Zmena režimu vo Venezuele pod taktovkou USA?

Zahraničná politika Spojených štátov amerických sa už v podstate 200 rokov riadi Monreovou doktrínou. Podľa tejto doktríny je Stredná a Južná Amerika akýmsi „zadným dvorom” USA, ktoré tu majú mať rozhodujúci vplyv. Odhaduje sa, že v 20. storočí mohli v tejto oblasti Spojené štáty americké zosadiť alebo zabrániť nástupu až štyroch desiatok vlád (prípadne podporovali operácie, ako bola tá s názvom Condor, v rámci ktorej juhoamerické pravicové diktatúry za necelé desaťročie vyvraždili minimálne 60-tisíc ľavicových oponentov vrátane tých „údajných”).

Momentálne sú „zjavne” vo fáze Venezuela.

Armáda USA sa so svojimi vojenskými loďami „dopravila” k pobrežiu Venezuely už pred dvomi mesiacmi, a Trump pred pár dňami potvrdil, že poveril CIA vykonávaním tajných operácií vo Venezuele. Darmo, Venezuela má stále najväčšie zásoby ropy na svete, a režim, ktorý nejde po ruke Spojeným štátom. Nie som zástancom Madura, rozhodne to nie je Chávez (a takzvané bolívarovské misie), ale ak niečo nastane intervenciou USA, je to zmena režimu na ich pravicový neoliberálny satelit.

A nedávne udeľovanie Nobelovej ceny za mier bolo akousi „podporou tejto operácie”. Čítal som článok, ktorý hovoril o tom, že keď María Corina Machadová vyhrala „Nobelovu cenu za mier”, mier stratil svoj význam. Machadovú vykresľoval (tak ako mnoho iných) ako jednu z tvárí „proti-chávezovského” pokusu o puč z roku 2002, a hlavne ako tvár zahraničného vplyvu Spojených štátov amerických, privatizácie a súkromného kapitálu či volania po zahraničnej intervencii (či už „volala” do Izraela alebo tradične – do USA).

Nobelovu cenu za mier však získal už Henry Kissinger, a viedli sa tu úplne seriózne (i keď zároveň úplne absurdné) debaty o tom, či si túto cenu napokon úspešne „nevyžiada” Trump. Nakoniec ho aspoň skúsili „neuraziť” víťazstvom Machadová, ktorej už predtým udelil Európsky parlament takzvanú Sacharovovu cenu.

Mimochodom, izraelské médiá písali v ostatných dňoch o tom, ako Machadová, držiteľka Nobelovej ceny za mier, telefonovala s Benjaminom Netanjahuom. V telefonáte jej Netanjahu pogratuloval k zisku tejto ceny a Machadová zas pochválila nielen Netanjahua, ale aj izraelské akcie v Gaze (teda genocídu, vojnové zločiny, štátny terorizmus atď).

Popritom, ako sa vedú diskusie o tom, či dá Trump rozkaz k priamej invázii do Venezuely, uplatňujú Spojené štáty americké svoj „monroevský prístup” aj v ostatných krajinách oblasti. Po tom, ako stratili hlavného spojenca v kolumbijskom prezidentovi Duquem, sa dostáva Trump do sporu s aktuálnym prezidentom Gustavom Petrom.

Spojenca však majú (zatiaľ) v Argentíne, kde je prezidentom pravicový libertarián, apoštol voľného trhu a „kapitán anarchokapitalizmu” Javier Milei, ktorého svojho času za svoj „nový vzor” označil Richard Sulík. Argentíne USA (prostredníctvom „menového swapu”) prakticky poskytne 20 miliárd dolárov na záchranu ich ekonomiky.

Spomeňte si na to, keď budete kritizovať štáty (a poukazovať na tamojšiu chudobu), ktoré sú, naopak, terčom rôznych sankcií zo strany USA, ako napríklad Kuba. Alebo spomínaná Venezuela, kde sa momentálne snažia vynútiť si zmenu režimu.

Foto: (SITA/AP Photo/Jacinto Oliveros)

Autor článku

Tomáš Drobka

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Zatiaľ čo si pacienti fotili plesne, akcionári si z poisťovne Dôvera vyplatili dividendu takmer 30 miliónov eur
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Korporátny marketing na 17. novembra. Banky si kupujú imidž za zlomok svojich obrovských ziskov
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Fakty proti propagande: Od Číny po Luxembursko hovoria príklady Za štátne železnice a vlaky zadarmo
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Ľavica, čo sa teší z neúspechu ľavice? Absurdita, ktorú zaplatí pracujúci