Z prenosu protestu v Bratislave ma (znovu) zaujali slová Branislava Gröhlinga, a tentoraz aj Jaroslava Naďa, o tom, že bude/ú iniciovať generálny štrajk. Tento naratív prebrali opozícii spriaznené médiá, a tak sme sa dostali do pomernej absurdnej situácie – na Slovensku hovorí pravica o generálnom štrajku.
Vyzerá to tak, že zrejme nevedia, čo to „generálny štrajk” znamená. Gröhling hovorí, že naň vyzve zamestnávateľov, živnostníkov i zamestnancov. Štrajk je však zastavenie práce zamestnancami. Na Slovensku navyše poznáme najmä štrajk pri rozpore v kolektívnom vyjednávaní, keďže „právo na štrajk” síce zaručuje aj Ústava, ale jeho podmienky mal ustanoviť zákon, ktorý doteraz prijatý nebol.
Neviem, s čím chce Gröhling osloviť živnostníkov. Aby 17. novembra nevykonávali žiadnu činnosť? To pokojne môže, ale to nie je štrajk. A hlavne, neviem, s čím chce Gröhling, prípadne Gröhling s Naďom osloviť zamestnávateľov.
Zastavenie práce z popudu zamestnávateľov už vonkoncom nemá nič spoločné so slovom štrajk. Môžeme to nazývať výlukou a fanúšikovia kanadsko-amerických športov aj lock-outom.
Ak by sa do toho, čo nazýva pravica „generálny štrajk”, na 17. novembra zapojili zamestnávatelia i zamestnanci, možno by bolo zaujímavé sledovať diskusie o tom, prečo sa nepracovalo, prípadne, či bola prekážka na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca.
A hlavne – zamestnávatelia v každý deň pracovného pokoja prichádzajú o časť ziskov. Boli to práve oni, ktorí dlhodobo brojili za znižovanie počtu dní pracovného pokoja, pochybujem, že by boli z takéhoto návrhu nadšení. Generálny štrajk je teda, jednoducho povedané, organizované zastavenie práce významnou/„rozhodujúcou” časťou zamestnancov v kľúčových odvetviach.
O jeho vyhlásení by tak rozhodovali rozhodujúce reprezentatívne organizácie zamestnancov (môžeme si predstaviť aj nejaký „živelný štrajk” zamestnancov a skúsiť argumentovať Ústavou, ale do toho sa púšťať nejdem). Preto je „bonusovo” absurdné, že tu o generálnom štrajku hovorí predseda pravicovo libertariánskej SaS, ktorá vždy brojila proti odborom, považovala ich za príťaž pre zamestnávateľov a chcela okresávať Zákonník práce.
Ich ex-predseda Richard Sulík bol v tomto špecialistom, a aj keď v súčasnosti v SaS-ke neprešiel kádrovým straníckym posudkom pre správanie svojho dospelého potomka, celkom pochybujem, že by prišiel s nejakým „táraním” o generálnom štrajku.
Pravica to má s touto zavádzajúcou rétorikou v súčasnosti jednoduchšie aj preto, že nám chýba silná ľavica, a ani strany, ktoré tvrdia, že sú sociálnymi demokraciami, nestoja na strane pracujúcej triedy, ktorá má právo byť nespokojná.
Zároveň pracujúcej triede nič neprinesú ani „neoliberáli s ľudskou tvárou” v spoločnosti Ivana Mikloša (pretože Michal Šimečka už z dôvodu účasti prezidentky KOZ Uhlerovej na predstavení ich „Tresku” hovorí o tom, ako ich program „podporujú aj odborári”).
Tak či onak, kým o generálnom štrajku nehovoria odborári, ale len pravicoví politici, netreba to brať vážne.
Foto: Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling počas protestného zhromaždenia Proti ožobračovaniu organizovaného stranou Progresívne Slovensko (PS) na Námestí slobody v Bratislave. Bratislava, 16. september 2025 (SITA/Milan Illík)
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
© TVorba.net
No toi by som chcel zažiť, ako prichádza Sulík či Groling do brány Volkswagenu, či USSteelu a hucká tam ľudí do generálneho štrajku!!! Alebo ako si Remišová „odskočí“ na Hlavnú stanicu v Bratislave a slušne požiada reušňovodičov, aby „vypli motory“…
Generálne štrajky boli dobou vytvorené ľudové varovania, že „od tej chvíle to bude inak“…ale kedy? Vo februári 1948, presnejšie ešte pred tým, ako šiel predseda vlády RČS K.Gottwald za prezidentom RČS Benešom na pražský Hrad, aby doplnil vládu po odstúpivších ministroch. A generálny štrajk, to nebolo Václavské námestie: to bolo vyše 2 a pol milióna zamestnancov vo všetkých podnikoch, kde už pôsobili závodné rady a boli to už národné podniky podľa Zákona o znárodnení z októbra 1945. Nie, živnostníci a malí súkromníci /malé „závody“ sa vtedy nepridali…ale sila osemtisíc závodných rád, ktorých predstavitelia prišli do pražského Veľtržného paláca a odhlasovala generálny štrajk, tu už pôsobila.
„Generálny štrajk“ z novembra 1989 už nebol taký mohutný, aj keď sa to teraz skresľuje. Nebol som v Československu, ale viem, že to skôr vyzeralo ako „blicovanie“ z práce, ľudia si pokecávali po nádvoriach podnikov a predavačky v obchodoch bolki nešťastné, že i tak ľudia chcú mlieko a rožky od nich…istežééé, Václavák i námestie esnepé v Bratislave sa naplnil…
Viete si predstaviť tú paródiu dnes v 2025? Kto bude štrajkovať? Beusáci z električiek? Veď im to Vallo strhne z platu… volkswageňáci? Tí zaspia po ceste z brány fabriky…zas budú „štrajkovať“ hlavne študenti, čo budú blicovať školu a bratislavská „kaviareň“, ach, ako to bude s kávičkovou obsluhou v obľúbených presách? Ak vstúpia do štrajku tí, čo im robia a roznášajú kávu?
Ak sa niečo opakuje, je to trápnosť….