K takzvaným Epsteinovým spisom sa už vyjadrili mnohí, ja teda len štyri krátke body:
Prekvapuje ešte niekoho to, ako sa spájajú, komunikujú a zabávajú „bohatí a mocní tohto sveta“ – kapitalisti, politická elita či „šľachta“? Veď to, že nám „elita“ globálneho kapitalizmu s výsmechom ukazuje prostredníky, je zjavné aj bez Epsteina. A ak k tomu potrebujete nejaké uniknuté dokumenty, môžu sa priložiť Panama Papers alebo Pandora Papers.
Zneužívanie detí „mocnou elitou“ takisto nie je žiadnou novinkou. Pred Epsteinovými spismi som spomínal napríklad prípad z polovice 90. rokov z Belgicka. Vrah Marc Dutroux unášal a znásilňoval svoje obete (aj na Slovensku), až kým ho nezatkli za päť vrážd (štyri dievčatá zomreli uväznené v jeho „žalári“, z toho dve osemročné deti od hladu). Pri procese s Dutrouxom dochádzalo k chybám a on sám tvrdil, že bol len „malou rybou“. Podľa svedectva Reginy Louf Dutroux zháňal dievčatá či drogy pre ne na večierky pre členov „belgickej elity“ – podnikateľov, politikov či sudcov. Pri orgiách malo dochádzať k znásilňovaniu, mučeniu i vraždeniu.
Nový príbeh či mediálna hra o „ruskom agentovi Epsteinovi“ je síce podaná spôsobom, akým sa doterajší fanúšikovia „elít globalizmu“ (najmä ak takzvané elity pochádzali zo Západu) a mainstreamové médiá pokúšali vysvetľovať akékoľvek „zákulisné hry“. Je ale zrejmé, že ak už bol Jeffrey Epstein niekoho agentom, bol to izraelský Mosad.
Epstein bol len jedným z produktov súčasného systému. Nazeranie do súkromných komunikácií je dnes síce populárnou zábavou, bez systémovej kritiky sa však premení len na bulvár. Bulvár, a k tomu diskusie o politike redukované na mémy, „reelska“, pokusy o humor a recitovanie nadpisov z mainstreamu. Namiesto odhaľovania a vytvárania ďalších Epsteinov však potrebujeme práve kritiku spoločensko-ekonomického systému. A zároveň víziu jeho radikálnej zmeny.
Foto: Denná tlač vystavená v Londýne, vo štvrtok 5. februára 2026 (SITAAP/Kin Cheung)