Čínsky sen sa stáva skutočnosťou: Správa o postavení Číny na konci 14. päťročnice (2021 – 2025)

V uplynulom roku 2025 vyšiel v poradí už 5. zväzok vybraných spisov čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s názvom O správe štátu (The Governance of China). Na rozdiel od kníh západných politických lídrov, ktorí píšu väčšinou autobiografie alebo memoáre, spisy Si Ťin-pchinga predstavujú komprehenzívne a komplexné idey o smerovaní čínskej kultúry, ekonomiky, politiky a vedecko-technologického rozvoja.

Bilancia 14. päťročnice: Úspech plánovanej ekonomiky

Rok 2025 nebol vybraný náhodne. Z hľadiska vnútropolitického vývoja Číny ide o dôležitý rok, ktorým sa uzatvorilo v poradí už 14. päťročné plánovacie obdobie. V rokoch 2021 až 2025 dosiahla Čína úspechy prakticky v každom spoločenskom sektore – od bezpečnostného cez politický, ekonomický, sociálno-kultúrny až po environmentálny sektor môžeme vidieť hmatateľné výsledky optimálne nastavenej plánovacej ekonomiky s globálnym dosahom. V roku 2024 sa do rebríčka 2 000 najvýznamnejších priemyselných podnikov sveta z hľadiska investícií do výskumu a vývoja dostalo 524 čínskych podnikov. Podiel čínskych podnikov v tomto globálnom rebríčku dosiahol 26,2 %, čo predstavuje nárast o 4,8 % v porovnaní s predchádzajúcim 13. päťročným plánovacím obdobím, ktoré sa skončilo v roku 2020.

Vedecko-technologický pokrok a líderská pozícia v inováciách

Vedecko-technologický pokrok Číny sa prejavuje predovšetkým v oblasti novovznikajúcich priemyselných odvetví, moderných priemyselných sektorov, ktoré vznikajú vďaka revolučným a prelomovým objavom a inováciám. Medzi tieto odvetvia patria napríklad umelá inteligencia a robotika, materiálové inžinierstvo a kvantové technológie. Čína investuje do výskumu a rozvoja veľkých jazykových modelov na medzinárodnej úrovni s viac ako 100 aplikačnými scenármi, vyvíja nové materiály, akými sú napríklad ultratenká nehrdzavejúca oceľ s hrúbkou len 0,015 mm, a zdokonaľuje vývoj a produkciu vysokovýkonných pobrežných veterných turbín.

Signifikantné výsledky sa dosahujú aj v oblastiach trvalo udržateľnej a zelenej energie. Technologické patenty Číny z oblasti novej energetiky tvoria viac než 40 % všetkých svetových patentov. Popri týchto oblastiach sa Čína profiluje ako svetový líder v oblasti vývoja humanoidných robotov a kozmonautiky. Prezident Si Ťin-pching stanovuje ako ďalší strategický cieľ Číny zaradiť krajinu medzi najinovatívnejšie štáty sveta s vysokou mierou sebestačnosti vo vedecko-technologickom sektore do roku 2035.

Etický rozvoj a globálna spolupráca: Iniciatíva „Pás a cesta“

Čínska stratégia vedecko-technologického progresu predpokladá aj humanistickú a etickú dimenziu. Rozvoj a inovácie majú byť podriadené tradičnej čínskej kultúre dialógu a mierumilovného spolunažívania so všetkými krajinami sveta. Čína nadviazala v posledných rokoch spoluprácu v oblasti vedy a techniky s viac ako 160 krajinami sveta, pričom v rámci iniciatívy „Pás a cesta“ (Belt and Road Initiative) bolo založených viac než 70 spoločných laboratórií a podporených viac než 4 000 výskumných projektov. Ďalšou oblasťou, ktorá úzko súvisí s podporou vedeckého výskumu, je aj kultivácia talentov a podpora ľudských zdrojov. V tejto oblasti Čína podporila viac než 55 000 mladých vedcov cez schémy krátkodobej vedecko-výskumnej mobility a poskytla školenia viac než 23 000 odborníkom.

Multilateralizmus ako alternatíva k západnému ordoliberalizmu

Dôležitosť čínskych vedeckých technológií, ktoré sú okrem kvality dostupné aj z hľadiska ekonomických možností, si uvedomuje čoraz väčšie množstvo krajín. Budovanie nového svetového poriadku – proces, ktorý sa niekedy označuje aj ako globalizácia s čínskymi charakteristikami – tak prináša víziu spravodlivejšieho vedecko-technologického progresu, ktorý zdôrazňuje vzájomne výhodnú spoluprácu (tzv. win-win cooperation). Výhody spolupráce s Čínou si začína uvedomovať aj čoraz viac svetových politických lídrov. Claude Wiseler, bývalý predseda poslaneckej snemovne Luxemburska, pozitívne hodnotí čínsky prístup k modernizácii a technologickému rozvoju a poukazuje na potrebu invenzívnejšieho dialógu a komunikácie medzi EÚ a Čínou. Multilateralizmus a voľný obchod by mali predstavovať štandardy medzinárodných vzťahov novej generácie.

Vizionársky štát: Odpovede na globálne výzvy 21. storočia

Čína v súčasnosti predstavuje vizionársky štát budúcnosti, v ktorej ekonomická spolupráca medzi štátmi nahradí protekcionizmus a vojnu a v ktorej projekty zamerané na eradikáciu chudoby, na dostupné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, verejnú dopravu a bývanie pre všetkých nahradia kapitalistické vykorisťovanie a pauperizáciu. Idea mierne prosperujúcej spoločnosti a zdieľanej budúcnosti ľudstva, pôvodne čínske koncepcie siahajúce až k starovekému konfucianizmu, tak nadobúdajú v 21. storočí nový, globálny rozmer, ktorý má potenciál nahradiť dysfunkčný a nespravodlivý západný ordoliberalizmus.

V súčasnom období chaosu a rozvratu medzinárodného poriadku, ktorý konštituovali víťazné mocnosti po 2. svetovej vojne, sa Čína profiluje nielen ako spoľahlivý a stabilný partner na medzinárodnej scéne, ktorý postupne nahrádza upadajúce mocnosti euroamerického a transatlantického regiónu, ale aj ako vizionársky štát, ktorý ponúka odpovede na najpálčivejšie a najzávažnejšie globálne problémy, pričom formuluje nové stratégie globálneho rozvoja.

Foto: Čínsky prezident Si Ťin-pching v predvečer 76. výročia založenia Čínskej ľudovej republiky v Pekingu, utorok 30. septembra 2025 (SITA/AP Photo/Ng Han Guan)

Autor článku

Karol Rehuš

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Karol Rehuš

  Scenáre vývoja izraelsko-americkej agresie v Iráne: Chámeneího stratégia odporu a jej dôsledky
• Karol Rehuš

  Vývoj súčasného rusko-slovenského priateľstva očami mladej generácie(1/2)
• Karol Rehuš

  Igor Bratčikov sa rozlúčil so Slovenskom
• Karol Rehuš

  Nestačilo! Poučenia pre slovenskú ľavicu z českých parlamentných volieb