Komunistická strana Slovenska ostro odsudzuje rozhodnutie krajín Európskej únie poskytnúť Ukrajine ďalšiu pôžičku vo výške 90 miliárd eur a zároveň prijať už dvadsiaty balík sankcií proti Ruskej federácii. Tento krok považujeme za vrchol politickej nezodpovednosti, ktorý ide priamo proti záujmom občanov Slovenska a celej Európy.
V čase, keď pracujúci ľudia čelia prudko rastúcim cenám, drastickému znižovaniu reálnych miezd a zhoršovaniu životných podmienok, európske elity bez váhania presúvajú astronomické sumy mimo územia Únie. Ide o peniaze, ktoré budú v konečnom dôsledku splácať naši občania – tí istí, ktorým sa zároveň tvrdí, že „nie sú zdroje“ na zdravotníctvo, školstvo, bývanie či dôstojné sociálne zabezpečenie. Takáto politika nie je solidaritou, ale cynickým presunom bremena na plecia väčšiny.
Rovnako zásadne odmietame pokračovanie sankčnej špirály, ktorá sa ukázala ako neúčinná a absolútne kontraproduktívna. Sankcie neoslabili konflikt, no drasticky oslabili európske ekonomiky. Fakt, že aj pri tomto balíku musela byť vypustená kľúčová klauzula o zákaze námornej prepravy ruskej ropy, odhaľuje pokrytectvo a chaos v rozhodovaní EÚ. Na jednej strane sa okato deklaruje tvrdý postoj, na druhej strane sa potichu ustupuje, keď ide o reálne ekonomické záujmy.
Za mimoriadne výpovedné považujeme aj konanie konkrétnych politických reprezentácií, predovšetkým vlád v Bratislave a Budapešti, ktoré ešte nedávno blokovali spoločné rozhodnutia, no po obnovení dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba bez zaváhania ustúpili a otvorili dvere ďalším protiruským sankciám aj masívnemu finančnému balíku súčasnému ukrajinskému režimu. Takýto prudký obrat nepôsobí ako výsledok suverénnej politiky, ale skôr ako prejav slabosti a ochoty podriadiť sa bruselskému tlaku. Namiesto dôslednej obhajoby záujmov našich občanov sme svedkami politiky bez chrbtovej kosti, ktorá sa riadi podľa momentálnych okolností, nie podľa potrieb vlastných občanov.
Komunistická strana Slovenska chápe tieto kroky vlády Slovenskej republiky ako ďalší prejav servilnej podpory rozhodnutí EÚ, ktoré priamo poškodzujú slovenských občanov reálnou perspektívou ďalšieho zadlžovania a negatívnym, najmä inflačným dopadom protiruských sankcií. Rovnako otvorene a nekompromisne kritizujeme aj vedenie Európskej únie, ktoré dlhodobo presadzuje centralizovanú, technokratickú, zaslepene rusofóbnu politiku odtrhnutú od reality členských štátov, často bez skutočnej verejnej diskusie a s minimálnym ohľadom na jej reálne sociálne a ekonomické dôsledky. Takýto spôsob riadenia pôsobí čoraz viac odtrhnuto od potrieb občanov a vyvoláva oprávnené pochybnosti o tom, či sú rozhodnutia prijímané v prospech ľudí, alebo skôr v záujme úzkej skupiny západoeurópskych mocenských a ekonomických elít.
Odmietame, aby slovenskí pracujúci doplácali na politiku Európskej únie, ktorá nemá budúcnosť, je odtrhnutá od reality a ignoruje základné sociálne a ekonomické potreby väčšiny.
Ilustračné foto: Slovenský premiér Robert Fico (vpravo) počas rozhovoru s poľským premiérom Donaldom Tuskom pri príchode na summit EÚ v Nikózii na Cypre v piatok 24. apríla 2026 (SITA/AP/Petros Karadjias)

Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
Len kritizovať nestačí. Ale podnikať aj kroky, hoci aj drobné.
O pár dní tu máme Prvý máj – Sviatok práce. Tento sviatok sa nám akosi vytráca, množstvo obcí a miest ho nahrádza Sviatkom jari.
Mám jeden malý nápad, ktorý som tu už spomínal, pod článkom Sieň slávy ľudí práce od A. Bekmatova.
…
Na 1. mája ako Sviatku práce by sa mohla vyhlasovať Osobnosť práce roka. Ktorá by sa každý rok zapísala do Siene slávy ľudí práce. Jej podobu by bolo potrebné premyslieť. Mesto Senica má napr. Sieň osobností mesta Senica, každý rok tam pribúdajú nejaké mená.
Predtým by pár týždňov mohli prichádzať návrhy na takúto osobnosť, urobilo by sa hlasovanie, buď na nejakom fóre ľavicových osobností, strán, alebo na webovej stránke.
…
Otázka znie, kto by si nad tým zobral garanciu? Tvorba.net by sa na to hodila, je orientovaná týmto smerom. Žeby si to niektorý člen redakcie zobral na starosť. Ako druhý tip pripadá do úvahy strana Socialisti.sk Artura Bekmatova. Len je dosť pasívna. Alebo Spoločnosť Gustáva Husáka.
Potrebujeme stavať protiváhu konzumnému svetu prázdnych celebrít a influencerov. A kto iný ako ľavica, ktorá sa pasuje za ochrancu pracujúcich?