Utáraní generálni tajomníci NATO ako obraz jeho úpadku
- František Škvrnda st.
V západnom politicko-mediálnom hlavnom prúde patrí informovanie o NATO k témam, ktoré sa podobajú nedotknuteľnosti posvätných kráv v Indii. Musel som sa zasmiať nad výrokom českého opozičného politika, ktorý, nespokojný s neplnením nárastu paktom požadovaných vojenských výdavkov v štátnom rozpočte na rok 2026, sa nezmohol na nič iné, len sa vyhrážať vláde ako malý chlapec „počkajte, však NATO vám ukáže“.
Brusel ako drahý zamestnávateľ
NATO navonok zastupuje generálny tajomník, ktorého funkcia bola vytvorená v roku 1952, najmä v súvislosti s kórejskou vojnou. Ide o najvyššiu politickú pozíciu v pakte, na ktorú sa dosadzuje na základe konsenzu členských štátov (rozumej: nikto si nedovolí kritizovať kandidáta, ktorého preferujú vo Washingtone). Je predsedom Severoatlantickej rady, najvyššieho orgánu paktu, v ktorom je každý štát zastúpený jedným delegátom. Rozhodnutia rady, ktorá zasadá raz do týždňa, sú prijímané tiež len jednomyseľne. Okrem toho predsedá Výboru pre obranné plánovanie a Skupine pre jadrové plánovanie. Zodpovedá za činnosť Medzinárodného štábu NATO, kde je zamestnaných okolo 1600 osôb. Doplním, že v Medzinárodnom vojenskom štábe NATO, ktorý pracuje pre Vojenský výbor NATO, pôsobí asi 500 vojenských a civilných osôb a vo Vrchnom veliteľstve spojeneckých síl v Európe to je podľa niektorých prameňov údajne viac ako 10 000 ľudí. Teda NATO je pre mnohých ľudí „užitočné“ už tým, že ich zamestnáva a iste nie za malé platy.
Americký generál a lokajská politika
Samostatnú kapitolu fungovania NATO predstavujú jeho samity. Bolo ich vyše tridsať. Po rozpade bipolarity sa na ne pozývali aj nečlenovia. Výnimočnou udalosťou bol v roku 2002 samit NATO – Rusko na leteckej základni neďaleko Ríma. Samity NATO boli už v Prahe, Rige, Bukurešti, Varšave a Vilniuse. V roku 2027 by mal byť v Tirane. V Bratislave sme, našťastie, takýto samit zatiaľ nemali.
Jedným z najväčších pokrytectiev NATO a dôkazom jeho podriadenia USA je, že vrchným veliteľom spojeneckých síl v Európe je „tradične“ americký generál, ktorý zároveň velí Európskemu veliteľstvu USA. Hoci „tradične“ je generálnym tajomníkom paktu európsky politik, velenie vojskám NATO v Európe zostáva v rukách amerického generála. Fundamentálni natoidi sa preto snažia naivne, niekedy až lokajsky, vychádzať v ústrety USA.
Mediálne hviezdy v službách mýtov
Napriek zmanipulovanému mediálnemu obrazu generálneho tajomníka NATO ako jedného zo silných mužov sveta nemá nijakú rozhodovaciu právomoc. Formálno-právne by preto mal vystupovať len s tým, čo bolo „konsenzuálne“ schválené na Severoatlantickej rade.
Dvaja poslední generálni tajomníci NATO Jens Stoltenberg (v rokoch 2014 – 2024, predtým predseda nórskej vlády v rokoch 2000 – 2001 a 2005 – 2013) a Mark Rutte (od roku 2024, predtým predseda holandskej vlády v rokoch 2010 – 2024) sa však v tejto funkcii vžili do roly „mediálnych“ hviezd. Zaujímavé je, že od roku 2009 vládne v NATO „móda“, že jeho generálnymi tajomníkmi sa stávajú len bývalí predsedovia vlád.
V posledných rokoch, najmä od udalostí na Ukrajine v roku 2014, sa zbožná politicko-mediálna úcta k NATO neprirodzene zvyšuje. Zrejme to podnietilo Stoltenberga k takému rozsahu manipulatívnej medializácie, o akom predtým na tejto funkcii nechyrovali. K jeho najobľúbenejším témam patrilo takmer zbožštené označovanie NATO za najlepší a najúspešnejší vojenský pakt v dejinách. Ešte masívnejšie šíril mýtus o „ruskej“ hrozbe i o potrebe zvyšovania vojenských výdavkov. Hovoril o nich tak často a v takých pestrých podobách, až sa to začalo podobať na táranie. Mandát Stoltenberga ako politického šéfa NATO sa niekoľkokrát predlžoval a bol zatiaľ v 21. storočí najdlhšie na tejto funkcii. Na konci pôsobenia sa už zdal unavený i „vyhorený“.
Rutte a tieň Donalda Trumpa
Rutte sa stal kandidátom na funkciu politického šéfa NATO pomerne neskoro, ale potom to išlo už všetko hladko, hoci sa menšie výhrady voči nemu objavili. Opäť som sa musel smiať, keď niektoré médiá, pronatovskí užitoční idioti, „ponúkali“ ako možného kandidáta bývalú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Možno je to aj na škodu, lebo keby NATO riadila podobne ako SR, asi by priblížila jeho rozpad.
Vo Washingtone zrejme existuje akási „zaťaženosť“ na Holanďanov, lebo z doterajších 14 generálnych tajomníkov paktu boli až štyria z Holandska. Rutte pokračoval v témach prezentovaných Stoltenbergom. Svojím mecenášom sa zavďačil poníženým vyjadrením, že aj keď sa zníži úroveň sociálneho a zdravotného zabezpečenia obyvateľov štátov NATO, vojenské výdavky treba zvyšovať.
Zaujímavé sú názory Stoltenberga a Rutteho na vojnu na Ukrajine. Obaja dôrazne odmietali účasť NATO na nej a jadro ich vyjadrení je v tom, že pakt stojí pri Ukrajine od začiatku vojny a bude pri nej stáť, pokiaľ to bude potrebné. Koľkokrát títo dvaja navštívili Kyjev, je zbytočné spočítavať. Pre mnohých, samozrejme, okrem natoidov, je na smiech aj rozširovanie nezmyslov o tom, že ďalším cieľom „ruského“ útoku po prehre Ukrajiny budú štáty NATO alebo dokonca aj celý pakt.
Nočnou morou NATO sa stal Donald Trump, z ktorého účasti na samite NATO v júni 2025 v Haagu mali „pronatovské“ sily vo viacerých štátoch Európy obavy. Program samitu sa prispôsobil manierom Trumpa, ktorý ako prejav „vďaky“ pretlačil „konsenzus“ zvýšenia vojenských výdavkov členských štátov na 5 % HDP. Vlastne to nebol konsenzus, lebo sa mu odmietlo podriadiť Španielsko, ale o tejto okolnosti je ticho. Ďalšiu poníženosť Rutte predviedol, keď Trumpa familiárne nazval „Daddy“ (čo sa do slovenčiny dá preložiť aj ako „tatko“). Nedávno sa Rutte zaskvel ďalším barbarským výrokom, že NATO podporuje pomstychtivé útoky na Irán preto, lebo to je priateľ Ruska…
Nafukovanie paktu až do prasknutia
Pakt sa snaží dokázať opodstatnenosť existencie okrem rečí svojich politických šéfov aj takými akciami ako bolo kontroverzné bombardovanie Juhoslávie a Líbye. Chce sa aj stále rozširovať, ale pri tom naráža už na ťažkosti a zápasí s problémami, ktoré sa nemedializujú. „Cíti“ sa potreba rozširovania, nie však do severoatlantického priestoru, ale čo najviac k hraniciam Ruska. Ospravedlňujem sa za rozprávkový príklad, ale medzi slovenskými rozprávkami je aj tá o Mechúrikovi-Koščúrikovi, ktorý sa tak nafukoval až praskol. Ktovie, pokiaľ sa bude môcť nafukovať NATO.
Utáraní generálni tajomníci vnútorné problémy v NATO nevidia, ale o to viac kričia výmysly o jeho ohrození. O tom, ako končia štáty a organizácie, ktorých vodcovia žijú vo svojich predstavách, je v dejinách mnoho príkladov.
Najhoršie je, že kvôli vojnovej hystérii a zvyšujúcim sa vojenským výdavkom vznikajú sociálno-ekonomické problémy, ktoré zhoršujú život obyvateľov štátov paktu (stačí uviesť príklad Nemecka, ktoré sa v posledných rokoch stalo z ostrova blahobytu štátom v hlbokej viacrozmernej kríze spôsobenej aj zvyšovaním vojenských výdavkov). Väčšina ľudí v štátoch NATO nijakú vojnu nechce, a preto ich treba často a veľa zavádzať. Nebojte sa, len sa pripravujte na vojnu a hoci mnohí z vás budú chudobní, nevzdelaní a chorí, my, „hrdinské NATO“, vás pred tým „zlým Ruskom“ ochránime…
Nakoniec rečnícka otázka. Čo bude vlastne z konsenzuálneho NATO, keď sa objaví štát (a môže ich byť aj viac), ktorý nebude slepo poslúchať nátlak USA. Španielsko, ktoré sa vzoprelo zvýšeným výdavkom na obranu, druhýkrát nesúhlasilo s nátlakom USA, keď im odmietlo poskytnúť vojenské základne na svojom území na agresiu proti Iránu.
Foto: Generálny tajomník NATO Mark Rutte reční počas mediálnej konferencie na samite NATO v Haagu v stredu 25. júna 2025 (SITA/AP Photo/Matthias Schrader)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Utáraní generálni tajomníci NATO ako obraz jeho úpadku
There are currently no reviews for Utáraní generálni tajomníci NATO ako obraz jeho úpadku
Please sign in or register for a new account to leave a review.