Udalosti v Staškove nás nútia premýšľať aj o tom, aké prostredie vytvárame deťom a čo od školy očakávame. Do redakcie TVorby prišiel e-mailom príspevok priamo z učiteľskej praxe. Zverejňujeme ho anonymne. Text vznikol v januári 2026, ešte pred zverejnením výsledkov testovania PISA 2025 a pred plošným zavedením nového vzdelávacieho programu v prvých ročníkoch. Je to osobný pohľad, ktorý ponúkame do diskusie o tom, či pri reformovaní školstva venujeme dosť pozornosti rozvoju detí, ich praktickým zručnostiam a schopnosti nájsť si miesto v živote.
Kritický pohľad na vývoj slovenského školstva od 90. rokov až do súčasnosti.
Naše školstvo patrilo k vyspelým a prepracovaným systémom vzdelávania. Po otvorení hraníc začali na Slovensko prichádzať učitelia zo západných krajín a my sme s veľkým očakávaním chodili na ich semináre. Tvárili sa ako majstri sveta, ale čoskoro zistili, že nás nemajú čím ohúriť.
My sme skromne, nenaučení chváliť sa, prezentovali naše metódy práce s deťmi a prekvapení ostali oni. Odchádzali sme sklamaní. Nič nové sme sa nedozvedeli, všetko sme už dávno používali, bez toho ich všadeprítomného sebaprezentovania a cirkusového „wow“.
Nehovoriac o našom špeciálnom školstve, ktoré bolo obdivuhodné. Slovenské deti zo špeciálnych škôl mali vhodne prispôsobené vzdelávanie a vedeli sa uplatniť na primeraných pracovných pozíciách a hlavne sa zaradiť do života.
So zmenou režimu sa začalo nekritické preberanie západných vzorov vo všetkých oblastiach, a teda aj v školstve. Každý minister chcel po sebe zanechať stopu a reformy sa menili snáď s každým ministrom.
Zaviedol sa normatív na žiaka, čo zjednodušene znamená, že škola je financovaná podľa počtu žiakov. Odvtedy sa úpadok školstva začal viditeľne zrýchľovať.
Celkovo môžeme hovoriť o 6 – 8 veľkých reformných etapách a o viac než 40 novelizáciách školských zákonov. A výsledok? Reformy sa nedokončili alebo sa menili s každou vládou.
PISA je program medzinárodného hodnotenia žiakov (čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ). Zameriam sa na čitateľskú gramotnosť, ktorú pri vyučovaní všeobecnovzdelávacích predmetov pokladám za dôležitú.
Medzi rokmi 2015 a 2022 došlo k zhoršeniu čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov. Rastie počet detí, ktoré:
S veľkou pravdepodobnosťou výsledky PISA 2025 tento negatívny trend potvrdia. Výsledky meraní PISA za rok 2025 budú zverejnené v priebehu tohto roka. Súčasná kurikulárna reforma úpadok len urýchli.
Takže, suma sumárum, reformy neboli vhodným riešením a, žiaľ, ani súčasná reforma nie je tá správna cesta. Je nepochopiteľné robiť tie isté chyby a čakať iný výsledok.
Je najvyšší čas vrátiť sa k overeným metódam nášho školstva. Nehovorím, aby sme sa vrátili do čias Márie Terézie, ale do obdobia, keď sa venoval dostatok času všestrannému rozvoju každého dieťaťa.
Vrátiť žiakov do chemických a fyzikálnych laboratórií, do zariadených polytechnických dielní, k starostlivosti o kvety, k ručným prácam. Nie sledovať pokusy na veľkoplošných obrazovkách, ale držať v rukách banky a skúmavky, manipulovať s kahanmi, píliť, brúsiť, vyrábať…
Všetky deti naozaj nemusia písať diktáty bez chyby ani byť úspešnými riešiteľmi matematických olympiád. Nechajme ich vyniknúť v tom, v čom sú schopné dosiahnuť úspech, aby boli na seba hrdé a sebavedomé nie pre počet sledovateľov, ale pre to, čo skutočne dokážu vytvoriť.
Naozaj z nich budú len influenceri, IT špecialisti, youtuberi…?
Jednotné učebnice. Učebnice na základných školách nie sú jednotné, hoci by mali byť. Základné školstvo by malo vzdelávať žiakov rovnakým spôsobom na celom Slovensku. Jednotný plán, jednotné osnovy, jednotné výkonové štandardy, jednotné písmo… Čas na špecializáciu nastane až na strednej škole.
Spojité písmo. Spojité písmo je v súčasnosti v nemilosti, a to napriek tomu, že podporuje rozvoj kognitívnych schopností a mozgových štruktúr. Je ťažšie a náročnejšie naučiť sa ho, ale proces učenia zvyšuje schopnosť učiť sa vo všeobecnosti a podporuje jemnú motoriku. Je známe, že s úrovňou jemnej motoriky súvisí aj úroveň kognitívnych schopností, a to nielen u detí, ale aj u starých ľudí.
Samozrejme, že súčasní uponáhľaní rodičia uprednostňujú nespojité písmo Comenius Script (názov zavádza, Komenský sa asi obracia v hrobe), ktoré je oveľa jednoduchšie a dá sa rýchlejšie naučiť.
Krasopis. Často až tretina triedy na 2. stupni nevie prečítať vlastné písmo. Riešením je každý deň napísať aspoň tri riadky krasopisne. Poviete si: načo, veď budú písať len na počítači. Nebudú, vždy sa bude písať aj rukou, verte mi.
Domáce úlohy. Domáce úlohy sa považujú za zbytočné. Prečo? Pretože rodič si neželá venovať deťom čas pri domácich úlohách. Sú zaťažujúce. Výsledok? Deti si nezopakujú učivo, neuloží sa im do dlhodobej pamäte a rýchlo zabúdajú. Učia sa len na test a potom väčšinu informácií zabudnú.
Riešenie: úlohy nemajú zaťažovať, slúžia na zopakovanie učiva, ktoré sa prebralo v škole. Je neprípustné, aby rodičia preberali s dieťaťom nové učivo doma. Celkovo by úlohy na 2. stupni nemali zabrať viac ako 60 minút denne.
Testy a práca s textom. Na test sa deti vedia lepšie pripraviť a majú lepšie známky, ako keď im dáte otázky z už prebratého učiva a pri vypracovaní odpovedí môžu použiť učebnicu. Riešenie: čítať s porozumením na všeobecnovzdelávacích predmetoch a pracovať s textom hľadaním odpovedí na otázky.
Načo sa učiť, keď je tu Google? Žiaci často a radi argumentujú, prečo sa vôbec majú niečo učiť, keď si to vedia vyhľadať na Googli alebo im odpovie AI. Odpoveď: samozrejme, že veľa informácií zabudneme, ale ostanú nám stopy v pamäti, ktoré sa po pripomenutí dajú obnoviť. Čo si obnovia oni, keď si do svojho „biologického počítača“ nič neuložili?
Učenie naspamäť a brain rot. Učenie naspamäť je v súčasnosti v nemilosti, pretože deti sa nevedia sústrediť a pamäť im nefunguje, keďže nie je trénovaná. Sledovanie sociálnych sietí si začína vyberať svoju daň – deti majú rozptýlenú pozornosť. Pokyny na prácu na hodine bežne opakujem trikrát aj viackrát.
Krajiny, ktoré sa dlhodobo držia na popredných miestach v meraniach PISA, sú známe práve tým, že sa v nich žiaci veľa učia naspamäť. Učiť sa naspamäť neznamená vždy memorovať. Riešením je odstrániť brain rot (hnilobu mozgu).
Brain rot (hniloba mozgu) je termín označujúci zhoršenie duševného stavu v dôsledku nadmerného sledovania nekvalitného obsahu na sociálnych sieťach, ktoré má za následok neschopnosť sústrediť sa a zapamätať si. Riešenie: namiesto sociálnych sietí kresliť, vymaľovávať pri hudbe, riešiť sudoku či krížovky, hrať spoločenské hry…
Kurikulárna reforma a umelá inteligencia. Od septembra 2026 bude celoplošne spustená nová forma vzdelávania a kurikulárna reforma sa stane záväznou pre všetky školy. Umelá inteligencia (AI) sa stane pevnou súčasťou vzdelávacieho systému. Od školského roka 2026/2027 bude výučba o AI povinná pre všetky základné a stredné školy.
Pedagógovia radi uvítajú zjednodušenie prípravy na vyučovanie či pomoc pri spestrení výučby. Ale… každá trieda v ročníku je niečím špecifická, individuálna. Preto každý rok prerábam testy a pracovné listy či navrhujem nové témy projektov. AI nepozná moje deti a určite nevie prečítať ich písmo :)))
AI využívam aj bez pokynov ministerstva, hlavne na vyhľadávanie zákonov, vyhlášok a nariadení. Nepotrebujem ju na opravovanie testov, pri ktorom beriem do úvahy špecifické potreby konkrétneho žiaka a viem, čo tým myslel, aj keď odpoveď nesformuloval celkom zrozumiteľne.
Kritické myslenie. Kritické myslenie je pilierom novej kurikulárnej reformy, ktorá mení zameranie z memorovania faktov na rozvoj schopnosti analyzovať, vyhodnocovať a aplikovať informácie.
Ako dosiahnuť rast vedomostí a zručností našich detí na základných školách? Zmenou obsahu vzdelávania, kvalitnými učebnicami, dostatkom času na osvojenie učiva.
Vráťme deti k osobným stretnutiam, k hrám na školských dvoroch, ku kolektívnym športom. Zdravý spôsob trávenia voľného času má vplyv na telesné aj duševné zdravie našich detí. Vráťme deťom záujem naučiť sa niečo nové, niečo, čo v živote naozaj využijú.
Na záver otázka na zamyslenie: aké fakty majú žiaci analyzovať, vyhodnocovať a aplikovať, keď neovládajú pojmy (tie sa predsa treba naučiť), nemajú vedomosti (tie sa predsa treba naučiť), nevedia čítať s porozumením (aj to sa treba naučiť)…?
Nabudúce to bude o vzťahoch v školských kolektívoch.
Meno je známe redakcii.
Ilustračné foto Canva/AndreyGV
© TVorba.net