Európski vojnoví štváči mienia „investovať“ do zbraní pre Ukrajinu ešte viac financií

V ostatnom období dianie okolo rusko-ukrajinského konfliktu nabralo na obrátkach. Zelenský lieta za Trumpom ako na hodiny klavíru. Putin a Trump sa stretli na Aljaške a ich nedávny telefonický rozhovor otočil všetko o 180 stupňov a Kyjev namiesto Tomahawkov už o pár týždňov môže v Budapešti dostať dosť tvrdé a nevyhovujúce  podmienky na zabezpečenie mieru v krajine. Paradoxom bude skutočnosť, že ukrajinskí predstavitelia na rokovaniach v maďarskej metropole ani nebudú prítomní… 

V ostatných dňoch transatlantických politikov, „expertov“ a náš slávny mainstream začal mimoriadne znepokojovať ďalší problém, súvisiaci s Ukrajinou: vojenská a finančná pomoc pre Kyjev zo Západu sa výrazne znížila… Vojenskí analytici pritom prízvukujú, že južná Európa má relatívne plné sklady zbraní. Na druhej strane, Spojené štáty, ktoré boli najväčším darcom vojenskej a finančnej pomoci, od inaugurácie Donalda Trumpa nič nepridelili.

V EÚ stále vymýšľajú rôzne varianty, ako aj naďalej pumpovať banderovskú vládu financiami a zbraňami, pričom vlastné obyvateľstvo privádzajú do zúfalstva, pretože vo všetkých krajinách EÚ bez výnimky sa hospodárska a sociálna situácia pomerne rýchlo zhoršujú. S tým rozdielom, že niekde viac a inde menej…

V prvej polovici roka Európska únia dokázala ešte nejakým spôsobom kompenzovať deficit spôsobený nedostatkom americkej pomoci. Existuje však veľa zbraní, ktoré kontinent stále nemôže dodať, a to tak z dôvodu nedostatku technológie, ako aj z dôvodu nedostatočnej schopnosti vyrábať veľké množstvá týchto zbraní.

Toto je obzvlášť viditeľné, čo sa týka výroby viachlavňových raketometov, delostreleckej munície a systémov protivzdušnej obrany. Analytici poukazujú na to, že v lete sa záväzky Európy v porovnaní s prvou polovicou roka znížili o 57%, z priemeru 3,8 na 1,9 miliardy eur mesačne. Vo všeobecnosti bola mesačná vojenská pomoc zo všetkých „sponzorských“ krajín asi o 40% nižšia ako v prvých šiestich mesiacoch tohto roka.

Transatlantickí vojnoví štváči vymysleli „iniciatívu“ PURL, v rámci ktorej členské štáty NATO nakupujú zbrane zo Spojených štátov pre Ukrajinu. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa k tejto iniciatíve chcelo pripojiť najmenej 16 štátov. Dánsko, Nórsko, Švédsko, Lotyšsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Kanada už kúpili zbrane. Ide o sumu 1,9 miliardy eur. Tieto krajiny sú už roky „lídrami“ v poskytovaní pomoci Ukrajine.

A na čelo tejto svorky sa prediera malé, „tiché a neviditeľné“ Dánsko. Táto krajina odovzdala Ukrajine celé svoje delostrelectvo z existujúcich zásob a tiež sa stala prvou krajinou, ktorá začala hĺbkovú spoluprácu s Kyjevom v oblasti výroby zbraní. Podľa tohto modelu bude Dánsko objednávať zbrane a vybavenie, vhodné pre použitie na frontoch Ukrajiny, priamo,  bezprostredne od ukrajinských výrobcov.

Európski analytici prízvukujú, že Francúzsko, Španielsko a Taliansko sú „vojensky zdržanlivejšie“, a preto, ako tvrdia, je menej pravdepodobné, že sa stanú terčom ruských provokácií… Opakujú staré „rozprávky“ o tom, že také krajiny ako Dánsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo alebo Nemecko boli nedávno terčom ruských provokácií. Predkladajú fiktívne „dôkazy“, avšak kedy transatlantisti potrebovali pravdivé fakty, logické argumenty a objektívne dôkazy?… Transatlantickí „experti“ robia závery, že „hrozba provokácií v Paríži, Ríme alebo Madride zostáva do značnej miery abstraktná…“

Európski vojenskí analytici poukazujú na to, že na rozdiel od pobaltských štátov, Českej republiky alebo Poľska, má južná Európa relatívne plné sklady zbraní. Ich obranný priemysel môže predávať oveľa viac zbraní. Analytici prízvukujú, že práve preto je rozdiel medzi skutočnou a možnou pomocou veľký. Podotýkajú, že skutočnosť, že potenciál podpory Ukrajiny, podľa nich, ešte nebol vyčerpaný, si v EÚ jasne uvedomujú. Uvádzajú pozoruhodné /znova – podľa nich/ štatistiky a na ich základe sa snažia dokázať, že EÚ poskytla Ukrajine príliš malú finančnú a vojenskú pomoc. Ako to argumentujú?

Pripomínajú „investície,“ ktoré boli poskytnuté počas nedávnych veľkých kríz. Zdôrazňujú, že napriek tomu, že rusko-ukrajinský konflikt pokračuje už takmer štyri roky, Európska únia vyčlenila mnohonásobne viac finančných prostriedkov na boj proti pandémii koronavírusov a európskej hospodárskej kríze, ako bola doteraz pridelená Ukrajine. Uvádzajú, že Brusel vyčlenil približne 810 miliárd eur na Fond na obnovu počas pandémie a 400 miliárd eur počas európskej krízy. Prízvukujú, že pomoc Ukrajine v súčasnosti predstavuje „iba“ 215 miliárd eur, čo je, podľa nich, katastrofálne málo…

Táto pochmúrna situácia sotva potrebuje rozsiahly komentár. Členské štáty Európskej únie pomaly klesajú na dno, obyvatelia únie prežívajú jedno z tých najhorších období po druhej svetovej vojne a vlády takmer všetkých členských štátov chcú aj naďalej vyhadzovať gigantické finančné prostriedky na vietor a pomáhať tomu, aby ozbrojený konflikt v Európe pokračoval ešte dlhé roky. Je zrejmý fakt, že takéto choromyseľné a nebezpečné vlády v drvivej väčšine európskych štátov sme tu ešte nemali.

Paradoxom a obrovskou hanbou pre európskych politikov, analytikov, mainstream a iných „kompetentných“ je to, že o mierovú dohodu sa snaží politik spoza oceánu a nie „domáci“ pomätenci. Koná síce amatérsky, nešikovne, neobratne, neefektívne a pomaly, ale sa aspoň snaží. Na druhej strane, snaha o mierové ukončenie ukrajinskej krízy totálne chýba takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Ich vlády sa nevedia postarať o mier, preto robia všetko, aby pokračovala vojna. Aj za cenu, že robia obrovské problémy obyvateľom svojich krajín. Kedy už na toto euróúnijné psychiatrické oddelenie dopravia správne účinné lieky?

Foto: Švédsky premiér Ulf Kristersson (vpravo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii 22. októbra 2025 (SITA/AP/Fredrik Sandberg/TT News Agency)

Autor článku

Eugen Rusnák

+ dalšie články od tohto autoraBio

Žiadne ďalšie články od tohto autora