Výplata prišla. Výplata odišla. Vitajte na Slovensku

Slovensko je zvláštna krajina. Krajina, kde vám politici rozprávajú o stabilnej ekonomike, zamestnávatelia o „firemnej kultúre“ a banky o výhodných hypotékach, zatiaľ čo bežný človek stojí v obchode a počíta, či si môže dovoliť kúpiť aj maslo, alebo tento mesiac zostane len pri chlebe. Výskum „Mozaika pracovného trhu 2026“, ktorý realizovali spoločnosti Grafton Slovakia a Gi Group HR Services Slovakia, totiž pomenoval realitu, ktorú veľká časť Slovákov dávno žije každý deň. Až 36 % zamestnancov na Slovensku žije od výplaty do výplaty a ďalších 10 % nedokáže zo svojej mzdy vyžiť vôbec. Inými slovami, takmer polovica pracujúcich ľudí na Slovensku žije v permanentnom finančnom strese.

Pracujúca chudoba ako nový fenomén

Keď tieto čísla prevedieme do reality, znie to ešte horšie. Na Slovensku pracuje približne 2,6 milióna ľudí. To znamená, že približne 936-tisíc zamestnancov nemá prakticky žiadnu finančnú rezervu a asi 260-tisíc pracujúcich ľudí má problém pokryť základné životné potreby. Takmer milión ľudí teda funguje v režime: „Ak sa mi pokazí auto alebo práčka, môžem začať študovať ponuky nebankoviek.“ Toto už nie je ekonomický problém. Toto je sociálny alarm. Najväčšia tragikomédia je, že sa to deje ľuďom, ktorí normálne pracujú. Nie lenivým, nie nezamestnaným, nie tým, čo „nechcú robiť“, ako radi hovoria internetoví experti spod profilov s orlom a vlajkou. Bavíme sa o zdravotných sestrách, vodičoch, predavačkách, robotníkoch, učiteľoch, administratívnych pracovníkoch či mladých rodinách. Slovensko si vytvorilo nový fenomén, a to  pracujúcu chudobu. Človek chodí do práce každý deň, no aj tak žije v ekonomickej neistote. To je ako keby ste každý mesiac hrali ruskú ruletu, len namiesto revolvera používate internet banking.

Inflácia a benefity, ktoré nevyživia

Prieskum zároveň ukázal, že síce 79 % firiem zvýšilo mzdy, no realita je taká, že inflácia a rast cien väčšinu týchto zvýšení dávno zjedli. Zamestnanci tak dostali pár desiatok eur navyše, aby mohli sledovať, ako im zároveň zdražie nájom, elektrina, potraviny aj benzín. Slovenský zamestnanec dnes zažíva fascinujúci ekonomický trik: plat mu síce formálne rastie, no reálne si môže dovoliť menej. Moderná verzia kúzelníckeho vystúpenia. Keď už firmy hovoria o benefitoch, prieskum ukázal ďalší skvost. Až 53 % pracovníkov nemá žiadne benefity a tie, ktoré firmy poskytujú, majú najčastejšie hodnotu do 20 eur mesačne. Ale hlavne, že vo firme je „ovocný štvrtok“ a raz za rok studená pizza po pracovnej dobe, ktorú HR oddelenie nazve teambuildingom.

Pasca pre strednú triedu a rodiny

Najhoršie na celej situácii je, že nízke mzdy už dávno nie sú problém len malých miest alebo nekvalifikovaných profesií. Dnes sa do finančných problémov dostávajú aj ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Mladá rodina v Bratislave alebo Košiciach môže mať dva príjmy a aj tak fungovať na hrane. Hypotéka, energie, škôlka, cestovanie do práce, potraviny, lieky, telefóny, a zrazu zistia, že na konci mesiaca zostalo 50 eur. Potom sa pokazí auto a z rodinného rozpočtu sa razom stane adrenalínová reality show s názvom Hunger Games – Hry o život. Slovensko sa tak pomaly mení na krajinu, kde človek pracuje celý mesiac len preto, aby mohol ďalší mesiac opäť chodiť do práce. Život sa redukuje na platenie faktúr.

Smutné porovnanie so susedmi

Porovnanie s Rakúskom je pre Slovensko priam ponižujúce. Rakúsky zamestnanec zarába často dvojnásobok až trojnásobok slovenského platu, pričom ceny mnohých potravín, drogérie alebo elektroniky bývajú porovnateľné, niekedy dokonca nižšie než u nás. Slovák teda často zaplatí za syr alebo maslo skoro to isté ako Rakúšan, len s tým rozdielom, že Rakúšanovi po nákupe ostane ešte na dovolenku a Slovákovi… V Rakúsku je bežné, že rodina dokáže fungovať z jedného príjmu. Na Slovensku nestačia často ani dva. A potom sa ešte čudujeme, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. Slovensko totiž mladým ponúka úžasnú perspektívu robiť veľa, zarábať málo a tváriť sa vďačne.

Ani náš ďalší sused Česká republika nie je krajina, na ktorú by sa Slovensko mohlo pozerať zhora. Česi majú vyššie mzdy, stabilnejší pracovný trh a vo viacerých oblastiach aj podstatne vyššiu kvalitu života. Zatiaľ čo české firmy častejšie investujú do zamestnancov, vzdelávania či reálnych benefitov, na Slovensku sa stále hráme na moderné pracovné prostredie pomocou kávovaru a možnosti pracovať z domu jeden piatok v mesiaci. Slovenský zamestnanec tak namiesto výraznejšieho zvýšenia platu často dostane motivačný e-mail o tímovosti, úsmev od manažéra a prípadne poukážku na dve kávy zdarma. Pretože podľa niektorých firiem sa pocit finančnej neistoty najlepšie rieši firemným sloganom nalepeným na stene kuchynky.

Dôsledky a normalizácia chudoby

Krátkodobé následky tejto situácie vidíme už dnes. Ľudia sú psychicky vyčerpaní, zadlžení, frustrovaní a unavení. Rastie počet úzkostí, depresívnych stavov a vyhorenia. Mnohí pracujú nadčasy alebo majú druhé práce, aby vôbec zvládli platiť základné náklady. Rodiny odkladajú deti, mladí ľudia bývanie a čoraz viac ľudí stráca pocit bezpečia. Dlhodobé následky budú ešte horšie. Ak si väčšina populácie nedokáže vytvárať úspory, krajina sa stáva ekonomicky nestabilnou a sociálne oslabenou. Ľudia prestávajú veriť štátu, politike aj budúcnosti.  Úprimne, ťažko sa verí rozprávkam o prosperite, keď si človek po dvadsiatich rokoch práce nevie dovoliť ani týždeň pri mori bez splátkového kalendára.

Výskum Mozaika pracovného trhu 2026 tak neukázal len čísla. Ukázal pravdu o krajine, kde sa práca postupne prestáva spájať s dôstojným životom. Slovensko dnes pripomína unaveného človeka, ktorý síce každý deň vstane do práce, ale čoraz menej verí, že sa jeho život môže zlepšiť. Možno práve toto je najdesivejšie zistenie: nie chudoba samotná, ale normalizácia chudoby medzi pracujúcimi ľuďmi. Tento pohľad pritom nevychádza iba zo štatistík a ekonomických analýz, ale aj z mojich vlastných skúseností a odhadov z dlhoročnej práce sociálneho pracovníka. Počas rokov práce s ľuďmi som videl desiatky rodín, ktoré pracovali poctivo, no napriek tomu žili v strese, neistote a neustálom strachu z ďalšieho mesiaca.  Krajina, v ktorej človek ani po rokoch poctivej práce nedokáže žiť dôstojne, nie je úspešná krajina –  je to tiché priznanie, že práca na Slovensku už mnohým ľuďom nestačí na život, ale iba na prežitie od jednej výplaty k druhej.

Marek Kopecký

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Marek Kopecký

  Štát šetrí na invalidoch: starý scenár v novom balení
• Marek Kopecký

  Miliarda sem, stovka tam a človek medzi tým…
• Marek Kopecký

  Stabilizačný príplatok ako náplasť na zlomeninu: Keď stíhačky víťazia nad zdravotníkmi
• Marek Kopecký

  Bývanie len pre poslušných: Keď štát trestá chudobu namiesto pomoci