Lucia Hubinská
Naozaj si niekto myslí, že výmena vlády zastaví odchod mladých ľudí do zahraničia? Argumentácia o „zlej atmosfére“ je len prázdnou politickou agendou, ktorá zakrýva podstatu problému.
Voľný pohyb pracovnej sily nie je vedľajší efekt nášho členstva v EÚ – je to jeden z jej základných mechanizmov. Krajiny jadra tento systém potrebujú, aby mohli systematicky čerpať zdroje a lacnú prácu z periférie, akou sme my. Ukazujem vám, prečo je ideológia „dobiehania Západu“ nerealistická a v čom je nebezpečná. Ak by sme sa totiž na úroveň jadra skutočne dostali, náš blahobyt by musel stáť na vykorisťovaní iných krajín a Globálneho juhu.
Slovensko sa dnes nachádza v paradoxnej situácii: sme perifériou pre Západ, no zároveň sa stávame „jadrom“ pre ešte chudobnejších pracovníkov z východu. Pýtam sa preto našej liberálnej elity a akademickej obce – ak mladí odchádzajú kvôli úrovni škôl či spoločenskej klíme, aký je na tom váš podiel zodpovednosti? Vy ste predsa tí, ktorí tieto inštitúcie po roku 89 ovládli.
Odmietam zjednodušovanie systémových problémov na meno jedného politika. Ak chceme skutočné riešenia, musíme najskôr pochopiť, v akom ekonomickom rámci sa reálne hýbeme.
Foto: SITA/Milan Illík/Canva
Lucia Hubinská
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Lucia Hubinská: Prečo mladí odchádzajú? Zabudnite na argument „lebo Fico“
-
Milan Antal
20. apríla 2026
Mali by sme rozlišovať voľný pohyb ľudí a voľný pohyb pracovnej sily. Pre obidva pohyby by mali platiť odlišné pravidlá. Voľný pohyb pracovnej sily treba porovnávať s voľným pohybom tovarov, služieb, informácií. Bezcolný pohyb tovarov či služieb neznamená, že sú poskytované druhej krajine zdarma. Platí sa za ne. A podobný princíp je potrebné uplatniť aj na voľný pohyb pracovnej sily. Áno, môže sa voľne pohybovať, ale nie zdarma. Pretože jej získavanie zdarma od iných krajín je obyčajnou krádežou, okrádaním iných krajín o najcennejší zdroj rastu bohatstva krajiny. To nie je bežný voľný pohyb ľudí, ale pohyb pracovnej sily, ktorá v sebe nesie vynaložené vysoké náklady a potenciál bohatstva. Napr. v Nemecku od konca roka 2012 do septembra 2023 sa počet zahraničných zamestnancov v strojárskych profesiách zvýšil z asi 46 000 na skoro 115 000. Ich podiel na celkovej zamestnanosti v odvetví v tomto období vzrástol zo 6 % na 11%. Prílev inžinierov zo zahraničia pomohol stabilizovať pracovný trh v Nemecku. Nemecko by za týchto pracovníkov malo zaplatiť. Podobne by sa malo nazerať na pohyb pracovnej sily v rámci jednej krajiny, aj Slovenska. Za socializmu existovala premyslená regionálna politika, plánované budovanie priemyslu v regiónoch, ktoré tu stabilizovali pracovnú silu. V kapitalizme to neexistuje (síce katedry oblastného plánovania sa premenovali na katedry regionálneho rozvoja), regionálny priemysel, ekonomika bola ponechaná voľnému osudu, a tak sa niektoré regióny doslova vyľudnili. Pracovná sila odchádzala do veľkých miest, Bratislavy a zahraničia. Za tento presun kvalifikovanej pracovnej sily by ale bolo potrebné platiť. Náklady na jej výchovu až po skončenie vzdelania i neskôr znášajú rodiny z regiónov, náklady na vzdelanie až po stredoškolské znášajú regióny, ale regiónu sa nevrátia. Treba do tohto procesu vniesť adresnosť a spravodlivosť.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Mali by sme rozlišovať voľný pohyb ľudí a voľný pohyb pracovnej sily. Pre obidva pohyby by mali platiť odlišné pravidlá.
Voľný pohyb pracovnej sily treba porovnávať s voľným pohybom tovarov, služieb, informácií. Bezcolný pohyb tovarov či služieb neznamená, že sú poskytované druhej krajine zdarma. Platí sa za ne.
A podobný princíp je potrebné uplatniť aj na voľný pohyb pracovnej sily. Áno, môže sa voľne pohybovať, ale nie zdarma. Pretože jej získavanie zdarma od iných krajín je obyčajnou krádežou, okrádaním iných krajín o najcennejší zdroj rastu bohatstva krajiny. To nie je bežný voľný pohyb ľudí, ale pohyb pracovnej sily, ktorá v sebe nesie vynaložené vysoké náklady a potenciál bohatstva.
Napr. v Nemecku od konca roka 2012 do septembra 2023 sa počet zahraničných zamestnancov v strojárskych profesiách zvýšil z asi 46 000 na skoro 115 000. Ich podiel na celkovej zamestnanosti v odvetví v tomto období vzrástol zo 6 % na 11%. Prílev inžinierov zo zahraničia pomohol stabilizovať pracovný trh v Nemecku.
Nemecko by za týchto pracovníkov malo zaplatiť.
Podobne by sa malo nazerať na pohyb pracovnej sily v rámci jednej krajiny, aj Slovenska. Za socializmu existovala premyslená regionálna politika, plánované budovanie priemyslu v regiónoch, ktoré tu stabilizovali pracovnú silu. V kapitalizme to neexistuje (síce katedry oblastného plánovania sa premenovali na katedry regionálneho rozvoja), regionálny priemysel, ekonomika bola ponechaná voľnému osudu, a tak sa niektoré regióny doslova vyľudnili. Pracovná sila odchádzala do veľkých miest, Bratislavy a zahraničia.
Za tento presun kvalifikovanej pracovnej sily by ale bolo potrebné platiť. Náklady na jej výchovu až po skončenie vzdelania i neskôr znášajú rodiny z regiónov, náklady na vzdelanie až po stredoškolské znášajú regióny, ale regiónu sa nevrátia. Treba do tohto procesu vniesť adresnosť a spravodlivosť.