Ťažké, zlé následky rozpadu ZSSR (2/2)
- František Škvrnda, st.
Západ sa nikdy nevzdal snahy čo najviac škodiť ZSSR a zničiť ho. Podobne postupoval aj proti jeho spojencom v svetovej socialistickej sústave, ktorá sa vytvorila po druhej svetovej vojne. Založil sa agresívny vojenský pakt NATO (funguje doteraz, pričom v záujme jeho prežitia sa hlavným nepriateľom stala Ruská federácia). Prijímali sa aj rôzne diskriminačné opatrenia, najmä v ekonomickej oblasti, ktoré mali sťažiť rozvoj socializmu a zlepšovanie života v ňom.
Hľadanie cesty rozvoja novej socialistickej civilizácie malo priekopnícky charakter. Nie všetko, čo teoreticky vyzeralo jasné a jednoduché, sa v zložitej realite dalo tak aj uplatniť. Podmienky života v socializme sa len postupne približovali k svojmu modelovému vzoru a mali protirečivý vývoj. Vzhľadom na rôznosť ľudských pováh, nie všetci boli ochotní prispôsobiť sa požiadavkám na novú, zložito a ťažko sa vytvárajúcu sociálnu i ekonomickú rovnosť. Hoci väčšina ľudí socializmus (aj mlčky) uznávala, bolo dosť takých, medzi ktorými prežívali egoizmus, túžba po neohraničenom konzume, špekulácie, záhaľčivosť, snaha bezprácne zbohatnúť, neobmedzené zhromažďovanie majetku, ale aj kriminalita i závislosti. A ani socialistickí vedúci pracovníci neboli vždy ideálni.
Mnoho z toho sa využívalo aj pri pôsobení proti socializmu zvonku. Kapitalizmus sa opisoval takmer ako raj na Zemi, kde sa dá dosiahnuť oveľa viac ako v socializme a žiť lepšie. Aký však v skutočnosti je, sa pochopilo až po páde socializmu. Iste sú takí, ktorí na tom zbohatli, ale omnoho viac je takých, ktorí majú oveľa viac starostí, neraz aj existenčného charakteru.
Nečakaný zlom vo vývoji ZSSR prinieslo gorbačovovské vedenie strany a štátu od roku 1985. Z dobre mienených skutkov sa máločo podarilo realizovať a rušenie vraj zastaralého a zlého prinieslo len málo nového a dobrého. Zvyšovala sa nespokojnosť ľudí a do popredia sa dostávali vodcovia, ktorí takmer všetko kritizovali, ale boli schopní len máločo zlepšiť.
Možno aj kvôli štýlu politiky Michaila Gorbačova sa situácia v ZSSR nelepšila a navrch získavali rôzni samozvaní reformátori. Udalosti získali rýchly a dramatický spád, pri ktorom vedenie štátu strácalo kontrolu nad ním. V auguste 1991 sa uskutočnil neúspešný pokus o štátny prevrat, po ktorom chaos v štáte narastal, zosilnel nacionalizmus a odstredivé tendencie.
V decembri 1991 sa v rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese zišli vedúci predstavitelia Ruskej sovietskej socialistickej federatívnej republiky, Ukrajiny (premenovanej v auguste 1991) a Republiky Belarus (premenovanej v septembri 1991) a podpísali Dohodu o založení Spoločenstva nezávislých štátov (neoficiálne označovanú za Bielovežské dohody). Na tomto základe prestal 26. decembra ZSSR formálne existovať. Sú mnohé zdroje, ktoré spochybňujú ústavno-právnu legitímnosť zániku Sovietskeho zväzu, ale lakonicky dodám, že ani v tomto prípade, nech sú pochybnosti o dohodách akékoľvek, koleso dejín nemožno vrátiť späť.
Zánik ZSSR má dve dimenzie. Prvá je bezprostredná, spojená s vývojom na jeho bývalom území. Hoci rozpad ZSSR prešiel napriek obavám hladko, neskôr vzniklo mnoho komplikácií, sporov i ozbrojených konfliktov. Najhorším z nich sa stala ukrajinská kríza, ktorá prerástla do najväčšieho konfliktu v Európe po druhej svetovej vojne.
Druhá je historická, civilizačná a optimistická. Kvôli komplexu príčin i „zhluku udalostí“ ZSSR, ktorý bol začiatkom i veľkou silou socializmu, zanikol. Štát postavený na ideách sociálnej rovnosti, spravodlivosti a solidarity sa po takmer 70 rokoch trvania v tichosti „rozsypal“. Stalo sa to nie v dôsledku vonkajšieho (západného) útoku, ale predovšetkým pre zradu socializmu časťou najvyšších sovietskych predstaviteľov.
Iste, ZSSR (i socializmus) mal chyby a možno ich bolo aj veľa, ale zanechal veľký odkaz. Túžba ľudí po lepšom živote, ako ponúka kapitalizmus, je nezničiteľná. Socializmus vo svete ďalej existuje, vyvíja sa, získava nové črty a jeho civilizácia v súčasnom svete môže zosilnieť. A to najmä z dôvodu, že kapitalizmus, ktorý dominuje vo svete už vyše 600 rokov, upadá a prináša čoraz viac starostí a ťažkostí. Ľudí kapitalistická moc postavená na bohatstve zastrašuje, manipuluje i klame, čo však nemôže trvať večne. Predovšetkým preto, lebo sa veľmi bojí budúcnosti a síl, ktoré mu konkurujú a zoslabujú ho.
Foto: Ruský prezident Vladimir Putin pri rakve bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova (SITA/AP/(Russian pool)
Autor článku
František Škvrnda, st.
Podobné
Reviews for Ťažké, zlé následky rozpadu ZSSR (2/2)
There are currently no reviews for Ťažké, zlé následky rozpadu ZSSR (2/2)
Please sign in or register for a new account to leave a review.