Lucia Hubinská v podcaste 2.5 Politológa: Môže BRICS nahradiť jedného hegemóna iným?
- Lucia Hubinská
V podcaste 2.5 politológa diskutovala Lucia Hubinská s Jozefom Lenčom a Jakubom Škodom o postavení BRICS a jeho úlohe v meniacom sa svetovom poriadku. Svoj pohľad následne rozvinula v príspevku na svojom facebookovom profile, ktorý prinášame nižšie.
Jedna z otázok znela, či BRICS síce používa antikoloniálnu a antihegemonickú rétoriku, ale v praxi nemusí viesť len k tomu, že jedného hegemóna nahradí iný.
Moja odpoveď bola, že tento výsledok nie je vopred daný. Závisí aj od toho, ako budú západné krajiny pristupovať ku krajinám globálneho Juhu — či ako k rovnocenným aktérom medzinárodnej politiky, alebo ako k štátom, ktoré treba neustále poučovať, sankcionovať a politicky disciplinovať.
BRICS napokon nevznikol vo vákuu. Je reakciou na dlhodobú nerovnováhu v globálnom systéme a na snahu mnohých štátov získať väčší podiel na rozhodovaní, financovaní a tvorbe medzinárodných pravidiel.
Či sa nám to páči alebo nie, krajiny ako Čína, India, Brazília, Rusko, Irán a ďalšie budú pokračovať v budovaní mechanizmov, ktoré lepšie zodpovedajú ich vlastným ekonomickým a politickým záujmom.
Otázkou preto nie je, či sa tento posun uskutoční, ale ako naň budeme reagovať. Môžeme pokračovať v konfrontačnom prístupe, alebo akceptovať, že svet je čoraz multipolárnejší, a hľadať spôsob spolupráce, ktorý nebude založený na nadradenosti jedného centra nad ostatnými.
https://www.facebook.com/LuciaHubinskaSK
Foto: Snímka z videa 2.5 Politológa/YouTube. Obraz upravený pomocou ChatGPT.
Lucia Hubinská
2 komentáre
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Lucia Hubinská v podcaste 2.5 Politológa: Môže BRICS nahradiť jedného hegemóna iným?
-
Milan Antal
6. septembra 2026
BRICS len formuje svoje pozície, postoje, štruktúru. ... S KONCEPCIOU MULTIPOLARITY prišli ruskí politológovia a politici. Odráža hlavne silne konzervatívny ruský spôsob myslenia a kapitalistickú podobu Ruska. Kto rozumie makroekonomike a materialistickej dialektike, považuje koncepciu multipolarity za veľmi problémový koncept. Ktorý vidí riešenie v rozdelení sveta na viaceré mocenské póly (Čína-USA-Rusko, svoj priestor si chcú vydobyť EÚ, India, Brazília, Turecko, Izrael, ap.). Multipolarita znamená de-globalizáciu, pretrhanie utvorených výskumných, výrobných, dodávateľských reťazcov, zdraženie výroby a života – a teda o to väčšiu snahu vydobyť si v multipolárnom svete väčší priestor. Ak k tomu domyslíme neustále zdokonaľovanie zbraní, biotechnológií, kybernetických prostriedkov – výsledkom môže byť len stret týchto mocenských centier v tretej svetovej vojne – a zánik civilizácie. Multipolarita nesie v sebe imperiálny charakter rozdelenia sveta a preto nemôže priniesť ani rovnoprávnosť krajín a národov. Treba v tom vidieť aj kapitalistický charakter Ruska, kde veľký kapitál môže mať takéto imperiálne ambície. Ruské postoje sú potom veľmi rozporné, na jednej strane všeobecno-humanistické, na druhej imperiálne. Čína preto nepresadzuje multipolaritu (ako sa to niekde tvrdí), ale spoločný osud ľudstva, teda globalizáciu bez jej zneužívania na imperiálne ciele. A preto aj hovorí, že jej nejde o úlohu (imperiálneho) hegemóna, ale povedal by som, skôr inšpirátora, duchovného vodcu civilizácie. ... S pochopením ekonomických procesov a vývoja súvisí aj OTÁZKA DOLÁRA. Postavenie dolára súvisí s utvorením globálnej ekonomiky. A globálna ekonomika vyžaduje globálne platidlo a globálnu rezervnú menu. Problém nie je v tom, že dolár hrá túto úlohu, niekto ju musí hrať, ale v tom, že dolár je ovládaný jednou krajinou. Globálna ekonomika si vyžaduje globálnu menu a globálny finančný systém, ale skutočná globálna mena a globálny finančný systém (SWIFT) nemôže byť riadená jednou krajinou, ale globálnou správou. V tom je podstata problému. A tomuto koncepcia multipolarity odporuje. Ruský konzervativizmus vedie k snahe navrátiť sa k národným menám, platbám v národných menách, čo je v globálnej ekonomike nezmysel, prináša vysoké prevádzkové náklady a preto sa nemôže širšie ujať. Pokiaľ sa toto nepochopí, a nebude utvorená plne globálna mena, budeme tu ešte roky tárať o znižovaní úlohy dolára a dolár bude naďalej zohrávať túto funkciu. -
Milan Antal
6. septembra 2026
Lucia medzi dvomi svetovými štátnikmi na titulke - to sa podarilo :-). Myslím, že tu bolo vhodné prizvať okrem p. Hubinskej aj jedného ekonóma a politológa. P. Hubinská je publicistka, nie ekonómka, preto diskusia sa presunula čisto do politickej oblasti, hoci tieto procesy sú poháňané hlavne ekonomickými záujmami a treba porozumieť týmto ekonomickým procesom. To nie je problém p. Hubinskej, ale problém uvažovania, postojov slovenskej a európskej ľavice po r. 1989. Presunulo sa z racionálno-materialistickej polohy do idealisticko-subjektívnej polohy, subjektívnych želaní, ako si jednotliví ľavičiari predstavujú svet, ignorujúc ekonomické zákony (ktoré odrážajú prírodné zákony). Je tu potrebný návrat k marxizmu, marxistickému materialistickému chápaniu dejín. ... Problém politického systému, demokracie či diktatúry je tu druhoradý. Pre krajiny v kríze, alebo len utvárajúce svoj systém, kedy sociálno-ekonomické väzby systému sú ešte veľmi slabé alebo oslabujú, je vhodnejší centralizovaný systém správy. Západné krajiny zaviedli liberálno-demokratický kapitalizmus po 600 rokov vývoja, kedy ich sociálno-ekonomická základňa, sociálne a ekonomické väzby natoľko silné, že systém sa nemohol rozpadnúť. Dnes ako silnie sociálno-ekonomická základňa Číny, tak siaha po liberálnom poriadku, viditeľné je to aj v globálnom obchode. Naopak, ako sa Západ ocitá v kríze, siaha po diktátorskom štýle správy. Dalo by sa povedať, že komunisti dnes smerujú k liberálnej demokracii a kapitál k diktatúre.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Lucia medzi dvomi svetovými štátnikmi na titulke – to sa podarilo :-).
Myslím, že tu bolo vhodné prizvať okrem p. Hubinskej aj jedného ekonóma a politológa. P. Hubinská je publicistka, nie ekonómka, preto diskusia sa presunula čisto do politickej oblasti, hoci tieto procesy sú poháňané hlavne ekonomickými záujmami a treba porozumieť týmto ekonomickým procesom.
To nie je problém p. Hubinskej, ale problém uvažovania, postojov slovenskej a európskej ľavice po r. 1989. Presunulo sa z racionálno-materialistickej polohy do idealisticko-subjektívnej polohy, subjektívnych želaní, ako si jednotliví ľavičiari predstavujú svet, ignorujúc ekonomické zákony (ktoré odrážajú prírodné zákony). Je tu potrebný návrat k marxizmu, marxistickému materialistickému chápaniu dejín.
…
Problém politického systému, demokracie či diktatúry je tu druhoradý. Pre krajiny v kríze, alebo len utvárajúce svoj systém, kedy sociálno-ekonomické väzby systému sú ešte veľmi slabé alebo oslabujú, je vhodnejší centralizovaný systém správy. Západné krajiny zaviedli liberálno-demokratický kapitalizmus po 600 rokov vývoja, kedy ich sociálno-ekonomická základňa, sociálne a ekonomické väzby natoľko silné, že systém sa nemohol rozpadnúť. Dnes ako silnie sociálno-ekonomická základňa Číny, tak siaha po liberálnom poriadku, viditeľné je to aj v globálnom obchode. Naopak, ako sa Západ ocitá v kríze, siaha po diktátorskom štýle správy.
Dalo by sa povedať, že komunisti dnes smerujú k liberálnej demokracii a kapitál k diktatúre.
BRICS len formuje svoje pozície, postoje, štruktúru.
…
S KONCEPCIOU MULTIPOLARITY prišli ruskí politológovia a politici. Odráža hlavne silne konzervatívny ruský spôsob myslenia a kapitalistickú podobu Ruska. Kto rozumie makroekonomike a materialistickej dialektike, považuje koncepciu multipolarity za veľmi problémový koncept. Ktorý vidí riešenie v rozdelení sveta na viaceré mocenské póly (Čína-USA-Rusko, svoj priestor si chcú vydobyť EÚ, India, Brazília, Turecko, Izrael, ap.). Multipolarita znamená de-globalizáciu, pretrhanie utvorených výskumných, výrobných, dodávateľských reťazcov, zdraženie výroby a života – a teda o to väčšiu snahu vydobyť si v multipolárnom svete väčší priestor. Ak k tomu domyslíme neustále zdokonaľovanie zbraní, biotechnológií, kybernetických prostriedkov – výsledkom môže byť len stret týchto mocenských centier v tretej svetovej vojne – a zánik civilizácie.
Multipolarita nesie v sebe imperiálny charakter rozdelenia sveta a preto nemôže priniesť ani rovnoprávnosť krajín a národov. Treba v tom vidieť aj kapitalistický charakter Ruska, kde veľký kapitál môže mať takéto imperiálne ambície. Ruské postoje sú potom veľmi rozporné, na jednej strane všeobecno-humanistické, na druhej imperiálne.
Čína preto nepresadzuje multipolaritu (ako sa to niekde tvrdí), ale spoločný osud ľudstva, teda globalizáciu bez jej zneužívania na imperiálne ciele. A preto aj hovorí, že jej nejde o úlohu (imperiálneho) hegemóna, ale povedal by som, skôr inšpirátora, duchovného vodcu civilizácie.
…
S pochopením ekonomických procesov a vývoja súvisí aj OTÁZKA DOLÁRA. Postavenie dolára súvisí s utvorením globálnej ekonomiky. A globálna ekonomika vyžaduje globálne platidlo a globálnu rezervnú menu. Problém nie je v tom, že dolár hrá túto úlohu, niekto ju musí hrať, ale v tom, že dolár je ovládaný jednou krajinou. Globálna ekonomika si vyžaduje globálnu menu a globálny finančný systém, ale skutočná globálna mena a globálny finančný systém (SWIFT) nemôže byť riadená jednou krajinou, ale globálnou správou. V tom je podstata problému.
A tomuto koncepcia multipolarity odporuje. Ruský konzervativizmus vedie k snahe navrátiť sa k národným menám, platbám v národných menách, čo je v globálnej ekonomike nezmysel, prináša vysoké prevádzkové náklady a preto sa nemôže širšie ujať. Pokiaľ sa toto nepochopí, a nebude utvorená plne globálna mena, budeme tu ešte roky tárať o znižovaní úlohy dolára a dolár bude naďalej zohrávať túto funkciu.