Premiér Robert Fico: „Ja sa bojím.“ Emotívny príhovor odhalil protirečivý postoj k NATO a EÚ

Príhovor R. Fica k študentom a učiteľom v Prešove bol nielen emotívny, ale svojím obsahom, ako aj svojou formou nebol príhovorom premiéra suverénnej krajiny, ale bezmocného politika, obávajúceho sa vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý sa „vymkol“ spod kontroly. R. Fico sa najviac bojí „silných vojenských rečí“, ktoré sa ozývajú v Európe, a želá si, aby „veľkí chlapci“ v politike dostali rozum, pretože „mám niekedy pocit, že strácajú prehľad a kontrolu nad tým, čo sa momentálne deje vo svete“.

Premiéra zo skeptického pohľadu na súčasný trend politiky EÚ nevyliečilo ani jeho stretnutie s predstaviteľmi V4 a írskym premiérom. Pretože, ako sa priznal: „Keď som počúval, čo hovoril premiér Poľska, Maďarska, Česka a Írska, nemal som z toho dobrý pocit“ a večer nemohol zaspať. Jeho emotívne vystúpenie, naplnené obavou z vojny, odhalilo jeho vnútorne protirečivý postoj k NATO.

Na jednej strane konštatuje, že si vážime členstvo v NATO, „záleží nám na spolupráci, na plnení záväzkov“, ale súčasne si neželá, aby bolo Slovensko súčasťou vojnového konfliktu. Premiér sa tu postavil na pozíciu politického „slepca“, pretože ako je možné sa vyhnúť tomu, aby Slovensko bolo zatiahnuté do vojenského konfliktu, keď hlavnou silou, ktorá nás tlačí do veľkého vojnového konfliktu s Ruskom, je práve dlhodobá agresívna politika NATO voči Rusku? Ako je možné sa tomu vyhnúť, keď už dnes sú krajiny NATO, vrátane Slovenska, jednou veľkou logistickou sieťou, zásobujúcou Ukrajinu zbraňami, informáciami a peniazmi?

Preto ak by k vojenskému otvorenému konfliktu prišlo, tak bez ohľadu na to, či „nám bude povedané“, že máme pripraviť 5-tisíc alebo 10-tisíc vojakov, tak vo vojnovom konflikte s Ruskom budeme ako súčasť NATO. A podľa čl. 5, zdôrazňujúceho kolektívnu formu obrany, sa pri napadnutí hociktorého člena budeme musieť na obrane podieľať.

Zaujímavý je názor R. Fica, že „nikdy by som neveril, že najčastejším slovom, ktoré budem používať, bude slovo mier. Neveril by som tomu“, že sa frázy z 80. a 90. rokov o večnom a trvalom mieri „dostanú do veľmi vážnej ľudskej podoby“.

Na snímke zľava britský premiér Keir Starmer, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk kráčajú v prezidentskom paláci v Kyjeve v sobotu 10. mája 2025 (Foto: SITA/AP/Stefan Rousseau)

Uvedené vyjadrenie je zvláštne v tom, že R. Fico bol sám, či už ako člen parlamentu alebo premiér vlády, pri viacerých udalostiach, vyprovokovaných politikou NATO a EÚ, napríklad pri štátnom prevrate na Ukrajine, ktoré celkom jasne smerovali k vojnovému konfliktu s Ruskom a on to tak nevnímal. Ak teraz tvrdí, že by nikdy neveril, že slovo mier bude musieť tak často používať, tak je zjavné, že vo svojej politike niektoré aktivity EÚ a NATO buď nevidel, alebo ich nechcel vidieť, alebo predpokladal, že Rusko sa nakoniec podvolí.

To, že dnes stojíme na „hrane“ vojnového konfliktu s Ruskom, nie je výsledkom nejakej náhody alebo nedorozumenia, ale je to výsledok dlhodobej politiky rozhodujúcich síl EÚ a NATO. Nie je to výsledok „silných vojenských rečí“ v EÚ, ktorých sa R. Fico obáva najviac. Je to výsledok politiky globálneho kapitálu, ktorý sa po rozpade socializmu neuspokojil so získaním stredoeurópskych štátov, bývalého socialistického tábora, pod svoju kontrolu. Jeho globálny koristnícky záujem smeroval ďalej, cez ovládnutie Ukrajiny smeroval k ovládnutiu zdrojov Ruska.

Žiaľ, takéto videnie narastajúceho konfliktu je premiérovi R. Ficovi cudzie a dnes, keď sa jeho subjektívne predstavy o EÚ a NATO dostávajú stále do ostrejšieho konfliktu s ich objektívnou podstatou, subjektívne si uvedomuje, že ako čelný politik sa v priestore EÚ, ako aj NATO stáva osamoteným a politicky bezmocným.

Preto neprekvapuje, že v závere svojho príhovoru hovorí, aby sme si „držali palce“, aby k vojne neprišlo. To už mohol pokojne povedať, aby sme sa všetci modlili za mier, lebo ten už nie je v našich ľudských rukách, ale v rukách mašinérie EÚ a NATO, ktorá, napriek svojim rečiam o demokratickej povahe, neslúži záujmom obyvateľov, ale záujmom globálneho kapitálu.

Prebrané so súhlasom autora zo sociálnej siete Facebook.

Foto: Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio (vľavo) si podáva ruku so slovenským premiérom Robertom Ficom v Bratislave v nedeľu 15. februára 2026 (Foto: SITA/AP Photo/Alex Brandon, Pool)

Vladimír Manda

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vladimír Manda

  Ak môže zisk odňať EÚ, prečo nie tí, ktorí ho vytvorili?
• Vladimír Manda

  Prečo sa slovenská politika točí v kruhu a prečo nás vízie nespasia
• Vladimír Manda

  Chmelár odhalil gaunerov. Kto je však ich pán?
• Vladimír Manda

  Vladimír Manda: Prinesie rozmiestnenie vojsk na Ukrajine veľkú vojnu?