Čo je spravodlivejšie: znárodnenie alebo privatizácia?
- Pavol Suško
Znárodnenie majetku je súčasnými médiami, pravicovými politikmi a v mnohých prípadoch i dôverčivými občanmi považované za „hlavný“ hriech, ktorý „spáchali“ komunisti a pod ich vedením pracujúci na „chudákoch“ majetných. Osobitne kategoricky, až agresívne je toto zdôrazňované pri príležitosti výročí Februára 1948, kedy sa Československá republika začala uberať cestou výstavby socializmu. Nie inak tomu aj v súčasnosti.
Skúsme sa však pozrieť na tento problém aj z iného uhla pohľadu. Po desaťročia kapitalizmu pracujúci museli pracovať 10, 12 i 14 hodín denne za mzdu, ktorá im ledva stačila na obživu ich rodín, nehovoriac už o tom, že nestačila na dôstojné ošatenie, obutie, vzdelanie a bývanie. Je prirodzené, že aj oni túžili a snívali o takom systéme, v ktorom by sa ich život stal dôstojnejším, radostnejším a spokojnejším. Že tomu tak nebolo, o tom svedčí množstvo faktov z minulosti. Chudoba v dedinách i mestách, choroby, predčasné úmrtia detí i dospelých, nutnosť odchádzať za prácou „do Ameriky“ i iných krajín vo svete. Na druhej strane život v dostatku, až v rozkoši, tých, čo vlastnili majetky a kapitál, na úkor vykorisťovania, utláčania a ponižovania tých, ktorí nemali nič. Tých majetných vlastníkov bolo omnoho menej, avšak vlastnili väčšinu majetku v Československu.
Čo prinieslo občanom a krajine znárodnenie po roku 1948
Dôležité je si uvedomiť, že pri znárodnení nebolo ani cieľom, ani realitou odobratie majetku jedným vlastníkom a prisvojenie si ho inou skupinou vlastníkov. Išlo o snahu dať výrobné prostriedky a vytvorené hodnoty do vlastníctva ľudu, všetkých občanov krajiny. Vo vtedajších podmienkach štátu, ktorý sa stal štátom fungujúcim v prospech pracujúcich ľudí. Vďaka cieľavedomému, plánovitému a predovšetkým sociálne zameranému riadeniu spoločnosti nastal postupne pomerne rýchly rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva i na Slovensku. Je treba si pripomenúť aspoň niekoľko oblasti – strojárenstvo, obuvníctvo, odevný a textilný priemysel, hutníctvo. V poľnohospodárstve ohromný nárast rastlinnej a živočíšnej produkcie, ale aj rozvoj spracovateľskej potravinárskej výroby, ktorá už vtedy realizovala výrobu kvalitnej produkcie v regionálnych, dnes tak „preferovaných“ podmienkach. Ukončila sa úplná elektrifikácia krajiny, vybudovala sa kvalitatívne lepšia cestná sieť a železničná doprava. Zásadne sa skvalitnila zdravotná starostlivosť, postupne pre všetky regióny Slovenska. Vybudovalo sa množstvo nových nemocníc, polikliník, zdravotníckych ústavov a zariadení, modernizovali sa už existujúce zariadenia. Preventívna zdravotná starostlivosť a kúpeľná liečba sa u nás dostali na poprednú úroveň vo svete. Rozvoj školstva, vedy a výskumu sa za krátku dobu dostal na úroveň vyspelých štátov. Nielen nové školy a vzdelávacie zariadenia, ale hlavne kvalita vzdelávania bola na úrovni, za ktorú sa naši predkovia nemuseli hanbiť. A hlavne výrazne prispievali k ďalšiemu rozvoju našej spoločnosti v mnohých oblastiach jej života. Uvedené, ale aj ďalšie opatrenia prispeli k rozvoju jednotlivých regiónov Slovenska, priblížili ľuďom pracovné príležitosti. Tým prispeli k postupnému ústupu chudoby a postupnému zlepšovaniu životných podmienok a materiálnemu i duchovnému rozvoju jednotlivcov i celých skupín občanov. Faktom je, že vďaka štátnemu, teda všeľudovému vlastníctvu výrobných prostriedkov, v Československu až do doby prevratu v novembri 1989 nebola nezamestnanosť a krajina nebola zadlžená. V mnohých oblastiach sme boli sebestační.
Čo priniesla občanom a krajine privatizácia majetku po roku 1989
Na rozdiel od znárodnenia, cieľom privatizácie bolo privlastniť si do súkromného vlastníctva čo najlepší kúsok zo štátneho majetku, ktorý potom využiť na osobné obohacovanie sa jednotlivcov a ich rodín. Pretože tento proces bol živelný a nepremyslený, používali sa v ňom formy a metódy, nie veľmi vzdialené rozkrádaniu, špekuláciám a machináciám. Nie náhodou sa nazýva aj výrazom „prichmatizácia“. Keďže sa majetok dostal do rúk rozličným ľuďom, s rôznymi zámermi, cieľmi, schopnosťami a predpokladmi, veľká jeho časť sa znehodnotila a zakrátko prestala slúžiť rozvoju krajiny i potrebám občanov. Niektorí privatizéri sa obohatili jednorazovo a niektorí pokračovali v podnikaní, samozrejme s výhodou najväčšieho zisku a prínosu pre seba a svoje rodiny.
Dnes, s odstupom času, už občania zabudli na dôsledky privatizácie v podobe vysokej nezamestnanosti, ktorá vznikla na Slovensku, na dôsledky likvidácie priemyselných, poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov. Neuvedomujú si dôsledky rozrušenie celého systému a štruktúry národného hospodárstva a popretrhania väzieb medzi nimi. Dôsledky likvidácie podnikania štátu a súčasného minima štátnych podnikov riešia vlády po roku 1989 ako „problémy“, ktorými sa zaoberajú permanentne, „akože v prospech občanov“. Veď neutešený stav zdravotníctva, školstva, problémy s cestnými sieťami a železnicami, neschopnosť riešiť bývanie pre občanov s nízkymi príjmami sú priamymi i sprostredkovanými dôsledkami privatizácie na Slovensku. Stupeň rozdielu medzi bohatými vlastníkmi a chudobnými pracujúcimi sa na Slovensku dostal na úroveň, ktorá je už neúnosná a má ďaleko od spravodlivosti, dôstojnosti, rovnosti.
Navyše, netreba zabúdať, že Slovensko je zadĺžené tak ako nikdy predtým. Podľa niektorých údajov, verejný dlh Slovenska ku koncu roka 2025 je okolo 60 percent HDP. Pritom si je nutné uvedomiť, že to, čo niektorí uvádzajú ako „naše automobilky“, „naše oceliarne“, „naše cukrovary“, „naše čokoládovne“, či iné firmy, v skutočnosti už dávno nie sú naše. Ak sa ich zahraniční vlastníci rozhodnú o zastavení, či znížení výroby a prepúšťaní pracovníkov, nemáme možnosť nijako to prekaziť. To je priamy dôsledok privatizácie.
Je možné v takejto situácií ešte hovoriť o našej suverenite, samostatnosti, slobode i demokracii?
Ilustračný obrázok: Vonkajšie výrobné priestory cukrovaru Považský cukor v Trenčianskej Teplej. Trenčianska Teplá, 11. január 2024 (SITA/Tomáš Somr)
Autor článku
Pavol Suško
4 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Čo je spravodlivejšie: znárodnenie alebo privatizácia?
-
Milan Antal
28. februára 2026
Čo je spravodlivejšie? Kapitalistická privatizácia je reakčným procesom, snahou vrátiť starý kapitalistický systém. Prírodné zákony však nepustia (zákon súladu výr. vzťahov úrovni výr. síl) a pri návrate k starému systému sa nutne znížila efektívnosť ekonomiky, časť bohatstva a blahobytu sa vyparila. Odhadom v Československu sa znížil HDP o 25 % (niektoré odhady hovoria až o 50%), na Ukrajine, Gruzínsku o 80 %, Rusku o 70 %. Skutočné dopady sa začínajú prejavovať až dnes s nástupom krízy EÚ. Zákony sa nedajú oklamať propagandou. ... Socialistické znárodnenie je procesom utvárania nového, pokrokovejšieho a preto efektívnejšieho systému. Bolo reakciou na krízu klasického kapitalizmu voľnej súťaže, koncentráciu, centralizáciu kapitálu po r. 1848 a vznik monopolov. Ktoré rušili konkurenciu, voľný trh, bola preto potrebná regulácia ich činnosti, zoštátnenie. Socialistické znárodnenie v konečnom dôsledku prinieslo vyššiu efektívnosť ekonomiky a tým aj všeobecne väčší blahobyt a viac slobody a práv ľudí. Ako to opísal p. Suško v článku. Vyššia efektívnosť a vyšší potenciál socialistickej ekonomiky sa ukázali vo víťazstve ZSSR nad kapitalistickým Nemeckom. A vyššia efektívnosť socialistickej ekonomiky a plánovania sa ukazuje aj dnes v dynamickom rozvoji Číny a zúfalých pokusoch Západu ho zastaviť. Aj za cenu zrušenia voľného globálneho trhu, voľného globálneho obchodu (hlavne po r. 2018 s nástupom Trumpa), hoci v predošlých 3 stáročiach staval kapitalizmus na voľnej súťaži a slobodnom trhu. V ktorom čínsky systém vykazuje vyššiu efektívnosť. A dnes v snahe zachrániť Západ odstraňuje samotné základy kapitalizmu – nedotknuteľnosť vlastníctva. Výrečným príkladom je vyvlastnenie čínskej firmy Nexperia v Holandsku. A pred niekoľkými dňami vyšiel článok vo Washington Post: Čína sa pokúsila kúpiť si svet – ale neuspela. Trumpovo obľúbené médium sa vysmieva z toho, že Čína síce môže vlastniť firmy vo svete, ale USA ich môžu vojenskou silou vyvlastniť. S odkazom na vojenský zásah vo Venezuele, kde Čína a Rusko investovali a na blokádu Kuby. ... Tieto precedensy ale ukazujú, že aj slovenská vláda by si teoreticky mohla dovoliť vyvlastniť strategické firmy, z hľadiska ekonomickej, sociálnej, ekologickej bezpečnosti. Tieto dni ma napr. nahnevala svojím správaním francúzska firma Veolia, vlastniaca vodohospodárske slovenské podniky. Tak chcem navrhnúť vláde ju vyvlastniť – po vzore Nexperie, kde sa poukázalo na údajne zlé manažovanie firmy, ohrozenie národných záujmov Holandska. Jasné, Slovensko je v inej pozícii, ako USA, Francúzsko, Holandsko, ale prečo nepohroziť týmto firmám, že teoreticky je to možné, po tom, čo nám tu predvádza Západ. -
Milan Antal
28. februára 2026
Každý systém v dejinách vyvlastňoval. Pretože potreboval akumulovať zdroje na prestavbu spoločnosti a potreboval zmeniť štruktúru ekonomiky a jej veľkosť. Kapitalizmus tiež vznikal vyvlastňovaním. Feudálna ekonomika bola založená mestskej ekonomike a sebestačnosti, na malých remeslách, malých remeselníckych dielňach, cechoch, s prísnymi pravidlami (obmedzenia počtu majstrov, tovarišov, ap.), ktoré bránili rozširovaniu výroby. Feudálne poľnohospodárstvo bolo založené na malých políčkach roľníkov, roztrieštenosti pôdy. Kapitalizmus potreboval prekonať tieto obmedzenia, zceliť výrobu a pôdu, aby zvýšil produktivitu práce. Takéto drastické kroky však nie je možné prevádzať v liberálno-demokratickom zriadení, ľudia by sa vzbúrili. Preto všetky utvárajúce sa systémy mali podobu diktatúry: despocie nevoľníckeho systému, absolutistickí vládcovia počas utvárania kapitalizmu, diktatúra proletariátu počas utvárania socializmu. ... Od 14. st. počas utvárania kapitalizmu prebiehal proces pôvodnej akumulácie kapitálu. Tento proces v rôznych podobách pokračuje dodnes. Dobre ho opísala R. Luxemburgová v diele Akumulácia kapitálu. Podstatu procesu pôvodnej akumulácie kapitálu opísal K. Marx v Kapitáli: „Predohra prevratu, ktorý vytvoril základ kapitalistického výrobného spôsobu, prebieha v poslednej tretine 15. a v prvých desaťročiach 16. storočia.... V Anglicku bezprostredný podnet na to dal najmä rozkvet flanderskej vlnárskej manufaktúry a zodpovedajúci rast cien vlny... sa jej heslom stala premena ornej pôdy na pasienky pre ovce. ...Zákonodarstvo sa zľaklo tohto prevratu... Zákon Henricha VII., 1489, c. 19, zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovuje zákonom 25 Henricha VIII. Okrem iného sa v ňom hovorí, že "veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho veľmi vzrástli pozemkové renty a veľmi upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu". ...Ešte v posledných desaťročiach 17. storočia bola yeomanry, nezávislé roľníctvo, početnejšia ako trieda nájomcov... Asi roku 1750 yeomanry zmizla a v posledných desaťročiach 18. storočia zmizla aj posledná stopa po obecnom vlastníctve roľníkov. (K. Marx: Kapitál I., Bratislava 1985, s. 592-599) Obdobie pôvodnej akumulácie kapitálu vošlo do dejín ako obdobie nesmierneho utrpenia más a prudkého úpadku morálky vládnucich tried. Proces pôvodnej akumulácie kapitálu znamená popretie buržoáznej tézy o práve človeka na vlastníctvo. Predkapitalistický spôsob výroby sa totiž zakladal na individuálnom vlastníctve pracujúceho, pracujúci je slobodným vlastníkom svojich pracovných podmienok, ktorými sám narába, kde roľník je vlastníkom poľa, ktoré obrába, remeselník vlastníkom nástroja, s ktorým pracuje. Tento výrobný spôsob však predpokladá roztrieštenie pôdy a ostatných výrobných prostriedkov. Tak ako vylučuje ich koncentráciu, vylučuje aj kooperáciu, deľbu práce v rámci toho istého výrobného procesu. Kapitalistická pôvodná akumulácia znamená premenu individuálnych a roztrieštených výrobných prostriedkov na spoločensky koncentrované, teda premena trpasličieho vlastníctva mnohých na obrovské vlastníctvo niekoľkých, teda vyvlastnenie ľudu, vyvlastnenie bezprostredných výrobcov. Vyvlastnením a vyhnaním časti vidieckeho obyvateľstva sa spolu s robotníkmi uvoľňujú ich životné prostriedky a pracovný materiál pre priemyselný kapitál. A zároveň sa vytvára aj odbyt pre vnútorný trh. Niektoré historické udalosti, sprevádzajúce proces vyvlastňovania majetkov buržoáziou. -V r. 1549 vypuklo povstanie sedliakov pod vedením Roberta Ketta v Anglicku. Bolo súčasťou mnohoročného boja roľníkov proti ohradzovaniu obecných pastvín a proti chovu oviec. Pre nejednotnosť bolo porazené. -V r. 1670 – 1671 vypuklo mohutná sedliacka vojna v Rusku pod vedením Štefana Timofejeviča Razina. Roľníci, ktorým statkári zaberali pôdu, stále častejšie utekali do pohraničných miest, kde zakladali nové osady a začali obrábať pôdu. Povolžské národy ako Mordvania, Čuvaši, Marijci a Tatári boli tiež utláčané. Ruskí statkári aj im zaberali pôdu a loviská. Taktiež vzrastali štátne dane a povinnosti. Na Done a v Povolží sa zhromažďoval veľký počet ľudí, ktorí sa stavali nepriateľsky voči štátu. Preto heslá S. Razina našli u týchto ľudí odozvu. -Husitstvo podlomilo predovšetkým materiálnu moc cirkvi tým, že previedlo obrovský presun v držbe pôdy zosvetštením (sekularizáciou) väčšiny cirkevného pozemkového majetku. -V r. 1523 - 1560 počas vlády Gustava I. vo Švédsku bola zavedená reformácia. V r. 1526 bola švédska cirkev zdanená a jej majetok vyvlastnený. -Pápež Kliment VII. v júli 1533 exkomunikoval anglického kráľa Juraja VIII. To bol bezprostredný podnet k odtrhnutiu anglickej cirkvi od Ríma. Zákonom o supremácii z novembra 1534 bol zabavený cirkevný majetok v najmä v prospech panovníka, bola založená anglikánska štátna cirkev, ktorej hlavou sa stal kráľ. -V r. 1536 zvíťazila v Dánsku za kráľa Kristiána III. luteránska reformácia. Bol vyvlastnený cirkevný majetok. -V r. 1634 bol zavraždený cisársky vojvoda Valdštejn v Čechách na príkaz cisára Ferdinanda II. Zabratím majetku Valdštejna a jeho priateľov Trčku a Kinského bola dokončená konfiškácia pôdy českej šľachty, ktorej sa zmocnili cudzinci. ... Súčasťou procesu akumulácie zdrojov bolo vyvlastnenie voľného času robotníkov Predĺženie pracovného času, ktoré sa kapitál od polovice 14. storočia do konca 17 storočia usiluje štátnou mocou nanútiť plnoletým robotníkom. Napríklad jeden dekrét Juraja VII. z roku 1495 hovorí: "Každý remeselník a robotník musí od polovice marca do polovice septembra byť pred 5. hodinou rannou v práci. Na raňajky nemá viac než pol hodiny a nesmie tráviť viac než hodinu a pol obedom a v tej dobe si môže pospať... Nesmie opustiť prácu pred siedmou až ôsmou hodinou večernou... Od polovice septembra do polovice marca musí byť každý remeselník a robotník v práci od rozvidnenia a nesmie prestať, dokiaľ sa nezotmie a cez deň nesmie spať."(Ha.A. Mehler - Břetislav J. Mrkos: Umenie vládnuť, Melantrich, Praha 1994, s. 139). ... Kapitalisti vyvlastnili celé územia kontinentov, majetok domorodých obyvateľov Kanárske ostrovy obývali kedysi pravdepodobne priami potomkovia obyvateľov Atlantídy. Po krutej vojne so Španielmi už v r. 1500 na ostrovoch neostal živý ani jediný pôvodný obyvateľ. Moderné paleontologické výskumy ukázali, že títo ľudia patrili k rozličným etnickým skupinám. Boli medzi nimi cromagnonci, Semiti, príslušníci mongoloidných a negroidných rás Americkí kolonizátori vyvlastnili územia, pôdu, surovinové bohatstvo i nesmierne poklady pôvodných obyvateľov Ameriky – Indiánov. -V r. 1578 anglická kráľovná Alžbeta udelila Humphreymu Gilbertovi výsadu kolonizovať „pohanské a barbarské krajiny“ Nového sveta, na ktoré si Španielsko a iní európske krajiny nerobili nárok. -Anglicko sa v r. 1620 – 1635 zmietalo v hospodárskych ťažkostiach. Vidiecke obyvateľstvo, vyháňané v procese prvotnej akumulácie z pôdy (ale samozrejme, aj nezamestnaní remeselníci a rôzni dobrodruhovia) jediné východisko videli v koloniálnej expanzii na zaberané územia v Severnej Amerike. -Najmä z územia indiánskych ríš Aztékov a Inkov bolo ulúpené a odvezené obrovské bohatstvo, väčšinou Španielmi. -Bolívijské mesto Potosi bolo v 15. st. jedným z najbohatších miest na Zemi - vďaka veľkým zásobám strieba v baniach v útrobách neďalekého Cerro Rico. Odhaduje sa, že polovica všetkého vtedajšieho striebra na svete sa vyťažila v baniach pri Potosí a pokrývala takmer štvrtinu výdavkov španielskej koruny. Od príchodu Španielov v roku 1545 sa z útrob hory vyťažilo 20.000 až 40 000 ton striebra. Po príchode britských kolonizátorov sa pôvodní obyvatelia Austrálie Aborigéni, ktorí kontinent obývali asi 40 tisíc rokov, dostali do pozície bezprávnej menšiny. Po roku 1829 im bola pôda väčšinou vyvlastnená bielymi osadníkmi. V r. 1803 bola zriadená prvá osada na Tasmánii, ktorá ako kolónia vystupuje od r. 1825. -Na ostrove Tasmánia žilo pred príchodom britských kolonizátorov asi 3 – 4 tisíc Tasmáncov. Briti však na Tasmáncov organizovali hony ako na divú zver. V r. 1876 zomrela posledná Tasmánka menom Truganini. Potom, čo si Cecil Rhodes uvedomil, že na severe od rieky Limpopo nenájde zlato, obrátil pozornosť na pôdu. Skoro na to v r. 1893 britskí vojaci a dobrovoľníci si toto územie podrobili silou zbraní. Nasledovalo zbesilé uchvacovanie najlepších pozemkov sprevádzané masovým vyháňaním pôvodných afrických majiteľov. Keď si bieli majitelia uvedomili, že sami nedokážu túto pôdu obrábať, zaviedli nútené práce Afričanov na pozemkoch, ktoré im nedlho predtým násilne odobrali. Tým boli položené základy Rodézie. Veľká Británia kolonizovala Indiu prostredníctvo Východoindickej spoločnosti. Toto obdobie znamenalo likvidáciu indickej pospolitosti. Okrem iného Briti vyvlastnili právo Indov na voľnú ťažbu morskej soli vo svojej krajine. 16.6.1951 Francúzsko zákonom vyhlásilo všetky lesy v Alžírsku za štátne. Tak vyvlastnili a okradli domorodých obyvateľov o 2,4 milióna hektárov lúk a húštin, čím ich pripravili o existenčnú základňu pre chov dobytka. 12.2.2005 v brazílskom štáte Para v Amazónii najatými vrahmi bola zavraždená 73 ročná Dorothy Stangová, ekologička a aktivistka za práva roľníkov. Umlčali ju, lebo aktívne vystupovala proti nezákonným záberom pôdy a ilegálnej ťažbe dreva veľkofarmármi a drevárskymi spoločnosťami, ktoré používajú zastrašovanie, násilie, aby vyhnali tamojších obyvateľov z ich pozemkov. Veľkí vlastníci pôdy (latifundií), vystupujúci ako moderný agrobiznis, chcú udržať pozemkovú štruktúru, ktorá im garantuje hegemonickú moc a privilégiá nad všetkými aspektmi brazílskeho štátu. Veľkostatkári, spoločnosti ťažiace drevo, pestovatelia sóje pod zámienkou produktivity sa zmocňujú verejných pozemkov a území obývaných tradičným obyvateľstvom – domorodým obyvateľstvom, malými farmármi a mnohými ďalšími. Zároveň to robia za podpory politikov a štátnej polície používaním mnohých foriem násilia, vrátane zastrašovania, otrockej práce a vrážd. Viac v článku: Kapitalizmus vznikol vyvlastnením malých súkromníkov, Alternativy 17.12.2018 -
Peter Zajac-Vanka
27. februára 2026
:) palec hore -
Milan Antal
27. februára 2026
Ja ho podržím, aby nepadol dolu :-).
Please sign in or register for a new account to leave a review.
🙂 palec hore
Ja ho podržím, aby nepadol dolu :-).
Každý systém v dejinách vyvlastňoval. Pretože potreboval akumulovať zdroje na prestavbu spoločnosti a potreboval zmeniť štruktúru ekonomiky a jej veľkosť.
Kapitalizmus tiež vznikal vyvlastňovaním. Feudálna ekonomika bola založená mestskej ekonomike a sebestačnosti, na malých remeslách, malých remeselníckych dielňach, cechoch, s prísnymi pravidlami (obmedzenia počtu majstrov, tovarišov, ap.), ktoré bránili rozširovaniu výroby. Feudálne poľnohospodárstvo bolo založené na malých políčkach roľníkov, roztrieštenosti pôdy.
Kapitalizmus potreboval prekonať tieto obmedzenia, zceliť výrobu a pôdu, aby zvýšil produktivitu práce. Takéto drastické kroky však nie je možné prevádzať v liberálno-demokratickom zriadení, ľudia by sa vzbúrili. Preto všetky utvárajúce sa systémy mali podobu diktatúry: despocie nevoľníckeho systému, absolutistickí vládcovia počas utvárania kapitalizmu, diktatúra proletariátu počas utvárania socializmu.
…
Od 14. st. počas utvárania kapitalizmu prebiehal proces pôvodnej akumulácie kapitálu. Tento proces v rôznych podobách pokračuje dodnes. Dobre ho opísala R. Luxemburgová v diele Akumulácia kapitálu.
Podstatu procesu pôvodnej akumulácie kapitálu opísal K. Marx v Kapitáli:
„Predohra prevratu, ktorý vytvoril základ kapitalistického výrobného spôsobu, prebieha v poslednej tretine 15. a v prvých desaťročiach 16. storočia…. V Anglicku bezprostredný podnet na to dal najmä rozkvet flanderskej vlnárskej manufaktúry a zodpovedajúci rast cien vlny… sa jej heslom stala premena ornej pôdy na pasienky pre ovce.
…Zákonodarstvo sa zľaklo tohto prevratu… Zákon Henricha VII., 1489, c. 19, zakazoval búrať všetky roľnícke domy, ku ktorým patrilo najmenej 20 akrov pôdy. Ten istý zákon sa obnovuje zákonom 25 Henricha VIII. Okrem iného sa v ňom hovorí, že „veľa nájmov a veľké stáda dobytka, najmä oviec, sa hromadia v rukách niekoľkých ľudí, v dôsledku čoho veľmi vzrástli pozemkové renty a veľmi upadlo obrábanie pôdy, kostoly a domy zbúrali, ohromné masy ľudu zbavili možnosti uživiť seba a svoju rodinu“.
…Ešte v posledných desaťročiach 17. storočia bola yeomanry, nezávislé roľníctvo, početnejšia ako trieda nájomcov… Asi roku 1750 yeomanry zmizla a v posledných desaťročiach 18. storočia zmizla aj posledná stopa po obecnom vlastníctve roľníkov. (K. Marx: Kapitál I., Bratislava 1985, s. 592-599)
Obdobie pôvodnej akumulácie kapitálu vošlo do dejín ako obdobie nesmierneho utrpenia más a prudkého úpadku morálky vládnucich tried.
Proces pôvodnej akumulácie kapitálu znamená popretie buržoáznej tézy o práve človeka na vlastníctvo. Predkapitalistický spôsob výroby sa totiž zakladal na individuálnom vlastníctve pracujúceho, pracujúci je slobodným vlastníkom svojich pracovných podmienok, ktorými sám narába, kde roľník je vlastníkom poľa, ktoré obrába, remeselník vlastníkom nástroja, s ktorým pracuje. Tento výrobný spôsob však predpokladá roztrieštenie pôdy a ostatných výrobných prostriedkov. Tak ako vylučuje ich koncentráciu, vylučuje aj kooperáciu, deľbu práce v rámci toho istého výrobného procesu. Kapitalistická pôvodná akumulácia znamená premenu individuálnych a roztrieštených výrobných prostriedkov na spoločensky koncentrované, teda premena trpasličieho vlastníctva mnohých na obrovské vlastníctvo niekoľkých, teda vyvlastnenie ľudu, vyvlastnenie bezprostredných výrobcov.
Vyvlastnením a vyhnaním časti vidieckeho obyvateľstva sa spolu s robotníkmi uvoľňujú ich životné prostriedky a pracovný materiál pre priemyselný kapitál. A zároveň sa vytvára aj odbyt pre vnútorný trh.
Niektoré historické udalosti, sprevádzajúce proces vyvlastňovania majetkov buržoáziou.
-V r. 1549 vypuklo povstanie sedliakov pod vedením Roberta Ketta v Anglicku. Bolo súčasťou mnohoročného boja roľníkov proti ohradzovaniu obecných pastvín a proti chovu oviec. Pre nejednotnosť bolo porazené.
-V r. 1670 – 1671 vypuklo mohutná sedliacka vojna v Rusku pod vedením Štefana Timofejeviča Razina.
Roľníci, ktorým statkári zaberali pôdu, stále častejšie utekali do pohraničných miest, kde zakladali nové osady a začali obrábať pôdu. Povolžské národy ako Mordvania, Čuvaši, Marijci a Tatári boli tiež utláčané. Ruskí statkári aj im zaberali pôdu a loviská. Taktiež vzrastali štátne dane a povinnosti. Na Done a v Povolží sa zhromažďoval veľký počet ľudí, ktorí sa stavali nepriateľsky voči štátu. Preto heslá S. Razina našli u týchto ľudí odozvu.
-Husitstvo podlomilo predovšetkým materiálnu moc cirkvi tým, že previedlo obrovský presun v držbe pôdy zosvetštením (sekularizáciou) väčšiny cirkevného pozemkového majetku.
-V r. 1523 – 1560 počas vlády Gustava I. vo Švédsku bola zavedená reformácia. V r. 1526 bola švédska cirkev zdanená a jej majetok vyvlastnený.
-Pápež Kliment VII. v júli 1533 exkomunikoval anglického kráľa Juraja VIII. To bol bezprostredný podnet k odtrhnutiu anglickej cirkvi od Ríma. Zákonom o supremácii z novembra 1534 bol zabavený cirkevný majetok v najmä v prospech panovníka, bola založená anglikánska štátna cirkev, ktorej hlavou sa stal kráľ.
-V r. 1536 zvíťazila v Dánsku za kráľa Kristiána III. luteránska reformácia. Bol vyvlastnený cirkevný majetok.
-V r. 1634 bol zavraždený cisársky vojvoda Valdštejn v Čechách na príkaz cisára Ferdinanda II. Zabratím majetku Valdštejna a jeho priateľov Trčku a Kinského bola dokončená konfiškácia pôdy českej šľachty, ktorej sa zmocnili cudzinci.
…
Súčasťou procesu akumulácie zdrojov bolo vyvlastnenie voľného času robotníkov
Predĺženie pracovného času, ktoré sa kapitál od polovice 14. storočia do konca 17 storočia usiluje štátnou mocou nanútiť plnoletým robotníkom.
Napríklad jeden dekrét Juraja VII. z roku 1495 hovorí: „Každý remeselník a robotník musí od polovice marca do polovice septembra byť pred 5. hodinou rannou v práci. Na raňajky nemá viac než pol hodiny a nesmie tráviť viac než hodinu a pol obedom a v tej dobe si môže pospať… Nesmie opustiť prácu pred siedmou až ôsmou hodinou večernou… Od polovice septembra do polovice marca musí byť každý remeselník a robotník v práci od rozvidnenia a nesmie prestať, dokiaľ sa nezotmie a cez deň nesmie spať.“(Ha.A. Mehler – Břetislav J. Mrkos: Umenie vládnuť, Melantrich, Praha 1994, s. 139).
…
Kapitalisti vyvlastnili celé územia kontinentov, majetok domorodých obyvateľov
Kanárske ostrovy obývali kedysi pravdepodobne priami potomkovia obyvateľov Atlantídy. Po krutej vojne so Španielmi už v r. 1500 na ostrovoch neostal živý ani jediný pôvodný obyvateľ. Moderné paleontologické výskumy ukázali, že títo ľudia patrili k rozličným etnickým skupinám. Boli medzi nimi cromagnonci, Semiti, príslušníci mongoloidných a negroidných rás
Americkí kolonizátori vyvlastnili územia, pôdu, surovinové bohatstvo i nesmierne poklady pôvodných obyvateľov Ameriky – Indiánov.
-V r. 1578 anglická kráľovná Alžbeta udelila Humphreymu Gilbertovi výsadu kolonizovať „pohanské a barbarské krajiny“ Nového sveta, na ktoré si Španielsko a iní európske krajiny nerobili nárok.
-Anglicko sa v r. 1620 – 1635 zmietalo v hospodárskych ťažkostiach. Vidiecke obyvateľstvo, vyháňané v procese prvotnej akumulácie z pôdy (ale samozrejme, aj nezamestnaní remeselníci a rôzni dobrodruhovia) jediné východisko videli v koloniálnej expanzii na zaberané územia v Severnej Amerike.
-Najmä z územia indiánskych ríš Aztékov a Inkov bolo ulúpené a odvezené obrovské bohatstvo, väčšinou Španielmi.
-Bolívijské mesto Potosi bolo v 15. st. jedným z najbohatších miest na Zemi – vďaka veľkým zásobám strieba v baniach v útrobách neďalekého Cerro Rico. Odhaduje sa, že polovica všetkého vtedajšieho striebra na svete sa vyťažila v baniach pri Potosí a pokrývala takmer štvrtinu výdavkov španielskej koruny. Od príchodu Španielov v roku 1545 sa z útrob hory vyťažilo 20.000 až 40 000 ton striebra.
Po príchode britských kolonizátorov sa pôvodní obyvatelia Austrálie Aborigéni, ktorí kontinent obývali asi 40 tisíc rokov, dostali do pozície bezprávnej menšiny. Po roku 1829 im bola pôda väčšinou vyvlastnená bielymi osadníkmi.
V r. 1803 bola zriadená prvá osada na Tasmánii, ktorá ako kolónia vystupuje od r. 1825.
-Na ostrove Tasmánia žilo pred príchodom britských kolonizátorov asi 3 – 4 tisíc Tasmáncov. Briti však na Tasmáncov organizovali hony ako na divú zver. V r. 1876 zomrela posledná Tasmánka menom Truganini.
Potom, čo si Cecil Rhodes uvedomil, že na severe od rieky Limpopo nenájde zlato, obrátil pozornosť na pôdu. Skoro na to v r. 1893 britskí vojaci a dobrovoľníci si toto územie podrobili silou zbraní. Nasledovalo zbesilé uchvacovanie najlepších pozemkov sprevádzané masovým vyháňaním pôvodných afrických majiteľov. Keď si bieli majitelia uvedomili, že sami nedokážu túto pôdu obrábať, zaviedli nútené práce Afričanov na pozemkoch, ktoré im nedlho predtým násilne odobrali. Tým boli položené základy Rodézie.
Veľká Británia kolonizovala Indiu prostredníctvo Východoindickej spoločnosti. Toto obdobie znamenalo likvidáciu indickej pospolitosti. Okrem iného Briti vyvlastnili právo Indov na voľnú ťažbu morskej soli vo svojej krajine.
16.6.1951 Francúzsko zákonom vyhlásilo všetky lesy v Alžírsku za štátne. Tak vyvlastnili a okradli domorodých obyvateľov o 2,4 milióna hektárov lúk a húštin, čím ich pripravili o existenčnú základňu pre chov dobytka.
12.2.2005 v brazílskom štáte Para v Amazónii najatými vrahmi bola zavraždená 73 ročná Dorothy Stangová, ekologička a aktivistka za práva roľníkov.
Umlčali ju, lebo aktívne vystupovala proti nezákonným záberom pôdy a ilegálnej ťažbe dreva veľkofarmármi a drevárskymi spoločnosťami, ktoré používajú zastrašovanie, násilie, aby vyhnali tamojších obyvateľov z ich pozemkov.
Veľkí vlastníci pôdy (latifundií), vystupujúci ako moderný agrobiznis, chcú udržať pozemkovú štruktúru, ktorá im garantuje hegemonickú moc a privilégiá nad všetkými aspektmi brazílskeho štátu. Veľkostatkári, spoločnosti ťažiace drevo, pestovatelia sóje pod zámienkou produktivity sa zmocňujú verejných pozemkov a území obývaných tradičným obyvateľstvom – domorodým obyvateľstvom, malými farmármi a mnohými ďalšími. Zároveň to robia za podpory politikov a štátnej polície používaním mnohých foriem násilia, vrátane zastrašovania, otrockej práce a vrážd.
Viac v článku: Kapitalizmus vznikol vyvlastnením malých súkromníkov, Alternativy 17.12.2018
Čo je spravodlivejšie?
Kapitalistická privatizácia je reakčným procesom, snahou vrátiť starý kapitalistický systém. Prírodné zákony však nepustia (zákon súladu výr. vzťahov úrovni výr. síl) a pri návrate k starému systému sa nutne znížila efektívnosť ekonomiky, časť bohatstva a blahobytu sa vyparila. Odhadom v Československu sa znížil HDP o 25 % (niektoré odhady hovoria až o 50%), na Ukrajine, Gruzínsku o 80 %, Rusku o 70 %. Skutočné dopady sa začínajú prejavovať až dnes s nástupom krízy EÚ. Zákony sa nedajú oklamať propagandou.
…
Socialistické znárodnenie je procesom utvárania nového, pokrokovejšieho a preto efektívnejšieho systému. Bolo reakciou na krízu klasického kapitalizmu voľnej súťaže, koncentráciu, centralizáciu kapitálu po r. 1848 a vznik monopolov. Ktoré rušili konkurenciu, voľný trh, bola preto potrebná regulácia ich činnosti, zoštátnenie.
Socialistické znárodnenie v konečnom dôsledku prinieslo vyššiu efektívnosť ekonomiky a tým aj všeobecne väčší blahobyt a viac slobody a práv ľudí. Ako to opísal p. Suško v článku.
Vyššia efektívnosť a vyšší potenciál socialistickej ekonomiky sa ukázali vo víťazstve ZSSR nad kapitalistickým Nemeckom.
A vyššia efektívnosť socialistickej ekonomiky a plánovania sa ukazuje aj dnes v dynamickom rozvoji Číny a zúfalých pokusoch Západu ho zastaviť. Aj za cenu zrušenia voľného globálneho trhu, voľného globálneho obchodu (hlavne po r. 2018 s nástupom Trumpa), hoci v predošlých 3 stáročiach staval kapitalizmus na voľnej súťaži a slobodnom trhu. V ktorom čínsky systém vykazuje vyššiu efektívnosť. A dnes v snahe zachrániť Západ odstraňuje samotné základy kapitalizmu – nedotknuteľnosť vlastníctva. Výrečným príkladom je vyvlastnenie čínskej firmy Nexperia v Holandsku. A pred niekoľkými dňami vyšiel článok vo Washington Post: Čína sa pokúsila kúpiť si svet – ale neuspela. Trumpovo obľúbené médium sa vysmieva z toho, že Čína síce môže vlastniť firmy vo svete, ale USA ich môžu vojenskou silou vyvlastniť. S odkazom na vojenský zásah vo Venezuele, kde Čína a Rusko investovali a na blokádu Kuby.
…
Tieto precedensy ale ukazujú, že aj slovenská vláda by si teoreticky mohla dovoliť vyvlastniť strategické firmy, z hľadiska ekonomickej, sociálnej, ekologickej bezpečnosti. Tieto dni ma napr. nahnevala svojím správaním francúzska firma Veolia, vlastniaca vodohospodárske slovenské podniky. Tak chcem navrhnúť vláde ju vyvlastniť – po vzore Nexperie, kde sa poukázalo na údajne zlé manažovanie firmy, ohrozenie národných záujmov Holandska. Jasné, Slovensko je v inej pozícii, ako USA, Francúzsko, Holandsko, ale prečo nepohroziť týmto firmám, že teoreticky je to možné, po tom, čo nám tu predvádza Západ.