Víťazný február 1948: Deň, keď pracujúci ukázali, že moc patrí tým, ktorí tvoria hodnoty

Článok člena Komunistickej strany Slovenska

Február 1948 nebol len politickým zlomom. Bol to okamih, keď sa pracujúca väčšina postavila proti systému, ktorý ju desaťročia držal v podriadenosti. Bol to deň, keď robotníci, roľníci a poctiví zamestnanci povedali „dosť“ tým, ktorí žili z ich práce a pritom im ponúkali len biedu, neistotu a poslušnosť.

Preto si Víťazný február pripomíname. Nie zo zvyku. Nie z nostalgie. Ale preto, že je to dôkaz, že keď sa pracujúci spoja, dokážu zmeniť dejiny.

Február 1948: Odpoveď pracujúcich na snahu elít vrátiť staré poriadky

Dnes sa často tvrdí, že február bol „prevrat“. Tak hovoria tí, ktorí by najradšej vrátili časy, keď robotník držal klobúk v ruke a bohatí rozhodovali o všetkom.

Pravda je jednoduchá:
Február bol odporom proti návratu privilégií!
Bol to zápas medzi dvoma svetmi:

• svetom pracujúcich, ktorí chceli istoty, dôstojnosť a spravodlivosť,
• a svetom starých elít, ktoré chceli späť moc nad fabrikami, pôdou a životmi ľudí.

Komunistická strana bola tou silou, ktorá sa postavila na stranu pracujúcich. Nie slovami, ale činmi.

Čo priniesol február ľuďom práce

Po roku 1948 sa prvýkrát v dejinách stalo, že spoločnosť začala slúžiť tým, ktorí ju držia v chode. Nie bankárom. Nie veľkostatkárom. Nie špekulantom.

Výsledky boli jasné:

• nezamestnanosť zmizla,
• bývanie prestalo byť luxusom,
• zdravotníctvo a školstvo boli dostupné každému,
• Slovensko sa industrializovalo a rástlo,
• deti robotníkov sa dostali tam, kam predtým len deti bohatých,
• sociálne istoty prestali byť výsadou vyvolených.

To nebol dar. To bol výsledok rozhodnutia, že hodnoty tvoria pracujúci – a preto majú právo žiť dôstojne!

Prečo je odkaz februára aktuálny práve dnes?

Dnešný kapitalizmus opäť ukazuje svoju pravú tvár:

• ceny bývania sú nedostupné,
• mzdy zaostávajú za cenami,
• mladí žijú v neistote,
• verejné služby sa rozpredávajú,
• oligarchovia ovládajú politiku,
• pracujúci sú tlačení do prekarizácie a dlhov.

Je to rovnaký príbeh ako pred rokom 1948:
tí, ktorí nič nevytvárajú, bohatnú; tí, ktorí pracujú, ledva prežívajú.

Víťazný február nám pripomína, že takto to byť nemusí.
Že pracujúci môžu byť pánmi svojej budúcnosti.
Že spoločnosť založená na solidarite, istotách a rovnosti je možná.

Čo si z februára musí odniesť dnešná komunistická a ľavicová politika?

Ak má ľavica opäť osloviť masy pracujúcich, musí sa vrátiť k svojim koreňom:

• byť hlasom robotníkov, nie komentátorom,
• bojovať za mzdy, bývanie a istoty, nie za abstraktné frázy,
• pracovať medzi ľuďmi, nie len na sociálnych sieťach,
• hovoriť jasne o triednom konflikte, nie sa ho báť,
• ponúknuť víziu spoločnosti, kde človek nie je tovarom.

Pracujúci nepotrebujú prázdne slová. Potrebujú politickú silu, ktorá stojí na ich strane – pevne, odvážne a bez kompromisov.

Február žije v každom zápase za dôstojnosť

Víťazný február nie je len dátum.
Je to pripomienka, že moc elít nie je večná.
Že keď sa pracujúci spoja, dokážu zmeniť smer celej krajiny.
Že spravodlivosť sa neprosí – spravodlivosť sa vybojúva.

A pokiaľ budeme stáť na strane ľudí práce, pokiaľ budeme brániť ich práva, istoty a dôstojnosť, duch februára bude žiť ďalej – v každej fabrike, v každej kancelárii, v každej rodine, ktorá chce žiť lepší život.

Foto z videa: Február 1948 (Československý filmový týdeník / https://www.youtube.com/@ceskoslovenskyfilmovytyden7432)

Autor článku

Martin Pákozdy

+ dalšie články od tohto autoraBio