Viac než len legenda. Prečo Afrika potrebuje v každom štáte svojho Sankaru

Pred 76 rokmi sa narodil Thomas Sankara, pre mňa celkom inšpiratívny politik. Na Slovensku nie je príliš známy, dnes mu teda zase raz musím spraviť trochu „promo”.

Bol prezidentom dnešnej Burkiny Faso len niečo vyše 4 roky (medzi rokmi 1983 a 1987). Potom bol zabitý bývalým spolubojovníkom pri atentáte (ktorý veľmi vyhovoval neokolonialistom na čele s Francúzskom a ich satelitom). Počas prezidentovania Thomasa Sankaru však v krajine došlo k:

• výstavbe škôl a zavedeniu programov na boj s vysokou negramotnosťou (a následne aj k jej zníženiu)

• výstavbe zdravotníckych zariadení, zvyšovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti, programom hromadného zaočkovania proti detskej obrne, žltej zimnici či osýpkam

• výstavbe domov pre poskytnutie bývania chudobným Burkiňanom a vybudovaniu stoviek kilometrov ciest

• boju proti hladomoru a za dostupnejšie potraviny (a premene armádneho obchodu na prvý supermarket v krajine dostupný pre všetkých)

• zákazu ženskej obriezky, nútených sobášov a polygamie, boju za zrovnoprávnenie žien, a ich presadzovaniu do vládnych funkcií Sankarom

• boju za potravinovú sebestačnosť (spravodaj OSN vyhlásil, že politiky Sankaru urobili Burkinu Faso za štyri roky potravinovo sebestačnou)

• boju s odlesňovaním a výsadbe okolo 10 miliónov stromov

• znárodneniu pôdy, pozemkovej reforme, rozbehnutiu poľnohospodárskych projektov (kolektívne budované obilné banky na dedinách, nákup stoviek traktorov pre veľké kooperatívy/družstvá)

• odmietnutiu zahraničných dlhov a neokoloniálnej „pomoci”, zvýšeniu dôrazu na domácu výrobu a spotrebu

• boju proti papalášstvu, zníženiu platov verejných činiteľov, vrátane Sankarovho vlastného, výmene luxusných vládnych vozidiel za obyčajné autá bez šoférov

Sankara odmietal aj (neo)imperializmus.

Názov Burkina Faso („zem čestných/neúplatných ľudí”) je tak v princípe jeho dielom, pretože krajina dovtedy niesla koloniálny názov Horná Volta. Ako bonus zložil Sankara aj novú hymnu na svojom obľúbenom nástroji – gitare. Sankara mal aj svoje chyby a postupoval aj represívne voči odborom či štrajkujúcim učiteľom.

Na druhej strane, odmietal na rozdiel od ostatných afrických lídrov kult osobnosti (s tvrdením, že v krajine žije 7 miliónov takých Sankarov). A odmietal aj vlastné obohacovanie sa. Vlastnil pár vecí (bicykle, gitary, chladničku) a po smrti mu ostalo „na účte” pár stoviek dolárov.

Je to politik, ktorého je dobré poznať. Neraz som čítal, že dnes by Afrika potrebovala v každom štáte svojho Sankaru.

Ja myslím, že nielen Afrika.

Foto: Ceremónia kladenia vencov pred budovou, v ktorej bol v roku 1987 zavraždený Thomas Sankara (Foto: SITA/AP Photo/Sophie Garcia)

Autor článku

Tomáš Drobka

+ dalšie články od tohto autoraBio

• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Trochu „komunistického Ježiša“ a pár citátov z Biblie
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Moderné pirátstvo v priamom prenose: Ako drancujú Spojené štáty imperialistické Venezuelu
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Aký je váš obľúbený politik? Vzorom je vojnový zločinec – čo to o nás hovorí?
• Tomáš Drobka

  #molongui-disabled-link

  Staráme sa o odkázaných, zisk neprodukujeme. Systém na nás kašle aj po reforme?