Migrácia je biznis impéria a nenávisť je jeho vedľajším produktom
- Lucia Hubinská
To, čo sa deje v Ceute, nie je len ďalšou epizódou európskej migračnej krízy. Je to prejav hlbšieho politického zlyhania. Diskusia o migrácii je už roky uväznená medzi dvoma pozíciami, ktoré v skutočnosti neponúkajú žiadne dlhodobé riešenie. Na jednej strane stojí krajná pravica a šovinistickí politici, ktorí vykresľujú migrantov ako inváziu zodpovednú za spoločenský úpadok, kriminalitu či ekonomické problémy. Na druhej strane stoja liberáli – a žiaľ aj časť politikov, ktorí sa označujú za socialistov – ktorí celú otázku redukujú takmer výlučne na individuálne ľudské práva a humanitárnu povinnosť. Ani jeden z týchto prístupov však nehovorí o skutočných príčinách migrácie a ani jeden neposkytuje presvedčivú odpoveď ľuďom, ktorí dennodenne znášajú jej dôsledky.
Nie je správne obviňovať migrantov za to, že sa snažia uniknúť vojnám, chudobe, sankciám, ekologickej devastácii či ekonomickému kolapsu. Masová migrácia nevzniká vo vákuu. Je dôsledkom širších procesov, ktoré vytvára imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu – vojen, zahraničných intervencií, ekonomického vykorisťovania, rozkrádania prírodných zdrojov, vyvlastňovania pôdy či ničenia miestnych ekonomík. Ľudia spravidla neopúšťajú svoje domovy, rodiny a kultúru preto, že by chceli. Robia to vtedy, keď sa život vo vlastnej krajine stane neudržateľným.
Rovnako nesprávne je však očakávať, že európske pracujúce vrstvy budú bez slova znášať všetky sociálne a ekonomické dôsledky masovej migrácie, pričom ich obavy budú automaticky označované za xenofóbiu, zaostalosť alebo nedostatok empatie. Mnohí ľudia zažívajú rýchle zmeny vo svojich mestách a štvrtiach. Obávajú sa tlaku na bývanie, verejné služby či pracovný trh. Niektorí majú pocit, že ich komunity sa menia rýchlejšie, než sa na tieto zmeny dokážu adaptovať. Iní sa oprávnene obávajú o svoje pracovné miesta, keďže zamestnávatelia môžu využívať lacnejšiu pracovnú silu ochotnú pracovať za nižšie mzdy. Tieto obavy nemožno jednoducho odmietnuť len preto, že sú často vyjadrené emotívne, neobratne alebo v spojení s názormi, s ktorými nemusíme súhlasiť.
Reč pracujúcej triedy nikdy nebola jazykom akademikov, novinárov či profesionálnych politikov. Býva priama, emotívna, často konzervatívna, vlastenecká, náboženská alebo nedôverčivá voči politickým inštitúciám. Môže obsahovať rozpory a niekedy spájať oprávnené výhrady s predsudkami – napokon, to je typické pre politický jazyk všetkých spoločenských vrstiev. Väčšina týchto ľudí však nechce nenávidieť. Chce mať istotu práce, bezpečné prostredie pre svoje rodiny, dostupné bývanie a možnosť dôstojne žiť.
Socialistická politika by preto nemala reagovať moralizovaním ani povýšeneckým poučovaním ľudí z pohodlia privilegovaných pozícií. Rovnako by však nemala preberať rétoriku krajnej pravice, ktorá robí z migrantov vinníkov problémov, ktoré sami nespôsobili. Skutočným zdrojom krízy nie sú migranti, ale medzinárodný ekonomický poriadok, ktorý na jednej strane ničí životné podmienky miliónov ľudí v krajinách globálneho Juhu a na druhej strane stavia pracujúcich proti sebe v súťaži o čoraz horšie platenú prácu. Migranti nie sú architektmi tohto systému, ale jeho obeťami. Tak ako to bolo v prípade zničujúcej imperialistickej vojny v Sýrii, tak sú aj ľudia snažiaci sa dostať do Ceuty iba nástrojmi elít v ich špinavých hrách. Ale takisto sú obeťami aj mnohí európski pracujúci, ktorí sú následne vyzývaní, aby jednoducho prijali dôsledky.
Skutočné riešenie preto nemožno nájsť ani v protiimigračnom nacionalizme, ani v politike, ktorá od domácich pracujúcich očakáva, že budú bez výhrad znášať všetky náklady masovej migrácie v mene humanizmu, zatiaľ čo sa odmieta hovoriť o príčinách, ktoré ľudí nútia opúšťať svoje domovy. Socialistická politika musí robiť oboje. Musí brániť dôstojnosť a práva migrantov, no zároveň bojovať proti vojnám, vykorisťovaniu, ekonomickému rabovaniu a nerovnému rozvoju, ktoré migráciu vytvárajú. Zároveň musí prestať ignorovať materiálne a sociálne obavy domácich pracujúcich a začať ich brať vážne.
Ak európska ľavica bude naďalej tieto obavy odmietať alebo zosmiešňovať, nemôže byť prekvapená, že čoraz viac pracujúcich bude hľadať politické zastúpenie u krajnej pravice. Odsudzovanie týchto ľudí nič nevyrieši. Skutočnou úlohou socialistu nie je vyberať si medzi pracujúcimi doma a pracujúcimi, ktorí boli donútení odísť zo svojich krajín. Jeho úlohou je ukázať, že obe skupiny sú obeťami toho istého systému – systému, ktorý vytvára vojny, vykorisťovanie, chudobu aj nútenú migráciu a bojovať všetkými silami za jeho odstránenie.
Foto: Migranti prechádzajú z Maroka do španielskej enklávy Ceuta, štvrtok 30. júla 2026 (SITA/AP Foto/Antonio Sempere)
Lucia Hubinská
Podobné
Reviews for Migrácia je biznis impéria a nenávisť je jeho vedľajším produktom
There are currently no reviews for Migrácia je biznis impéria a nenávisť je jeho vedľajším produktom
Please sign in or register for a new account to leave a review.