Ako tak sledujem aktuálny vývoj diania na Ukrajine, tak si kladiem otázku, kedy začne ďalšie kolo ukrajinskej občianskej vojny. Tentoraz primárne lokalizovanej v jej strednej a západnej časti.
A spolu s ňou, kedy oni sami – občania Ukrajiny – (s posvätením spravodajských služieb Spojených štátov amerických) odstránia svojho autokratického presluhujúceho klauna okupujúceho najvyšší úrad. Ak by sa tak stalo – mohlo by to scenár prípadnej občianskej vojny odložiť alebo aj úplne vypustiť.
Inak, Trump sa vraj vyjadril, že už nemá záujem o podpis zmluvy o podelení si výnosov z nerastného bohatstva niekdajšej Ukrajiny. Predpokladám, že sa už dohaduje alebo sa už aj dohodol s Putinom na výslednom riešení. Pričom Rusi – na rozdiel od politikov EÚ či Ukrajiny – sú pre takúto debatu relevantným partnerom. Samozrejme, u Trumpa môže byť akékoľvek vyhlásenie iba ďalšou fázou vo vyjednávaní… čiže výsledok je stále otázny, až kým nebude úplne jasný.
S týmto naším politickým vedením v EÚ sme odkázaní prehrať každú geopolitickú hru a následne zaplatiť účet za ich neschopnosť a úplnú stratu súdnosti. A oni ešte budú chcieť, aby sme im za túto ich neschopnosť poďakovali a boli na nich i na seba hrdí za akúsi obhajobu hodnôt a slobody – bez ohľadu na skutočnosť, že oni žiadne hodnoty neobhajujú, nežijú ani nemajú a ich predstava o slobode začína cenzúrou a končí kriminálom pre tých, ktorí im odmietajú zatlieskať.
Netreba zabúdať na skutočnosť, že najväčším nepriateľom EÚ a všetkých kontinentálnych mocností je Veľká Británia. Tá túto hru vyhráva bez ohľadu na to, ako ju všetky ostatné štáty EÚ prehrávajú.
Niet nad európsku jednotu! A to aj keby začínala v Londýne a končila v Lamanšskom prielive.
Inak, Briti žiadne prímerie nechcú a mier je pre nich synonymum prehry. Briti by radi prítomnosť v Čiernom mori, prístavy v Odese a trvalú konfrontáciu medzi všetkými európskymi kontinentálnymi mocnosťami – najmä však medzi Nemeckom a Ruskom.
Apropó… ak by sa Rusko rozpadlo a jeho nástupnícke pidi-štátiky by sa dostali pod kuratelu západných krajín, prevzalo by pozíciu súčasného Ruska ako úhlavného britského nepriateľa Nemecko. Dejiny sú cyklické a zákonitosti moci konštantné. Menia sa iba zdôvodnenia útokov a nepriateľstva. Raz sú to ideológia, inokedy ľudské práva a slobody, potom snaha o civilizáciu a skultúrnenie barbarov, neskôr boj proti terorizmu či nedemokratickým režimom. Účel svätí prostriedky.
Fascinujúce je však najmä to, koľko ľudí je ochotných vždy a v každom období uveriť, že ide o čosi viac ako o boj o moc. Dokonca sú ochotní za tie lži, ktoré im vrchnosť ponúkne, schudobnieť, vzdať sa veľkej časti svojich práv, či dokonca aj umierať. Fascinujúce! Ľudstvo je nepoučiteľné a propaganda je svätý grál politickej moci!
Foto: Britský kráľ Karol III. a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) pózujú pre fotografiu počas stretnutia na panstve Sandringham v anglickom Norfolku v nedeľu 2. marca 2025 (SITA/AP/Joe Giddens)
Úplne presvedčí veta: …“S týmto naším politickým vedením v EÚ sme odkázaní prehrať každú geopolitickú hru a následne zaplatiť účet za ich neschopnosť a úplnú stratu súdnosti. „…a – čo ešte robí Slovenská republika v Euroúnii? Von!…von…von odtiaľ…