Tak sme sa potichu po „dušičkovom“ čase spomienok reálne posunuli do ďalších dní mesiaca november 2025. V spoločnosti to „vrie a bubloce“, užívame si prvé opatrenia konsolidácie verejných financií, registrujeme vyhrážky opozície generálnymi štrajkami a protestnými zhromaždeniami v mnohých mestách našej krajiny 17. novembra pri príležitosti 36. výročia tzv. Nežnej revolúcie.
Vnímame v parlamente, médiách i na sociálnych sieťach vzájomné útoky, osočovania a obviňovania medzi koalíciou a opozíciou, kto z nich a ako zapríčinil súčasný stav chaosu a katastrofálnej situácie v jednotlivých oblastiach života spoločnosti. Uvedomujú si však politickí predstavitelia z oboch spomenutých táborov, že to, čo sa u nás v súčasnosti deje, nemalo po roku 1989 a dodnes nemá nič spoločné s nimi tak preferovanou demokraciou a slobodou?
Máme tu mnoho jasných signálov arogancie moci vychádzajúcej z dejinnej šablóny kapitalistického systému, ktorý po stáročia svojej existencie likvidoval všetko pokrokové, všetko, čo sa robilo pre dobro národa, pre ľudskú dôstojnosť a pokojný mierový život. Zaslepenci nedokázali uznať historickú skutočnosť, že socialistické zriadenie u nás v období svojej existencie sa v plnej miere dokázalo postarať vo všetkých sférach života krajiny o svojich občanov.
Nedokážu stále uznať, čo sa vybudovalo, aké mali občania sociálne istoty, čo im bolo všetko umožnené. Nepochopia, čo to bolo sebaobetovanie pre blaho všetkých. Možno to zapríčinilo práve toto novembrové „prevratové“ obdobie, že som si spomenul na zákon č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Zaspomínajme si a pozrime sa spoločne aspoň trošku na obsah spomenutého zákona. Sú v ňom i tieto paragrafové úseky.
Neprípustné je určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľoch fašistického, nacistického alebo komunistického režimu.
To neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti takémuto režimu. Kedy sa, páni antikomunistickí politici i bývalí žijúci predkladatelia zákona spamätajú? S kým nás to spájali a dodnes spájajú? Vhoďme im to do tvárí. Veď fašizmus a nacizmus bol a je produktom kapitalistického systému, ktorý oni tak obhajujú ako slobodný a demokratický. Pozrime si ďalšie citácie zákona.
Umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim založený na komunistickej ideológii alebo jeho predstaviteľov sa zakazuje.
Zákaz podľa prechádzajúcej vety sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu. Nechcete náhodou práve 17. novembra ísť do bratislavskej mestskej časti Dúbravka na cintorín rozbiť svojimi „nežnými päsťami“ náhrobný pomník Gustáva Husáka len preto, že je na ňom jeho podobenka? Vieme, v akej dobe žijeme.
Čo by som však veľmi rád odporučil tvrdým odporcom socializmu a komunistického systému, ktorí v mnohých prípadoch v bývalom režime u nás neboli ani na svete, resp. ľudovo povedané „ešte po pieskovisku ťahali na motúzikoch za sebou plastové kačenky“, aby si prečítali knihu Zločiny kapitalizmu – čierna kniha kapitalizmu vydanú u nás v roku 2017. V knihe, ktorú napísal kolektív 35 zahraničných autorov sú popísané najznámejšie zločiny kapitalizmu od jeho vzniku až do konca 20. storočia na celom svete. Neuveriteľné a strašné!
Vykorisťovanie a zabíjanie pracujúcich, zločinnosť, drogy, represie, potieranie ľudských práv, výsmech demokracie, zbrojenie, invázie, okupácie, vojny a masové vraždenie – to je pravá tvár kapitalizmu. V tejto knihe máte „vzory“ ako sa realizuje politika kapitalistov po celom svete i v súčasnosti. U nás sme tiež už zažili fyzické, psychické i súdne „ataky“ napríklad na symboly ako sú kosák a kladivo. Pýtam sa, kedy začnete páliť knihy z doby socializmu? Alebo žeby prišla noc dlhých nožov?
Hanbite sa pred všetkými občanmi, ktorí s Vami nesúhlasia. Hanbite sa pred všetkými, ktorí tu na rozdiel od vás niečo vybudovali a dali národu. Tešíte sa na 17. novembra? Budú utvárané koridory? Ukážete občanom prítomným na vašich akciách svoje majetky, ktoré ste „poctivo“ nadobudli?
Pre mnohých občanov našej vlasti nebol práve 17. november 1989 dňom, že by mali dôvod oslavovať výrok „chudáka“ disidenta Vaška, ktorý hlásal „nechť láska a pravda zvítězí nad lží a nenávistí“, ale bol dňom obyčajného kapitalistického prevratu a surovým oklamaním vlastného národa a teda dodnes by to mal byť vlastne štátny smútok. A takéto praktiky, ktoré sa v roku 1989 uskutočnili i v našej krajine, sú opísané v spomenutej knihe Zločiny kapitalizmu. A tak si rátam drobné eurové mince z môjho starobného dôchodku, lebo asi Vám „propagátori“ Dňa boja za slobodu a demokraciu ako darček kúpim práve túto knihu.
Foto: Účastníci počas zhromaždenia pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie na Námestí Slovenského národného povstania (SNP) v Bratislave. Bratislava, 17. november 2024 (SITA/Jana Birošová)
© TVorba.net