Na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR je vyhlásenie J. Blanára, ktorého jadro konštatuje, že:
“V súvislosti s aktuálnou situáciou na Blízkom východe Slovensko vyzýva všetky zainteresované strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť a sústredili sa na deeskaláciu prostredníctvom diplomacie a dialógu. Región súrne potrebuje mier a stabilitu. Slovenská diplomacia intenzívne pracuje nad bezpečnosťou svojich občanov a zamestnancov v regióne.“
To je všetko, žiadne odsúdenie flagrantného porušenia medzinárodného práva, ale len bezzubá výzva na zdržanlivosť. Pikantná na danom vyhlásení je najmä výzva pre obe zúčastnené strany, aby sa „sústredili na deeskaláciu prostredníctvom diplomacie a dialógu“.
Pritom to bola práve diplomacia zo strany USA, ktorá vytvárala na strane Izraela zdanie diplomatického riešenia problému, ale svojou druhou rukou USA pomáhali Izraelu pripraviť útok na Irán, ktorý sa sústreďoval na diplomatické, a nie vojenské riešenie problému. Vyhlásenie D. Trumpa, aby Irán pristúpil na požiadavky USA, lebo to bude preň ešte horšie, jasne ukazuje na vzájomnú mocenskú spoluprácu USA a Izraela proti Iránu. USA ho diplomaticky „učičíkali“ a Izrael ho vojenskou silou núti pristúpiť na podmienky stanovené USA.
USA a Izrael tu reprodukujú starú politiku, ktorá bola dlhodobo uplatňovaná proti Rusku. Na jednej strane sa produkovali diplomatické ilúzie a na strane druhej sa NATO postupne šírilo až na prah Ruska. V tomto prípade však táto „diplomacia“ nebola úspešná. Rusko sa pod tlakom USA, NATO a ich spojencov neohla a začala svoje bezpečnostné záujmy obraňovať vojensky.
Je zaujímavé, že západné médiá každú zmienku V. Putina o možnosti použitia jadrových zbraní sprevádzali pokrikom o jadrovej hrozbe zo strany Ruska.
Dnes, keď Izrael bombarduje jadrové zariadenia Iránu a podľa posledných údajov došlo v Iráne k úniku radiácie, sú západní politici spolu s naším ministrom zahraničných vecí ticho a reálnu hrozbu jadrového konfliktu, ktorý môže takto vzniknúť aj bez použitia jadrovej zbrane, si vôbec nevšímajú.
Postup nášho ministra zahraničných vecí, ktorý napriek vyhlasovaniu, že Slovensko sa drží a obhajuje medzinárodné právo, v reálnej politike neustále porušuje.
Tým len pokračuje v politike porušovania medzinárodného práva minimálne od čias podpísania Istanbulského dohovoru, (1999) Charter for European Security, ktorá jasne odmietla NATO ako garanta bezpečnosti a požadovala všeobecnú a rovnú bezpečnosť pre všetky európske krajiny. Z uvedeného hľadiska je vojna na Ukrajine a s tým spojené súčasné problémy, okrem iného aj dôsledkom našej „neprincipiálnej“ zahraničnej politiky. Ak sa súčasný konflikt na Blízkom východe pretaví do veľkej vojny, budeme mať na tom tiež svoj podiel pre svoju neprincipiálnu zahraničnú politiku.
Foto: Predseda vlády SR Robert Fico a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár počas návštevy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR premiérom SR v rámci série jeho pracovných návštev na ministerstvách. Bratislava, 28. máj 2025 (SITA/MZV)