Zahraničná politika USA: Keď sa morálka vládcu stáva jediným zákonom
- Vladimír Manda
Zahraničná politika D. Trumpa sa neodlišuje od politiky jeho predchodcov svojím vecným obsahom, všeobecne zameraným na svetovládu USA. Od predchodcov sa odlišuje v tom, že otvorene artikuluje skutočné ciele politiky USA.
V prípade útoku na Venezuelu, ako aj v rámci snahy o podriadenie si Grónska, D. Trump neskrýva skutočné ekonomické a geopolitické záujmy USA za klišé slobody, demokracie a medzinárodného práva tak, ako to robili jeho predchodcovia a ako to stále robia predstavitelia ostatných, tzv. demokratických štátov.
Ak by všetci politici otvorene artikulovali svoje skutočné ciele, potom by ľudia prestali byť hlúpymi obeťami klamu a sebaklamu v politike, ktorý je dôsledkom nesúladu medzi verejne proklamovanými a skutočnými cieľmi politikov, ktoré sa za proklamovanými skrývajú, ako na to upozorňoval už V. I. Lenin (Tri zdroje a tri súčasti marxizmu, 1913).
Morálka vládcu ako jediný regulátor moci
Je zjavné, že jeden z dôvodov politickej otvorenosti D. Trumpa spočíva v jeho presvedčení, že: „Áno, je tu jedna vec. Moja vlastná morálka. Moja vlastná myseľ. To je to jediné, čo ma môže zastaviť“ pred vojenskou akciou kdekoľvek vo svete. „Nepotrebujem medzinárodné právo“.
Pointa vyhlásenia D. Trumpa nespočíva v tom, že sa vo svojom konaní riadi svojou morálkou a mysľou, ale v tom, že jeho morálka a myseľ sú jediným regulátorom jeho zahraničnej politiky. S určitou nadsádzkou by sme mohli povedať, že D. Trump sa vyhlásil za „Boha“ na Zemi, pretože jedine Boh, ak existuje, môže konať len na základe svojej vôle a mysle.
Premena reprezentanta štátu na samovládcu
Tu je nutné si uvedomiť, že zmena formy zahraničnej politiky nutne mení aj jej obsah. D. Trump svojou „otvorenou politikou“ fakticky nastoľuje nový typ politiky – politiky, ktorá sa už ani formálne nepovažuje za viazanú hlasom občanov, ale naopak, hlas politického vodcu sa považuje za hlas nadradený občanom.
Pozícia prezidenta štátu ako jeho reprezentanta sa mení na pozíciu vládcu nad občanmi, ako aj inými štátmi, ktoré sa vládca rozhodne podriadiť svojej vôli. V uvedenej súvislosti niektorí komentátori hovoria o tom, že D. Trump buduje americké impérium. Teda podstatná zmena v politike D. Trumpa spočíva v tom, že hoci strategický cieľ USA na ovládnutie sveta sa nemení, tak v prípade politiky D. Trumpa nadobúda daná politika povahu monokracie, teda vlády jednej osoby.
Ukrajinský konflikt ako zrkadlo limitov svetovlády
Presadzovanie dominantnej vôle USA vo svete však v roku 2022 narazilo na odpor Ruskej federácie, ktorá bola politikou rozširovania NATO až na Ukrajinu prinútená postaviť sa vojensky na obranu svojich bezpečnostných záujmov. Vojenský konflikt bol hneď od počiatku konfliktom nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale medzi Ruskom a USA.
Po štyroch rokoch trvania konfliktu Rusko nielenže nepadlo na kolená, tak ako to proklamovali USA a ich spojenci. Realita je skôr opačná. Sú to USA, NATO a EÚ, ktoré napriek svojej výdatnej pomoci nie sú schopné zastaviť Ruskú federáciu. Frustrácia D. Trumpa z neschopnosti realizovať svoj predvolebný sľub, že vojnu na Ukrajine ukončí v priebehu 24 hodín, bola asi tou poslednou kvapkou, ktorá mu ukázala limity „svetovlády“ USA.
Agresia ako reakcia na úpadok impéria
Otvorené napadnutie Venezuely s cieľom získať ich najväčšie zásoby ropy, zahájenie krokov na ovládnutie Grónska a vyhrážanie sa ďalším štátom má demonštrovať, že moci USA sa aspoň v západnej časti sveta nemôže nikto vzoprieť. Hoci snahou tejto politiky je dokázať, že USA ostávajú naďalej mocnosťou, neschopnosť vyriešiť konflikt na Ukrajine súčasne dokazuje, že ich svetová dominancia už skončila.
Stávame sa svedkami toho, že politickí predstavitelia nielen USA, ale aj EÚ, stále v menšej miere presadzujú hlas občanov a naopak, stále viac presadzujú hlas obmedzených mocenských skupín, reprezentujúcich súkromný kapitál. Svojou reálnou politikou sa vzďaľujú od záujmov a potrieb väčšiny občanov, čo presne znamená, že ich vo svojej politike rešpektujú stále menej.
Súmrak svetového imperializmu
Ak V. I. Lenin charakterizoval počiatok 20. storočia ako obdobie formovania svetového imperializmu, tak dnes sme celkom zjavne v období jeho úpadku. A hoci systém ešte dokáže realizovať technický pokrok, podmienky ľudského života už humanizovať nedokáže. Stále dokonalejšia technika sa pre ľudský život stáva skôr hrozbou ako prostriedkom slobodného rozvoja človeka.
Foto: Prezident Donald Trump vo Washingtone (SITA/AP/Evan Vucci)
Autor článku
Vladimír Manda
Podobné
Reviews for Zahraničná politika USA: Keď sa morálka vládcu stáva jediným zákonom
There are currently no reviews for Zahraničná politika USA: Keď sa morálka vládcu stáva jediným zákonom
Please sign in or register for a new account to leave a review.