„Deň boja za slobodu a demokraciu“ – pohľad z druhej strany

Pohľad z druhej strany musím začať priznaním, že za tie dlhé roky, odkedy sa 17. november začal oslavovať ako „Deň boja za slobodu a demokraciu“, som samotnému pomenovaniu sviatočného dňa nevenoval žiadnu pozornosť.

Zaujímal som sa vždy o to, čo sa skutočne počas 17. novembra udialo a oslavný názov 17. novembra som bral temer automaticky ako tzv. „křoví“, ktorým sa reštaurátori kapitalizmu snažia skryť skutočnú podstatu kapitalizmu. Reálne neoslavujú „slobodu“ a „demokraciu“, ale oslavujú buržoáznu slobodu a demokraciu.

V tomto roku som svoj pohľad zmenil a hlavnú pozornosť som obrátil na samotný názov sviatočného dňa, na „Deň boja za slobodu a demokraciu.“

Ak sa na uvedený názov pozrieme dôsledne, tak je zjavné, že svojim obsahom nie je oslavou buržoáznej, obmedzenej demokracie, ktorá končí na prahu ekonomickej sféry života spoločnosti, opierajúcej sa o súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Nie je oslavou slobody vykorisťovania námezdnej pracovnej sily, jej podriadenosti vôli a svojvôli kapitálu, nie je oslavou rozdelenia spoločnosti na bohatých a chudobných.

Práve naopak, názov sviatku svojim obsahom odmieta obmedzenú slobodu a demokraciu, limitovanú súkromno-ekonomickými pomermi spoločnosti a oslavuje boj za plnú, všeobecnú slobodu a demokraciu, ktorých obsah by mal zodpovedať ich všeobecnej, vonkajšími pomermi neobmedzovanej forme, t.j. vyjadruje oslavu boja za všeľudovú demokraciu, ako najrozvinutejšej formy demokracie a slobodného rozhodovania členov spoločnosti o podmienkach svojho spoločného života.

„Deň boja za slobodu a demokraciu“, svojim ideologicky nedoformovaným obsahom je oslavou boja ľavičiarov za spoločnosť, ktorá nie je podriadená záujmom úzkej skupiny súkromných vlastníkov výrobných prostriedkov a finančného kapitálu, je oslavou boja za komunistickú spoločnosť.

Predsa jadrom Marxovho konceptu komunizmu je práve slobodný a všestranný rozvoj každého indivídua, opierajúci sa o spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, čo je však nutne spojené s demokraciou ako rozhodujúcim princípom organizácie a riadenia celej spoločnosti. Sloboda a demokracia, t.j. slobodný rozvoj každého, ako aj účasť na riadení celej spoločnosti prístupná pre všetkých sú základné ciele ľavice, opierajúcej sa o vedecký socializmus K. Marxa a F. Engelsa.

Chod dejín spôsobil to, že rodiaci sa socializmus nedokázal, ako z objektívnych, tak aj subjektívnych príčin rozvinúť socialistickú spoločnosť do formy komunistickej spoločnosti, do spoločnosti slobody a všeľudovej demokracie.

Jednou z hlavných bŕzd rozvoja socializmus ku komunistickej spoločnosti bolo zotrvávanie komunistických strán pri starom, buržoáznom systéme politickej moci, oddelenej a nadradenej občanom, patriacej politickej strane namiesto toho, aby politická moc postupne prechádzala do rúk pracujúceho ľudu ako jediného vlastníka výrobných prostriedkov a tvorcu spoločenských hodnôt.

Široké pracujúce masy dali v novembri svoj hlas buržoáznej slobode a demokracii v mylnom presvedčení, že dávajú hlas skutočnej demokracii a skutočnej slobode. Ideológovia tzv. nežnej revolúcie, medzi ktorými boli na veľké prekvapenie aj bývalí členovia strany, zastávajúci významné funkcie, niektorí sami pomýlení a iní zámerne túžiaci po obnove kapitalizmu, presviedčali pracujúcich, že smerujú k skutočnej demokracii a slobode, hoci reálne smerovali k svojej porobe voči domácemu a zahraničnému súkromnému kapitálu.

Pád socializmu zanechal hlbokú jazvu v ľavicovom hnutí, ktoré sa ani po 36 rokoch nespamätalo z pádu socializmu a nebolo schopné sa zorganizovať do vplyvnej politickej sily.

Problém nie je v tom, že by na Slovensku bolo málo ľavičiarov nadväzujúcich na odkaz K. Marxa. Problém je v tom, že sú rozdrobení a chýba im elementárna forma organizácie, ktorá by im umožňovala vzájomne sa pravidelne stretávať, diskutovať a v prípade náhodnej zhody v nejakých otázkach, by im umožnila aj spoločnú akciu.

Dnešná roztrieštenosť ľavice je nesporne podmienená aj tým, že mnohí uviazli v dichotómii medzi socializmom bez skutočnej demokracie a kapitalizmom s jeho vlastnou, obmedzenou formou demokracie a slobody, z ktorej sa nedokážu vymaniť.

Na jednej strane odmietajú socializmus, pretože ho stotožňujú s jeho nedokonalou historickou formou, t.j. so systémom bez demokracie a na druhej strane považujú buržoáznu demokraciu za skutočnú či jedinú možnú formu demokracie a tak nie sú schopní prekonať dichotómiu socializmu a kapitalizmus. Zo zovretia medzi odmietaním socializmu a nemožnosťou prekonať kapitalizmus sa nevedia vymaniť.

Cestu z daného zovretia vyjadruje svojim spôsobom názov sviatku – „Deň boja za slobodu a demokraciu“.

Názov sviatku neoslavuje buržoáznu slobodu a demokraciu, ale je legálnou (ide o štátny sviatok) oslavou boja za „slobodu“ a „demokraciu“, ktorých forma nie je ohraničená triednym rozdelením spoločnosti, ale je všeobecná, t.j. plne rozvinutá. Takejto rozvinutej forme musí zodpovedať aj plne rozvinutý obsah. Rozvinutý obsah v prípade demokracie a slobody musí zahŕňať všetkých príslušníkov danej spoločnosti v rovnakej miere a nie len nejaké skupiny, časti či triedy spoločnosti. Všeobecne rozvinutou demokraciou tak môže byť len všeľudová demokracia a plne rozvinutá sloboda indivídua môže spočívať len v tom, že môže slobodne spolurozhodovať o základných podmienkach svojho života.

Boj za skutočnú slobodu a demokraciu pre všetkých pracujúcich a nielen pre elitu spoločnosti si vyžaduje politický boj za prehĺbenie dnešnej buržoáznej či obmedzenej formy slobody a demokracie až na úroveň základov života spoločnosti, na úroveň jej ekonomického života, na úroveň ekonomických podnikov, v rámci ktorých budú všetci pracujúci každodenne politicky spolurozhodovať nie len o ekonomických, ale aj o sociálnych otázkach spoločného života. K tomu, aby sa demokracia stala základným organizačným a riadiacim princípom celej spoločnosti, k tomu je samozrejme nutné, aby boli výrobné prostriedky spoločnosti, ktoré sú uvádzané do produktívneho pohybu len spoločnou prácou pracujúcich, zbavené svojej súkromnej formy a nadobudli formu, ktorá zodpovedá ich spoločenskému obsahu, t.j. formu spoločného vlastníctva pracujúcich.

Pracujúci tak budú mať okrem svojej špecifickej formy pracovnej sily, pracujúcej na určitom úseku spoločenskej práce aj formu rovného spoluvlastníka výrobných prostriedkov, ktorí sa aktívne podieľa na politickom rozhodovaní a riadení spoločnosti, či už priamo na pracovisku alebo sprostredkovane, prostredníctvom svojich volených zástupcov, ktorí však nebudú rozhodovať na základe svojho vedomia a svedomia, ale na základe viazaného mandátu budú realizovať vôľu voličov.

Jednoducho povedané, všeľudová demokracia je vo svojej podstate vládou pracujúcich nad sebou samými, ktorí okrem sily prírody nebudú mať nad sebou inú silu, ako silu svojej vôle, opierajúcej sa o spoločné poznanie, skúsenosť a tradície, t.j. budú slobodní.

Je samozrejme paradoxom, že súkromní privatizéri a rozkrádači bývalého národného majetku, nazvali svoj deň reštaurácie kapitalizmu „Dňom boja za slobodu a demokraciu“.

Opojení svojim víťazstvom nad pracujúcimi, nad socializmom prepadli ilúzii, že ich forma života, ich sloboda a demokracia sú všeobecne platnou formou slobody a demokracie. Jednoducho prehliadli, že ich sviatočný „Deň boja za slobodu a demokraciu“ v sebe obsahuje negáciu ich slobody a demokracie a svojou legálnou intenciou smeruje k realizácii všeľudovej demokracie a slobody, ktorá skôr či neskôr vystrieda obmedzenú buržoáznu slobodu a demokraciu.

Foto: Mestská časť Bratislava – Vajnory si nadchádzajúce výročie Dňa boja za slobodu a demokraciu pripomína slávnostnou výzdobou na budove miestneho úradu, ktorá tam symbolicky zostane počas celého budúceho týždňa, Bratislava, 14. november 2025 (SITA/Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Vajnory)

Autor článku

Vladimír Manda

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  65% obyvateľstva už dlhodobo kladne hodnotí socializmus. Kde zamrzla komunistická strana?
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  300 000 chýbajúcich bytov: Antisociálna povaha „slobodného“ trhu a zlyhanie politiky Smeru
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Tribunál v réžii zločincov. Prekvapivý postoj slovenskej vlády
• Vladimír Manda

  #molongui-disabled-link

  Odstránenie pomníka M. Čulenovi: Čím sa previnil? Kolektivizácia dostala poľnohospodárstvo na minimálne európsku úroveň