Novým „typom“ čínskej vojenskej prehliadky sa stala 3. septembra 2015 prehliadka, ktorá sa konala pri príležitosti 70. výročia Víťazstva nad Japonskom v druhej svetovej vojne. Okrem odbornej stránky prehliadka mala aj významný medzinárodnopolitický aspekt. Konala sa ešte pred vypuknutím agresívnej sinofóbie na Západe a medzi viac ako 40 prominentnými zahraničnými hosťami boli o. i. z Európy Dragan Čović (predseda Prezídia Bosny a Hercegoviny), Małgorzata Kidawa-Błońska (predsedníčka poľského Sejmu) Tomislav Nikolić (srbský prezident), Filip Vujanović (prezident Čiernej Hory) a Miloš Zeman (prezident ČR), ako aj Laurent Fabius (francúzsky minister zahraničných vecí), Paolo Gentiloni (taliansky minister zahraničných vecí), Péter Szijjártó (maďarský minister zahraničných vecí) a Herman Tjeenk Willink (holandský štátny minister). Na prehliadke sa zúčastnili aj bývalý predseda britskej vlády Tony Blair a bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Prehliadka k 80. výročiu konca druhej svetovej vojny mala tiež významný medzinárodnopolitický aspekt. Zúčastnilo sa na nej 25 zahraničných vodcov, hláv štátov a vlád. Prezident RF Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un na tribúne sedeli pri čínskom vodcovi. Hosťom bol aj predseda vlády SR Robert Fico, ktorý sa na prehliadke zúčastnil ako jediný vedúci predstaviteľ zo štátu EÚ a NATO. Z európskych vodcov tam bol ešte bieloruský prezident Aleksandr Lukašenko a prezident Srbska Aleksandar Vučić. Prevažná väčšina hostí prišla z globálneho Juhu, čo naznačuje jeho podporu Pekingu pri formovaní nového svetového multipolárneho systému, ktorého sa Západ bojí.
Z vojenského hľadiska treba uviesť, že prehliadku uskutočnilo viac ako 10 000 vojakov, vyše 100 lietadiel a niekoľko stoviek zbraní a prostriedkov pozemných síl a námorníctva, ktoré vytvorili 45 formácií. Z nich bolo 13 peších práporov zložených z rôznych zložiek, najmä Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ktoré pochodovali. Spomenieme aj symbolickú, historickú stránku prehliadky, na ktorej boli nielen historické zástavy. Poukázalo sa aj na to, že v pešom prápore pozemných síl boli zaradení vojaci, ktorí slúžia v častiach vytvorených ešte v 8. armáde a 4. Novej armáde bojujúcej proti Japoncom. Nevídaný pohľad poskytlo aj 26 vrtuľníkov, ktoré na začiatku prehliadky vytvorili obrazec 80.
Dovolím si ešte „nekorektne“ porovnať pochodujúcich vojakov v Pekingu a na prehliadke vo Washingtone 14. júna 2025 pri príležitosti 250. výročia vzniku Ozbrojených síl USA. Môžu byť námietky, že čínski vojaci boli príliš strojení a pripravovali sa dlhšie ako americkí, ale pohľad na Číňanov bol lepší ako na Američanov s výzorom mnohých osôb ako vystupujúcich na nejakej show. Celkový dojem z prehliadky vo Washingtone bol mdlý a slabá úroveň prehliadky, najmä pochodujúcich vojakov, sa pokrytecky obhajovala tým, že vojaci sa majú pripravovať na boj a nie defilovať pred verejnosťou.
Záverom – kto teda koho ohrozuje?
ČĽR by nemusela takto predvádzať rozsah a pripravenosť svojej vojenskej sily, keby sa proti nej nestupňovali výpady USA a NATO, že predstavuje „hrozbu“ pre ne, proti ktorej sa treba pripravovať na obranu. Pes je zakopaný v Tchajwane. Jeho strata pre Západ by totiž znamenala stratu jedného zo základných nástrojov neoprávneného nátlaku na komunistický Peking. Ak sa po rozpade bipolarity súhlasilo so zjednotením Nemecka, prečo by podobne nemalo dôjsť aj k zjednoteniu Číny, ktorá sa tiež rozdelila v tých historických časoch.
NATO už vôbec nemá kompetenciu (ani dôvod) označovať ČĽR za „hrozbu“. O to viac však vykrikuje, lebo bez obrazu viacerých nepriateľov neprežije. Už mu nestačí len Rusko, ktoré ho máta najmä v Európe, popr. aj Irán a Severná Kórea, ale zaraďuje tam aj Čínu, lebo sa chce nafúknuť na „globálny“ pakt. Peking roky zdôrazňuje, že hoci s viacerými štátmi má zložité vzťahy, nikoho na svete nepovažuje za svojho nepriateľa.
A ešte jedna historická záležitosť, na ktorú často poukazujem. Číňania viedli v minulosti mnoho vojen doma i za hranicami, ale nikdy nemali na rozdiel od Západu dobyvačný, okupačný charakter. ČĽR vojensky neohrozuje USA a už vonkoncom nie európske štáty NATO. Veľké kontingenty vojsk USA sú však rozmiestnené v južnej Kórei a Japonsku a v tichooceánskom regióne sú aj ďalšie vojenské základne, ktoré môžu ohrozovať Čínu. A len nedávno, v roku 2021, sa na „obranu“ pred Čínou vytvoril anglosaský pakt AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA).
Foto: Vojenská prehliadka pri príležitosti 80. výročia kapitulácie Japonska v druhej svetovej vojne v Pekingu v Číne, streda, 3. septembra 2025 (SITA/AP/Sergei Bobylev, Sputnik, Kremlin)
© TVorba.net