Po zverejnení výsledkov ostatných volieb do spolkového snemu v Nemecku, ma znova raz zaujali reakcie takzvanej liberálnej ľavice. Tá sa tešila z toho, že Hnutie Sahry Wagenknecht, ktoré bývalo označované za konzervatívnu ľavicu, nedosiahlo 5 % a nebude mať v tomto sneme zastúpenie. Voľby a boj na sociálnych sieťach o to, kto sa označí za „autentickejšiu ľavicu”, však nie sú všetko.
V jednotlivých parlamentoch sa hlasuje o ekonomických témach, a keď tam budú chýbať strany, ktoré samotní ich predstavitelia označujú za ľavicové, a teda aj ich hlasy, pomôže to len a len ekonomickej pravici (i keď v Nemecku ešte v sneme majú ľavicovú Die Linke).
Podobné reakcie čítam aj po zverejnení výsledkov volieb do snemovne v Česku. Tiež som si pozrel programy a urobil „volebnú kalkulačku”, kde mi vyšla najvyššia zhoda so stranou Levice. Ale to, že sa (okrem všetkých tých prvoplánovo demonštratívnych „antikomunistov”) aj liberálna ľavica teší z toho, že Stačilo! nedosiahlo 5 %, je pre mňa absurdné.
To necelé percento voličov, ktoré chýbalo hnutiu Stačilo!, totiž neprešlo k hnutiu Levice. Levice získala 0,05 % a o viac než 800 hlasov ju predbehla aj strana s recesistickým názvom „Rebelové, web: re3elove•cz program-hash: 3wtBw2bAJ621vWSxxgJHFG…()” – v zátvorke nasleduje 15 bodov programu stále ako súčasť názvu. Týchto voličov namiesto Stačilo! prebralo hnutie ANO, a tak len posilnili ich pravdepodobnú koalíciu s SPD a Motoristami. Takže výsledkom je pravicový parlament – koalícia aj s alternatívnym okrajom pravice, opozícia zas neoliberálna miešaná so stredopravým mainstreamom.
Anarchisti sú v tomto aspoň konzistentní. Pri každých voľbách odmietajú všetky strany a hnutia a tvrdia, že ak by voľby mohli niečo zásadné zmeniť, už by boli, takpovediac, zakázané. Potom sa síce vedia rozhádať aj s niekým, kto má 99 % spoločných názorov vrátane tých pár, ktorých presvedčili, ale držia si svoju líniu.
Zúčastňovať sa však volieb, či už stranícky alebo voličsky, a tešiť sa zo zisku 0,05 %, alebo sa aspoň utešovať tým, že prepadlo 200-tisíc hlasov voličov hnutia, ktoré síce malo od socialistického ďaleko, ale označovalo sa za ľavicové – tomu teda nerozumiem. (A o tom, že tézy liberálnej ľavice ako neexistuje nielen konzervatívna/tradicionalistická ľavica, ale ani nacionalistická/vlastenecká ľavica, sú scestné, už písať nejdem. Hlavný ľavicový prúd napríklad v Baskicku je vlastenecká ľavica/ezker abertzalea).
Ľavica sa teda teší z neúspechu ľavice? Alebo aby som bol presný – tí, čo sa označujú za ľavicu, sa tešia z neúspechu tých, ktorí sa označujú za ľavicu? Chcete tak naďalej len zakladať krúžky a bubliny s minimálnym dosahom (špeciálne v čase sociálnych sietí), „ísť si svoje”, a bojovať o to, kto je „autentickejší”?
Pokojne.
Čo však ponúknete robotníkovi, dôchodkyni či človeku v ťažkej sociálnej situácii, ktorí nikdy nečítali Marxa a nikdy nebudú čítať nejakých francúzskych neomarxistov, a nezaspávajú/nevstávajú s vidinou uskutočnenia revolúcie?
Foto: Predseda hnutia ANO (ÁNO) Andrej Babiš v sobotu 4. októbra 2025 (SITA/AP Photo/Petr David Josek)