Pozrel som si tlačovku k schválenej reforme financovania sociálnych služieb. Vieme, že bude zavedený príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý bude dostávať priamo odkázaná osoba, že VÚC majú po novom podporovať neverejné zariadenia, a že má byť zavedená nová profesia – pracovník dlhodobej starostlivosti s rozšírenými úkonmi a vyšším platom (a vraj aj vytvorené podmienky na dorovnanie platov sestier v sociálnych službách a zdravotníckych zariadeniach).
Ale kto „zreformuje” zamestnancov a zamestnankyne, ktoré roky v tomto sektore pracovali za podpriemerné platy?
Tie v preddôchodkovom veku čaká okrem možných zdravotných problémov spôsobených fyzickou prácou ešte aj nízky dôchodok, ktorý už táto reforma výrazne neovplyvní.
A tí, ktorí majú do dôchodku ďaleko, sú zas často za psychicky veľmi náročnú prácu ohodnotení tabuľkovými platmi aj pod hranicou minimálnej mzdy. Mnohí tak poznajú syndróm vyhorenia a potrebovali by aspoň ročnú dovolenku aj s kúpeľným pobytom.
Budeme si aj po tejto reforme hovoriť: „Staráme sa síce o odkázaných ľudí, ale keďže neprodukujeme zisk pre kapitalistov, „systém” na nás kašle tak ako doteraz?“
Alebo si zopakujeme heslo z marcového protestu „Naše ruky sú plné práce, naše vrecká sú prázdne”?
Ilustračné foto: Zariadenie pre seniorov Jeseň na Fončorde v Banskej Bystrici (SITA/Mesto Banská Bystrica)