Peter Staněk: Čikung, lesná medicína a skryté schopnosti ľudského tela
- Ivan Bielik / Ľubica Blašková
Moderná západná medicína postavená na biznise často prehliada mechanizmy, ktoré ľudstvo využívalo po tisícročia. Peter Staněk v rozhovore s Ivanom Bielikom a Ľubicou Blaškovou spája poznatky japonskej lesnej medicíny s tradičným čínskym čikungom a fenoménom takzvaného temného genómu. Vysvetľuje, ako informačné toky z prírody preukázateľne aktivujú náš imunitný systém a aké skryté regeneračné schopnosti v sebe naše telo skutočne nosí.
Súvisiace:
Prečo civilizačné choroby rastú a z pacienta sa stal len klient? V prvej časti výberu z rozhovoru Peter Staněk otvára témy, o ktorých mainstream mlčí. Hovorí o tom, ako stromy pod zemou reálne komunikujú, prečo digitálny svet drasticky mení náš mozog a ako fungujú samoopravné mechanizmy nášho tela, ktoré je naprogramované na oveľa dlhší a zdravší život, než si myslíme.
Odkaz na celý audio rozhovor: • Peter Staněk: Súčasná medicína hľadá klienta, nie zdravého človeka. Ako sa vrátiť k zákonom prírody?
Ivan Bielik
Ľubica Blašková
Jeden komentár
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Peter Staněk: Čikung, lesná medicína a skryté schopnosti ľudského tela
-
Milan Antal
24. mája 2026
Podnetný rozhovor. Možno pre Európanov trochu nepochopiteľný. Európska a východná spoločnosť majú totiž dosť odlišné schémy vývoja. Európania uplatňujú princíp zápornej negácie. Ak chcú pokročiť vyššie, potrebujú úplne likvidovať minulosť, totálne sa s ňou rozísť ako nepriateľskou, odcudzenou. Pochopenie vývoja ako prirodzeného tu neexistuje. Tak Európania hlavne cez cirkev likvidovali prírodnú medicínu, spojenie s prírodou. Tak sme v r. 1968 odsúdili svoju minulosť ako zločinnú, po r. 1989 sme odsúdili socializmus ako zločinný. Má to okrem záporných dôsledkov aj svoje klady, jasnejšie vymedzenie spoločenských foriem - na rozdiel od ázijských. Napr. klasický otrokársky systém v starom Grécku a Ríme, klasický voľnotrhový kapitalizmus v Európe, klasický štátny socializmus európskych krajín. ... Naopak, východná Ázia vychádza z princípu pozitívnej negácie. Vedomá si vyčerpania potenciálu starého systému a potreby pokročiť vyššie síce neguje starý systém, ale pozitívnym spôsobom. Preberá ho a zaraďuje do seba ako súčasť svojej histórie, vývoja. Preto napr. po r. 1368, kedy v Európe sa začal formovať klasický kapitalizmus, v Číne s nástupom dynastie Ming došlo k nie k revolučnej zmene ku kapitalizmu, ale evolučnému pokračovaniu nevoľníckeho systému, prakticky až do r. 1911 (buržoázna revolúcia). Tento tzv. ázijský spôsob výroby, ako ho nazval Marx, viedol k pomerne liberálnemu a blahobytnému životu Číňanov, s ktorých úrovňou do 16., resp. 18. st. sa Európania nemohli rovnať. V 18. a 19. st. však viditeľne začal zaostávať za kapitalistickým Západom. Podobne pozitívnu negáciu uplatnili Číňania aj voči Maoizmu. Síce ho kritizovali, ale zahrnuli do svojej histórie, ako svoju historickú pamäť. ... Čo sa týka vzťahu k prírode, je tu ešte jeden rozdiel. Po spomínanom r. 1368 sa v Európe na báze kapitalizmu začal rozvíjať racionalizmus (Descartes, Newton), uprednostňujúci analytický pohľad na svet, kúskujúc ho a analyzujúc každú čiastočku osobitne. Tým dokázal západný kapitalizmus rozvinúť prírodné vedy, fyziku, chémiu, biológiu, ap. Tento analytický pohľad je však v zjavnej nevýhode v dobe, kedy sa ľudstvo, ekonomika, technológie globalizovali, utvára sa celistvá civilizácia. Ktorá si potrebuje vyjasniť svoje vzťahy s prírodou a vesmírom. Tu sa prejavujú prednosti čínskeho celistvého pohľadu na svet ako jednotu človeka, prírody a vesmíru. Nie náhodou preto aj pri poslednom stretnutí čínskeho a ruského prezidenta sa hovorilo aj o konci západnej hegemónie. Rusi by nemali byť namyslení, že je to ich zásluha. V podstate to vyplýva z prírodných zákonov vývoja. A určite nový svetový poriadok nemá nič spoločné s koncepciou multipolárneho sveta a zakonzervovaním starých pravidiel, s ktorou prišli ruskí politológovia a politici. Nový svetový poriadok prekračuje starú triednu spoločnosť, staré sociálne normy a staré poznatky. Znamená cestu človeka k novej úrovni poznatkov a užšiemu vzťahu a prepojeniu s prírodou a vesmírom.
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Podnetný rozhovor.
Možno pre Európanov trochu nepochopiteľný. Európska a východná spoločnosť majú totiž dosť odlišné schémy vývoja.
Európania uplatňujú princíp zápornej negácie. Ak chcú pokročiť vyššie, potrebujú úplne likvidovať minulosť, totálne sa s ňou rozísť ako nepriateľskou, odcudzenou. Pochopenie vývoja ako prirodzeného tu neexistuje. Tak Európania hlavne cez cirkev likvidovali prírodnú medicínu, spojenie s prírodou. Tak sme v r. 1968 odsúdili svoju minulosť ako zločinnú, po r. 1989 sme odsúdili socializmus ako zločinný.
Má to okrem záporných dôsledkov aj svoje klady, jasnejšie vymedzenie spoločenských foriem – na rozdiel od ázijských. Napr. klasický otrokársky systém v starom Grécku a Ríme, klasický voľnotrhový kapitalizmus v Európe, klasický štátny socializmus európskych krajín.
…
Naopak, východná Ázia vychádza z princípu pozitívnej negácie. Vedomá si vyčerpania potenciálu starého systému a potreby pokročiť vyššie síce neguje starý systém, ale pozitívnym spôsobom. Preberá ho a zaraďuje do seba ako súčasť svojej histórie, vývoja. Preto napr. po r. 1368, kedy v Európe sa začal formovať klasický kapitalizmus, v Číne s nástupom dynastie Ming došlo k nie k revolučnej zmene ku kapitalizmu, ale evolučnému pokračovaniu nevoľníckeho systému, prakticky až do r. 1911 (buržoázna revolúcia). Tento tzv. ázijský spôsob výroby, ako ho nazval Marx, viedol k pomerne liberálnemu a blahobytnému životu Číňanov, s ktorých úrovňou do 16., resp. 18. st. sa Európania nemohli rovnať. V 18. a 19. st. však viditeľne začal zaostávať za kapitalistickým Západom. Podobne pozitívnu negáciu uplatnili Číňania aj voči Maoizmu. Síce ho kritizovali, ale zahrnuli do svojej histórie, ako svoju historickú pamäť.
…
Čo sa týka vzťahu k prírode, je tu ešte jeden rozdiel. Po spomínanom r. 1368 sa v Európe na báze kapitalizmu začal rozvíjať racionalizmus (Descartes, Newton), uprednostňujúci analytický pohľad na svet, kúskujúc ho a analyzujúc každú čiastočku osobitne. Tým dokázal západný kapitalizmus rozvinúť prírodné vedy, fyziku, chémiu, biológiu, ap. Tento analytický pohľad je však v zjavnej nevýhode v dobe, kedy sa ľudstvo, ekonomika, technológie globalizovali, utvára sa celistvá civilizácia. Ktorá si potrebuje vyjasniť svoje vzťahy s prírodou a vesmírom.
Tu sa prejavujú prednosti čínskeho celistvého pohľadu na svet ako jednotu človeka, prírody a vesmíru. Nie náhodou preto aj pri poslednom stretnutí čínskeho a ruského prezidenta sa hovorilo aj o konci západnej hegemónie. Rusi by nemali byť namyslení, že je to ich zásluha. V podstate to vyplýva z prírodných zákonov vývoja. A určite nový svetový poriadok nemá nič spoločné s koncepciou multipolárneho sveta a zakonzervovaním starých pravidiel, s ktorou prišli ruskí politológovia a politici. Nový svetový poriadok prekračuje starú triednu spoločnosť, staré sociálne normy a staré poznatky. Znamená cestu človeka k novej úrovni poznatkov a užšiemu vzťahu a prepojeniu s prírodou a vesmírom.