Solidarita na papieri, konkurencia na poli: Mercosur ako lakmusový papierik sociálnej spravodlivosti
- Marek Kopecký
Dohoda medzi Európskou úniou a štátmi Mercosuru sa v oficiálnych vyhláseniach opisuje ako „strategické partnerstvo“, „historický kompromis“ a „víťazstvo otvoreného trhu“. Veď aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SSD) v minulosti opakovane zdôrazňoval, že Slovensko musí byť súčasťou jadra EÚ a nemôže stáť bokom pri strategických rozhodnutiach, čím aj zároveň vyjadril postoj k prijatým obchodným dohodám, ktoré z nich vyplývali. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SSD) zas hovorí o potrebe „vyváženej zahraničnej politiky a o nových trhoch“.
Ohrozenie slovenskej prvovýroby a stability regiónov
Medzi problémové, pálčivé dohody patria tie, ktoré boli obrazne podpísané na stole ministrov pôdohospodárstva. No a práve tieto dohody významne zasiahli, a stále aj zasahujú, do rovnoprávneho, ergo nediskriminačného fungovania slovenského poľnohospodárstva, do bežného pracovného života vidieka, ako aj sociálnej stability stále ešte menej rozvinutých regiónov, ktoré z roka na rok čoraz viac a viac balansujú doslova až na hrane svojho vlastného prežitia.
Nerovný boj: Geopolitika verzus existenčné problémy farmárov
Kým Európska komisia, reprezentovaná Ursulou von der Leyenovou, vášnivo hovorí o geopolitike o spravodlivej diverzifikácii finančných prostriedkov určených pre agrorezort, slovenský farmár je existenčne nútený riešiť, či dokáže konkurovať hovädziemu mäsu z Argentíny, produkovanému lacnejšie alebo taktiež až okato lacnej, avšak kontaminovanej pšenici z Ukrajiny, ktorou skoro tri roky plnili slovenské mlyny. O kuracom mäsa odchovanom na antibiotikách, rastových hormónoch alebo spôsobujúcich infekčné alimentárne ochorenia prítomnosťou salmonelózy, nemusíme ani veľmi hovoriť. Spomeňme aj príkazový systém čo a koľko môže tá, ktorá krajina vypestovať a potom predať vytlačili niektoré tradičné pestovateľské komodity, a tak kupujeme zemiaky z Francúzska, paradajky z Talianska… O výške rôznych výškach dotácií pre jednotlivé štáty EÚ sa už tiež toho veľa popísalo. Nedá mi tiež nespomenúť aj zákaz predaja živých predvianočných kaprov pred zahraničnými obchodnými reťazcami v roku 2024. V štátoch EÚ, v jej západnej časti, takýto zákaz neplatil. Išlo o zjavne až drzé obchodnícke praktiky, keď ľudí nútili kupovať zahraničné mrazené ryby a zdôvodňovali to nejakou ochranárskou ,,osvetou“.
Tvrdá realita voľného trhu a politické dedičstvo
A následky? Hypotetický, no realistický dopad Mercosuru na Slovensko, je veľmi konkrétny: pokles výkupných cien, tlak na znižovanie nákladov, zánik, presnejšie krach, menších fariem a ďalšia koncentrácia pôdy v rukách veľkých agroholdingov.
Bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) v minulosti opakovane tvrdil, že poctivý farmár sa nemá čoho báť, ak štát nastaví férové pravidlá. No realita ukázala, že pravidlá férové neboli, a neboli ani stabilné. Jeho nástupca Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) zasa zdôrazňoval, že slovenské poľnohospodárstvo musí byť konkurencieschopné na otvorenom trhu, čím nepriamo potvrdil neoliberálnu logiku, že kto neprežije, bol jednoducho slabý. Tento prístup preberali aj politici SaS, napríklad takí Richard Sulík, Ivan Mikloš, ktorí dlhodobo až brachiálnym spôsobom presadzovali voľný obchod a tvrdili, že slobodný, voľný trh je najlepší regulátor, dostali aj slovenského farmára na kolená. Keďže je viazaný prísnymi normami EÚ, byrokraciou a meškajúcimi platbami však takýto „regulátor“ pre nich znamená skôr rozsudok ,,smrti“, ako šanca na prežitie.
Rozpačitý postoj koalície a dvojtvárnosť opozície
Súčasná koalícia pri téme Mercosuru vystupuje rozpačito až alibisticky. Na jednej strane Robert Fico aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SSD) hovoria o ochrane slovenských farmárov a potravinovej sebestačnosti, no na druhej strane nepredkladajú jasný plán, ako ich naozaj reálne účinne ochrániť pred dôsledkami dohody. Síce minister Takáč opakovane ubezpečuje, že Slovensko bude presadzovať všetky dostupné ochranné mechanizmy, ale akoby sa zdalo, že predsa len euroúnijná byrokratická mašinéria má pri politicko-ekonomickom manažovaní pôdohospodárstva stále navrch.
A súčasná opozícia? Tá sa správa rovnako dvojtvárne: Progresívne Slovensko ústami Michala Šimečku ostro kritizuje vládu za slabú vyjednávaciu pozíciu, no zároveň až servilne podporuje silnú EÚ a jej obchodnú politiku. Čiže zároveň betónuje dnešný stav aj v tomto strategickom odvetví.
KDH hovorí o ochrane vidieka a rodinných fariem už niekedy od roku 1992, no vždy, keď bolo pri moci, prijímalo rovnakú filozofiu liberálneho trhu. A aby nestratili tvár pred voličom, propagandisticky okázalo sa všetci zhodujú v plamenných rečiach o výraznejšej podpore poľnohospodárstva. Keď však príde na systémové riešenia, na realizáciu sľubov – spracovateľské kapacity, férové ceny, posilnenie postavenia farmárov atď. – politická odvaha sa stráca v obrovskej kope výhovoriek.
Kríza dôvery v štátne inštitúcie a PPA
Osobitnou kapitolou ešte stále zostáva dôveryhodnosť štátu zosobnená Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Rôzne malé či veľké kauzy, špinavé machinácie a rozbujnelý klientelizmus, na čo upozorňovali niektoré médiá, ako aj Najvyšší kontrolný úrad počas vlád Smeru, OĽaNO aj úradníckych garnitúr, podkopali dôveru farmárov v to, že štát stojí na ich strane. Každá vláda sľubovala „očistu“ – Igor Matovič (OĽaNO) hovoril o rozbití mafie, Robert Fico dnes hovorí o poriadku a stabilite – no systém stále zostáva krehký. Pôdohospodárstvo potrebuje jasné plánovanie, nie voluntarizmus majiteľov agrorezortov. V tomto sa musí štát s nimi vedieť jasne dohodnúť, ale zároveň zabezpečiť, že im vytvoria čo najlepšie podmienky v styku so spomínanou euroúnijnou byrokraciou.
Ochrana domácej produkcie ako priorita verejného zdravia
Môj pohľad je jednoduchý: buď má politika chrániť prácu, domácu výrobu a vidiek, alebo sa otvorene prizná, že solidarita končí tam, kde začína medzinárodná zmluva. Ak raz slovenské polia ostanú bez ľudí a farmy bez nástupcov, politické výroky o „historickej dohode“ budú mať rovnakú hodnotu, ako opakované sľuby, že vidiek bol vždy prioritou. A len pripomínam, že kvalitné produkty, ako ovocie, zelenina, chlieb, mliečne výrobky zároveň zabezpečujú aj dobrý zdravotný stav občanov, čiže, menej výdavkov na zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť…
Foto: Predstavitelia členských štátov združenia Mercosur a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas spoločného fotografovania na summite v uruguajskom Montevideu (SITA/AP/Matilde Campodonico)
Autor článku
Marek Kopecký
3 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Solidarita na papieri, konkurencia na poli: Mercosur ako lakmusový papierik sociálnej spravodlivosti
-
Milan Antal
23. januára 2026
Nie je jednoduché hodnotiť túto dohodu, má svoje negatíva ale aj pozitíva. Treba ju hodnotiť nielen z pozície malého farmára, ale celkovej štruktúry slovenskej ekonomiky, slovenského poľnohospodárstva. A ako som si prečítal rozhovor s prezidentom ? slovenskej komory pekárov M. Lapšanským, poľnohospodárstva sa dotýka len okrajovo, ide hlavne o obchod v oblasti automobilov, strojárstva. Takže nevidí v nej až takú hrozbu. Skôr za hrozbu považuje Ukrajinu. Táto dohoda reaguje hlavne na pohyby v globálnej ekonomike a obchode. Dôležitým obchodným partnerom EÚ boli doposiaľ USA. Ale situácia sa radikálne zmenila a EÚ a množstvo krajín prehodnocuje svoju obchodnú orientáciu. Dá sa očakávať znižovanie obchodu s USA. A aj nášho vývozu automobilov, na čom stojí naša ekonomika. Tento trh, obchod treba niekde nahradiť. Latinská Amerika sa javí ako vhodný partner a trh. Podobne zareagovalo viacero krajín, napr. Kanada, anglosaský sused USA. USA sú jej najväčším obchodným partnerom, ale po vyhrážkach Trumpa, že si ju podmania ako ďalší štát USA, zavádzaní ciel prehodnotila obchodnú orientáciu a počas januárovej návštevy kanadského premiéra v Číne bolo uzavretých mnoho obchodných dohôd a dohôd o spolupráci. Tiež je o o obchádzaní USA ako nespoľahlivého obchodného partnera. ... V tomto teda EÚ, napriek jej negatívam, reagovala adekvátne. Sú tu samozrejme, možné aj problémy, ale tie nesúvisia priamo s dohodou, ale s tým, ako je nastavená EU, ako je nastavená naša ekonomika a poľnohospodárstvo. 1.Hlavný problém vidím v kapitalistickom základe ekonomiky, aj poľnohospodárstva. 2.Nuž, a problémom nášho poľnohospodárstva je hlavne likvidácia veľkých družstiev a štátnym majetkov po roku 1989, rozdrobenie poľnohospodárskej výroby na malé farmy. Sám to poznám z dediny, kedy si množstvo ľudí, že bude farmárčiť na kuse pôdy a so zopár kusmi dobytka. Bez koordinácie, bez vytvorenia spoločnej odbytovej siete, navzájom len ako konkurenti, čo je dôsledok kapitalistického súkromnovlastníckeho základu hospodárenia. Veľké družstvá a farmy, aké sme tu mali, by sa podobnej dohody až tak neobávali, pretože by boli konkurencieschopné. 3.Nuž a je tu aj nastavenie nášho spotrebiteľa. Ktorý prozápadne orientovaný si radšej kúpi niečo prozápadné, ako slovenské. Ja napr. všetky tie výrobky s cudzojazyčnými názvami jednoducho obchádzam, pripadá mi to dosť primitívne, lákajúc ma takto na určité výrobky. Kupujem takmer výlučne slovenské výrobky. -
Peter Zajac-Vanka
21. januára 2026
V NR SR je ešte možné tú MERCOSUR zmluvu odmietnuť! No, tak teraz neviem: Je to dobrý článok, takmer od profesionálneho novinára. Marek? Pán šéfredaktor Bielik? No nevadí, podstatný je obsah a s tým možno len súhlasiť. Prvoradým cieľom každej politickej strany na Slovensku, ktorá rozumie problému, musí byť ako imperatív politiky: "Ochrana domácej produkcie ako priorita verejného zdravia" Lebo čo myslíte, odkiaľ prišli na súčasné ponovembrové generácie všetky tie CELIAKTICKÉ poruchy, hormonálne výkyvy, alergie? Ba došlo to až tak ďaleko, že časť mladej generácie sa programovo stáva vegetariánska ba až fanaticky VEGÁNSKA? To sú všetko následky 33 ročného vývoja "skrmovania" obyvateľstva, tu už nemôže byť reč o nejakej výžive. A výživou bolo sotva to, čo som uvádzal, že keď po 1.svetovej vojne bolo v Európe nedostatkom mäso a výživa, tak sem dovážali z Argentíny hovädzí dobytok loďami. Tie hoviadka ale cestou hynuli a tak pristúpili k tomu, že po ceste varili hovädzie mäaso a podnikateľ Liebig zo šťavy robil "výživu" v podobe Liebigovej omáčky, na čom vyrástla celá povojnová európska generácia. A my si ešte pamätáme na chrobu "šialených kráv" BSE a pálenie celých stád v Británii. -
Milan Antal
21. januára 2026
V tejto súvislosti len malá informácia: Dnes, 21.1.2026 od 15 hod. sa koná protestný míting hutníkov U.S.Steel Košice, ktorý vyhlásil OZ KOVO. Dôvodom je, že sa ani po 8-ich kolách kolektívneho vyjednávania o podobe novej podnikovej kolektívnej zmluvy (platila do 31.12.2025) nepodarilo nájsť spoločnú dohodu. Kolektívne vyjednávanie, ktoré trvalo 8 kôl (pričom 1. kolo sa konalo 14.10.2025, a tie ostatné postupne 15.10., 16.10., 5.11., 20.11., 4.12., 9.12. a zatiaľ posledné, 8. kolo, bolo 16.12.2025), tak dospelo do vyhlásenia sporu.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
V tejto súvislosti len malá informácia:
Dnes, 21.1.2026 od 15 hod. sa koná protestný míting hutníkov U.S.Steel Košice, ktorý vyhlásil OZ KOVO.
Dôvodom je, že sa ani po 8-ich kolách kolektívneho vyjednávania o podobe novej podnikovej kolektívnej zmluvy (platila do 31.12.2025) nepodarilo nájsť spoločnú dohodu.
Kolektívne vyjednávanie, ktoré trvalo 8 kôl (pričom 1. kolo sa konalo 14.10.2025, a tie ostatné postupne 15.10., 16.10., 5.11., 20.11., 4.12., 9.12. a zatiaľ posledné, 8. kolo, bolo 16.12.2025), tak dospelo do vyhlásenia sporu.
V NR SR je ešte možné tú MERCOSUR zmluvu odmietnuť!
No, tak teraz neviem: Je to dobrý článok, takmer od profesionálneho novinára. Marek? Pán šéfredaktor Bielik? No nevadí, podstatný je obsah a s tým možno len súhlasiť. Prvoradým cieľom každej politickej strany na Slovensku, ktorá rozumie problému, musí byť ako imperatív politiky: „Ochrana domácej produkcie ako priorita verejného zdravia“
Lebo čo myslíte, odkiaľ prišli na súčasné ponovembrové generácie všetky tie CELIAKTICKÉ poruchy, hormonálne výkyvy, alergie? Ba došlo to až tak ďaleko, že časť mladej generácie sa programovo stáva vegetariánska ba až fanaticky VEGÁNSKA? To sú všetko následky 33 ročného vývoja „skrmovania“ obyvateľstva, tu už nemôže byť reč o nejakej výžive.
A výživou bolo sotva to, čo som uvádzal, že keď po 1.svetovej vojne bolo v Európe nedostatkom mäso a výživa, tak sem dovážali z Argentíny hovädzí dobytok loďami. Tie hoviadka ale cestou hynuli a tak pristúpili k tomu, že po ceste varili hovädzie mäaso a podnikateľ Liebig zo šťavy robil „výživu“ v podobe Liebigovej omáčky, na čom vyrástla celá povojnová európska generácia. A my si ešte pamätáme na chrobu „šialených kráv“ BSE a pálenie celých stád v Británii.
Nie je jednoduché hodnotiť túto dohodu, má svoje negatíva ale aj pozitíva. Treba ju hodnotiť nielen z pozície malého farmára, ale celkovej štruktúry slovenskej ekonomiky, slovenského poľnohospodárstva. A ako som si prečítal rozhovor s prezidentom ? slovenskej komory pekárov M. Lapšanským, poľnohospodárstva sa dotýka len okrajovo, ide hlavne o obchod v oblasti automobilov, strojárstva. Takže nevidí v nej až takú hrozbu. Skôr za hrozbu považuje Ukrajinu.
Táto dohoda reaguje hlavne na pohyby v globálnej ekonomike a obchode. Dôležitým obchodným partnerom EÚ boli doposiaľ USA. Ale situácia sa radikálne zmenila a EÚ a množstvo krajín prehodnocuje svoju obchodnú orientáciu.
Dá sa očakávať znižovanie obchodu s USA. A aj nášho vývozu automobilov, na čom stojí naša ekonomika. Tento trh, obchod treba niekde nahradiť. Latinská Amerika sa javí ako vhodný partner a trh.
Podobne zareagovalo viacero krajín, napr. Kanada, anglosaský sused USA. USA sú jej najväčším obchodným partnerom, ale po vyhrážkach Trumpa, že si ju podmania ako ďalší štát USA, zavádzaní ciel prehodnotila obchodnú orientáciu a počas januárovej návštevy kanadského premiéra v Číne bolo uzavretých mnoho obchodných dohôd a dohôd o spolupráci. Tiež je o o obchádzaní USA ako nespoľahlivého obchodného partnera.
…
V tomto teda EÚ, napriek jej negatívam, reagovala adekvátne.
Sú tu samozrejme, možné aj problémy, ale tie nesúvisia priamo s dohodou, ale s tým, ako je nastavená EU, ako je nastavená naša ekonomika a poľnohospodárstvo.
1.Hlavný problém vidím v kapitalistickom základe ekonomiky, aj poľnohospodárstva.
2.Nuž, a problémom nášho poľnohospodárstva je hlavne likvidácia veľkých družstiev a štátnym majetkov po roku 1989, rozdrobenie poľnohospodárskej výroby na malé farmy. Sám to poznám z dediny, kedy si množstvo ľudí, že bude farmárčiť na kuse pôdy a so zopár kusmi dobytka. Bez koordinácie, bez vytvorenia spoločnej odbytovej siete, navzájom len ako konkurenti, čo je dôsledok kapitalistického súkromnovlastníckeho základu hospodárenia.
Veľké družstvá a farmy, aké sme tu mali, by sa podobnej dohody až tak neobávali, pretože by boli konkurencieschopné.
3.Nuž a je tu aj nastavenie nášho spotrebiteľa. Ktorý prozápadne orientovaný si radšej kúpi niečo prozápadné, ako slovenské. Ja napr. všetky tie výrobky s cudzojazyčnými názvami jednoducho obchádzam, pripadá mi to dosť primitívne, lákajúc ma takto na určité výrobky. Kupujem takmer výlučne slovenské výrobky.