Americká blokáda Kuby: Miliardové škody, humanitárne dôsledky a mlčanie Slovenska
- Lucia Hubinská
Ekonomická, obchodná a finančná blokáda Spojených štátov voči Kube predstavuje rozsiahly systém reštrikcií, ktorý ovplyvňuje zahraničný obchod, finančné transakcie, prístup k úverom, medzinárodnej doprave, technológiám, energetickým zdrojom a dodávateľským reťazcom krajiny. Jej účinky sa zároveň neobmedzujú na bilaterálne vzťahy medzi USA a Kubou, keďže sekundárne sankcie a riziko postihu zo strany Spojených štátov ovplyvňujú aj rozhodovanie bánk a spoločností z tretích krajín.
Podľa najnovšej kubánskej správy vypracovanej v súvislosti s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN o potrebe ukončenia blokády dosiahli ekonomické škody v období od 1. marca 2025 do 28. februára 2026 hodnotu 8,0833 miliardy USD, čo predstavovalo nárast o 7 % oproti predchádzajúcemu obdobiu. Kumulované škody Kuba vyčíslila na 178,7 miliardy USD v bežných cenách. Podľa rovnakého odhadu by bol kubánsky HDP v roku 2025 bez blokády o 10,8 % vyšší.
Rozsah týchto nákladov možno vyjadriť aj prostredníctvom ich porovnania s výdavkami na konkrétne verejné potreby. Finančné straty zodpovedajúce 8 minútam blokády predstavujú približne 129 500 USD, teda ročné financovanie programov špeciálneho vzdelávania pre deti a mládež so sluchovým postihnutím. 13 minút predstavuje 203 970 USD, čo zodpovedá zdrojom potrebným pre deti so zrakovým postihnutím. 16 minút predstavuje 250 000 USD, približne ročné náklady na obstaranie lieku Nusinersen používaného pri liečbe spinálnej svalovej atrofie.
46 minút blokády predstavuje približne 714 400 USD, čo zodpovedá nákladom na dovoz komponentov potrebných na opravu alebo výmenu zariadení na čerpanie vody. Tri hodiny predstavujú približne 2,9 milióna USD, teda prostriedky potrebné na zahraničnú liečbu neplodnosti pre 109 párov. Tri dni predstavujú 65 miliónov USD, čo zodpovedá investícii potrebnej na technologickú modernizáciu kubánskeho bankového systému, a štyri dni približne 78,51 milióna USD, čo zodpovedá nákladom na dovoz palív potrebných na pokrytie ekonomického dopytu krajiny.
Dieťa platí predajcovi za sladkosti na pobrežnej promenáde Malecón počas výpadku elektriny (Foto: SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
Významnú časť súčasných problémov predstavuje energetika. Podľa správy došlo 29. januára 2026 k ďalšiemu sprísneniu americkej politiky voči dodávkam palív na Kubu. Do konca mája 2026 chýbalo krajine oproti plánovanej dostupnosti približne 2,67 milióna ton paliva. Približne 1 400 MW dostupnej výrobnej kapacity zostávalo nevyužitých pre nedostatok paliva. Podľa kubánskej správy dosahovali výpadky elektrickej energie v domácnostiach v roku 2026 v priemere viac ako 20 hodín denne.
Energetický deficit má následne dôsledky v prakticky všetkých oblastiach základnej infraštruktúry. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva upozornil na ohrozenie zdravotníctva, zásobovania potravinami a vodných systémov, keďže ich fungovanie je závislé od dostupnosti palív. Nestabilita dodávok elektriny ohrozuje aj jednotky intenzívnej starostlivosti, skladovanie krvi a liekov citlivých na teplotu.
Lekári asistujú pri pôrode v pôrodnici Ramón González Coro v Havane (Foto: SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
V zdravotníctve kubánska správa uvádza približne 100 000 pacientov na chirurgických čakacích listinách, z toho 12 000 detí. Nedostatok paliva narušil chladiarenskú dopravu vakcín, v dôsledku čoho viac ako 30 000 detí nedostalo očkovanie v plánovanom termíne, hoci vakcíny sa nachádzali v národných skladoch. Stabilné dodávky elektrickej energie sú zároveň nevyhnutné pre 2 888 pacientov odkázaných na hemodialýzu.
Problémy sa týkajú aj samotnej dostupnosti liekov a zdravotníckej techniky. Z 395 farmaceutických produktov zahrnutých do kubánskeho základného zdravotného rámca bolo podľa správy 300 nedostupných, okrem iného v dôsledku problémov so získavaním surovín a farmaceutických vstupov. Dokument uvádza aj obmedzený prístup k viacerým moderným onkologickým liekom a zdravotníckym technológiám amerického pôvodu alebo obsahujúcim americké komponenty.
Malá onkologická pacientka Carolina Silva Matosová odpočíva na nemocničnom lôžku v Národnom onkologickom a rádiologickom ústave (Foto: SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
Výrazné dôsledky sú zaznamenané aj v oblasti špeciálneho vzdelávania. Z 259 detí s kochleárnymi implantátmi malo podľa správy 39 problémy s ich funkčnosťou pre poškodené komponenty alebo nedostatok batérií. Počas piatich po sebe nasledujúcich školských rokov zostali funkčné iba 2 zo 16 provinčných audiometrov. Nedostatok Perkinsových Braillových strojov zároveň ovplyvňuje vzdelávanie 126 nevidiacich žiakov.
Energetické obmedzenia zasahujú aj produkciu a distribúciu potravín. Počas poľnohospodárskej sezóny ukončenej začiatkom roka 2026 bolo zavlažovanie pre nedostatok paliva realizované priemerne iba 2 hodiny denne namiesto potrebných 16 hodín. Tím OSN na Kube zároveň evidoval približne 20 000 ton potravín v národných skladoch, ktorých distribúcia do zraniteľných komunít bola spomalená nedostatkom paliva.
Osobitnú pozornosť si vyžaduje extrateritoriálny charakter amerických opatrení. Sekundárne sankcie vytvárajú právne a ekonomické riziko aj pre zahraničné banky, finančné inštitúcie, dopravcov a podniky obchodujúce s Kubou. Podľa kubánskej správy 34 medzinárodných bankových inštitúcií medzi marcom 2025 a februárom 2026 pozastavilo alebo odmietlo operácie s Kubou z obáv pred sekundárnymi sankciami. Dôsledkom bolo okrem iného rušenie účtov a odmietanie prevodov určených na nákup potravín, liekov a paliva.
Obmedzenia zasiahli aj humanitárne dodávky. Podľa dokumentu bolo v dôsledku narušenia námornej dopravy ovplyvnených viac ako 2 900 ton už zazmluvnenej humanitárnej potravinovej pomoci. Problémy sa týkali aj siedmich kritických zásielok v hodnote približne 630 000 USD, obsahujúcich núdzové zdravotnícke súpravy, potreby pre novorodencov, výživovú podporu pre tehotné a dojčiace ženy, zariadenia na úpravu vody a hygienické potreby.
Kritika týchto opatrení pritom nie je obmedzená na kubánsku vládu. Predstavitelia systému OSN v roku 2026 opakovane upozorňovali na ich humanitárne dôsledky. V júni 2026 vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk upozornil, že rozširovanie amerických sankcií spôsobuje rozsiahle škody kubánskemu obyvateľstvu a ohrozuje ľudské životy.
Havana v piatok 8. mája 2026 (Foto: SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
Slovenská republika 29. októbra 2025 hlasovala vo Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu A/RES/80/4 požadujúcu ukončenie americkej ekonomickej, obchodnej a finančnej blokády Kuby. Slovensko bolo jedným zo 165 štátov, ktoré rezolúciu podporili.
Tento oficiálny postoj však prakticky nie je viditeľný v slovenskej domácej politike. Kubánska správa pri prehľade európskych iniciatív proti blokáde uvádza politické a parlamentné aktivity vo Francúzsku, Belgicku, Írsku, Španielsku, Rakúsku, Chorvátsku, Poľsku, Bielorusku či Luxembursku. Slovensko v tomto prehľade chýba.
Ak Slovenská republika na pôde OSN oficiálne podporuje ukončenie blokády, potom je namieste otázka, prečo sa tento postoj takmer vôbec nepremieta do verejnej komunikácie vlády, parlamentnej diskusie ani konkrétnych politických iniciatív. Zmysluplná slovenská parlamentná alebo vládna iniciatíva, ktorá by humanitárne a extrateritoriálne dôsledky blokády systematicky otvorila, prakticky neexistuje.
Solidarita s Kubou tak zostáva do veľkej miery na úrovni diplomatického hlasovania, poprípade individuálnych ciest a teatrálnych výstupov na sociálnych médiách bez politickej iniciatívy.
Valné zhromaždenie OSN pritom 29. októbra 2025 prijalo rezolúciu požadujúcu ukončenie blokády pomerom 165 hlasov za, 7 proti a 12 zdržaní sa. Zároveň existuje široké spektrum politických, odborových a občianskych iniciatív proti blokáde v Európe, Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a ďalších regiónoch.
Protest proti blokáde sa zároveň preniesol aj mimo diplomatických a politických inštitúcií. Odborové zväzy, profesijné organizácie a politické mládežnícke hnutia v rôznych krajinách prijímali rezolúcie, organizovali verejné zhromaždenia a protestné akcie pred americkými zastupiteľskými úradmi.
Konkrétnu podobu mala aj medzinárodná solidarita priamo na Kube. V rámci iniciatívy Nuestra América Convoy pricestovali na ostrov delegácie solidárnych organizácií, odborov, študentských a kultúrnych skupín, ktoré okrem politickej podpory priniesli aj materiálnu pomoc.
Aktivisti mávajú kubánskymi a palestínskymi vlajkami z lode Maguro, ktorá prichádza z Mexika s humanitárnou pomocou ako súčasť konvoja „Nuestra América“ (Foto: SITA/AP Photo/Jorge Luis Banos)
Aktivisti z hnutia CODEPINK, vrátane spoluzakladateľky Medey Benjaminovej, kľačiacej v strede, a ďalší účastníci držia transparenty ako súčasť konvoja „Nuestra América“ (Naša Amerika) po pristátí na letisku v Havane, v piatok 20. marca 2026 (Foto: SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
David Adler, generálny koordinátor konvoja „Nuestra América“ (Foto: SITA/AP/Ernesto Mastrascusa)
Tieto iniciatívy ukazujú dôležitý rozdiel medzi ekonomickou izoláciou, ktorú Spojené štáty prostredníctvom sankčného režimu presadzujú, a politickou či spoločenskou izoláciou Kuby. Kuba napriek desaťročiam sankcií nezostala bez medzinárodnej podpory. Odmietanie blokády sa prejavuje nielen medzi vládami a v medzinárodných organizáciách, ale aj medzi odbormi, občianskou spoločnosťou, intelektuálmi, umelcami a solidárnymi hnutiami.
Práve v tomto kontexte treba vnímať aj schopnosť kubánskej spoločnosti fungovať napriek mimoriadne dlhému a rozsiahlemu vonkajšiemu ekonomickému tlaku. Neznamená to popierať vnútorné problémy Kuby ani zodpovednosť jej vlastných inštitúcií. Znamená to však odmietnuť predstavu, že súčasnú hospodársku a humanitárnu situáciu krajiny možno seriózne vysvetľovať bez zohľadnenia sankčného režimu a jeho konkrétnych dôsledkov.
Medzinárodná solidarita s Kubou preto nie je iba symbolickým gestom, ale zároveň požiadavkou, aby Kubánci mohli o budúcnosti svojej krajiny rozhodovať bez hospodárskeho nátlaku cudzieho štátu a bez toho, aby boli životné podmienky civilného obyvateľstva používané ako nástroj politického tlaku.
NECHAJTE KUBU ŽIŤ.
Foto: Študent sa pripravuje vztyčiť štátnu vlajku na začiatku prvého dňa vyučovania v obci Minas v kubánskej provincii Havana, v utorok 1. septembra 2026 (SITA/AP Photo/Ramon Espinosa)
Prebrané so súhlasom autora zo sociálnej siete Facebook.
Lucia Hubinská
Podobné
Reviews for Americká blokáda Kuby: Miliardové škody, humanitárne dôsledky a mlčanie Slovenska
There are currently no reviews for Americká blokáda Kuby: Miliardové škody, humanitárne dôsledky a mlčanie Slovenska
Please sign in or register for a new account to leave a review.