Trh s ponížením: Primitívna zábava ako nástroj neskorého kapitalizmu

Zaujal ma titulok videa s účastníkom programu „Mama, ožeň ma!” (dlhovlasý muž, teraz zjavne „virálny”), ktorý tvrdil, že ak mu účinkovanie niečo dalo, je to sklamanie zo žien. Video som nepozeral a nevidel som ani záber z aktuálnej série. V minulosti som už ale na internete videl rôzne bizarnosti, a aj tento program.A tomuto pánovi by som radšej poradil niečo iné – buď skôr než zo žien sklamaný zo samotnej „šou”.

A z primitívnej televíznej zábavy v neskorom kapitalizme.

Veď čo sú dnes populárne reality šou, v ktorých sa vyskytujú ľudia, ktorí predtým neboli známi z televíznych obrazoviek? Nemyslím teda tie programy, kde sa herci v tímoch hrajú infantilné hry a „bavia” sa sami na sebe.

• Mama, ožeň ma!

Program, ktorý má zosmiešňovať mužov, ktorí si nevedeli nájsť partnerku, pričom im s výberom pred televíznymi kamerami má „pomôcť” mama. Účastníci sú nesmelí, majú trému, možno nejaký psychický blok, prípadne sú pod vplyvom alkoholu, a to všetko v situáciách, do ktorých ich televízia úmyselne dostáva tak, aby sa strápnili. Následne to účelovo zostrihá, a „okorení” ešte ponižujúcejším či rovno dehumanizujúcim komentárom, ktorý s chuťou číta herec Hudák. Často prostí ľudia žijúci jednoduchým životom sú tak následne roky terčom výsmechu vďaka rôznym častiam tohto programu šíriacim sa po internete.

• Ruža pre nevestu

Program, kde o potenciálneho „ženícha” rovno súperia účastníčky aj bez budúcej svokry. Všetky scénky, ktoré som odtiaľto chtiac-nechtiac videl, boli o jednoduchých dialógoch, a trápnych detských hrách, kde účastníčky podradne a ponižujúco „súťažili” o ženícha. Neviem, čo je to za vzorka spoločnosti – či sa len takíto ľudia hlásia do podobných programov, alebo len takýchto vyberajú. Ale v princípe je to jednoduché – buď ťa o dôstojnosť pripraví televízia, alebo to urobíš dobrovoľne sám.

• Zámena manželiek

To je v niečom ešte horší program ako dva vyššie spomenuté. Vyskytujú sa v ňom evidentne ľudia zo sociálne slabších rodín, ktorí potrebujú peniaze za účasť. V pároch s vymenenými partnermi následne vznikajú konflikty a hádky, ktoré živí televízny štáb, ktorý by mohol kedykoľvek zasiahnuť, nenatáčať, prípadne to neuverejniť. Televízia tiež ukazuje, v akých pomeroch účastníci žijú, približuje zábery neuprataných domácností či rozpadajúcich sa obydlí. A čo je najhoršie – v programe sú aj deti účastníkov. O tie sa starajú „vymenené” matky, no hlavne sú hercami v programe, ktorý ukazuje ich rodinnú a sociálnu situáciu, ktorá je často zlá aj bez toho, aby to zveličovala komerčná televízia.

Čím väčšie zveličenie, hádka a konflikt, tým ale aj väčšia sledovanosť, a tým pádom väčší zárobok. Na to, aký môže mať negatívny vplyv na vývoj dotknutých detí napríklad to, že z problémov ich rodičov, rodín a domácností sú virálne videá populárne na internete, v televízii každý kašle.

A samozrejme, týka sa to mnohých iných programov – veď aj zo speváckej Superstar si ľudia niekedy pamätali viac výkony „Hviezdnej roty”. Pritom ľudí, ktorí spievali zle, prípadne sa strápnili, mohli poslať domov, a tento materiál nikde nevysielať. Mám pocit, že v súčasnosti máme takú „televíznu cenzúru”, že cez ňu neprechádza prakticky nič, čo by mohlo byť zmysluplnejšie a hodnotnejšie, či náučné. Ale také sú koniec-koncov „požiadavky systému”.

Priveľmi nerozmýšľať, nech nie ste k nemu príliš kritickí, zabávať sa na druhých, ktorí sa majú horšie ako vy, a popritom si kúpiť niečo, čo síce nepotrebujete, ale reklama vás presvedčila o opaku. A tak to nekonečné pásmo reklám, ktoré je hlavnou náplňou vysielania, dopĺňajú spomínané relácie, či rôzne prízemnosti typu Love Island, ktoré sú prebraté najčastejšie z originálov pochádzajúcich z USA a z Británie (Mama, ožeň ma! sa prvýkrát vysielalo v Holandsku).

Diváci sú zvyknutí, nič hlbšie ani neočakávajú, a televízie na tejto „kultúre” dobre zarábajú. Tak vyzerá primitívna televízna zábava neskorého kapitalizmu.

Foto: Luis Becerra Fotógrafo/Pexels/Canva

Autor článku

Tomáš Drobka

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Tomáš Drobka

  150-tisíc Uzbekov nepríde, problémom je však migrácia po kapitalisticky
• Tomáš Drobka

  Ropný protektorát a vojenské základne: Ako Spojené štáty americké ovládli rebríček najväčších zásob ropy
• Tomáš Drobka

  Epsteinove spisy: Keď sa bulvárna senzácia stáva dymovou clonou systému
• Tomáš Drobka

  Na akom „veľkom bielom koni“ tu môžeme jazdiť, ak žijeme v ekonomickej kolónii?