Je zaujímavé sledovať, ako sa opozičné strany, médiá či rôzni aktivisti dohadujú, komu patrí „odkaz“ 17. novembra a kto by mal stáť v tento deň na pódiách.
Musím uznať, že minulý rok boli kreatívnejší. Naď s Gröhlingom vyhlásili generálny štrajk, ktorého sa nikto nezúčastnil, keďže títo páni nemali ani podporu odborov, ani potuchy, čo to štrajk vlastne znamená. A opozičné médiá zas očakávali, že revolúciu spustí kriedovými nápismi a protestnou piesňou študent Michal alias Muro. Tento rok je to len o tom, že inému študentovi – „Michalovi z Oxfordu“ – zase raz nevyšiel pokus zahrať sa na lídra.
Mám pre všetkých jednu radu. Zavolajte si na tie pódiá predstaviteľov skutočných víťazov ponovembrového vývoja – domácej oligarchie a nadnárodného kapitálu. Program by mohol prebiehať v troch etapách.
V prvej by vystúpili víťazi prvej vlny privatizácie. Kupónkári, víťazi dražieb, zástupcovia rôznych fondov a pionieri tunelovania firiem.
V druhej etape by mohli prísť na rad privatizéri z čias, keď vznikala za politickej podpory cez priame predaje štátnych podnikov „domáca kapitálotvorná vrstva“. Tu by mohlo vystúpiť aj pár úspešných mafiánov, teda pardon, „kontroverzných podnikateľov“, ktorým sa podarilo prežiť deväťdesiate a nulté roky a udržať si kapitál dodnes.
V tretej etape by za zvukov fanfár mohli na pódiá prísť zástupcovia zahraničných firiem a nadnárodného kapitálu. Bánk, poisťovní, telekomunikácií, energetických a iných strategických podnikov. Tí, ktorí vďaka ponovembrovému vývoju ovládli kľúčové časti ekonomiky na Slovensku. Tí, ktorí z tejto „ekonomickej kolónie“ s úsmevom vyvážajú najviac kapitálu.
Na záver by mohli spoločne vystúpiť napríklad šampióni rebríčkov najbohatších Slovákov ako Tkáč, Haščák či Chrenek a namiesto spievania hymny zaspievať radšej starú známu „Že kapitál světu vládne, dnes již každý ví, že nezná ohledy žádné, chuďas vám poví“.
A na spestrenie programu by sa mohli pridať aj nejaké súťaže. Diváci by napríklad hádali, koľko bytov vlastnia úspešní investori, a súťažiaci z mladých rodín by sa v ponižujúcich disciplínach mohli dostať k svojmu prvému bytu (teda skôr k „výhodnejšej hypotéke“, aby to zas nebolo príliš štedré).
Namiesto čoraz patetickejších „osláv novembra“ by sa ľudia mohli radšej poučiť z „krízového vývoja v kapitalistickej spoločnosti“. Pretože tými, ktorí dnes môžu na pódiách oslavovať ako víťazi, sú v prvom rade zástupcovia domácej oligarchie a nadnárodného kapitálu.
Prebrané so súhlasom autora zo sociálnej siete Facebook.
Aktéri novembrových udalostí roka 1989 zľava: Vladimír Ondruš, Vladimír Mečiar, Milan Čič, Fedor Gál, Marián Čalfa, Václav Havel a Alexander Dubček na zhromaždení v Bratislave (Foto: ©Ján Lörincz/SITA)
(Transparent z novembra 1989 verzus realita v roku 2026)