Strašidlo komunizmu alebo krutá realita kapitalizmu? 178 rokov od Manifestu
- Vlado Sládek
178. výročie prvého vydania Manifestu komunistickej strany
Prvý programový dokument svetového revolučného robotníckeho hnutia, vedeckého komunizmu. Manifest napísali K. Marx a F. Engels na základe uznesenia II. zjazdu Zväzu komunistov ako jeho program. Po prvý raz vyšiel v Londýne v nemeckom jazyku 21. februára 1848 a postupne bol preložený do mnohých jazykov vrátane češtiny a slovenčiny. V Manifeste autori podali stručný výklad hlavných čŕt dialektického a historického materializmu, vyslovili sa o zákonoch vývinu ľudskej spoločnosti a načrtli hlavné obdobia jej vývinu, aby z tohto výkladu vyvodili historickú nevyhnutnosť vzniku komunistickej spoločnosti.
Nebolo to, pravda, iba stručné zhrnutie záverov dovtedajšej Marxovej a Engelsovej praktickej a teoretickej činnosti, ale súčasne aj jej nové rozvinutie. Vedecký komunizmus sa na stránkach Manifestu predstavil proletariátu ako zhrnutie a kritické prehodnotenie všetkých najvýznamnejších poznatkov, ktoré priniesla dovtedajšia filozofia, politická ekonómia a socializmus ako teoretické zovšeobecnenie skúseností robotníckeho hnutia.
Manifest vyslovil aj základnú kritiku dovtedajších nevedeckých socialistických teórií (ktorých nebolo málo), pretože ak mal vedecký komunizmus preniknúť do vedomia robotníckeho hnutia a stať sa základom jeho praktického boja, bolo treba postaviť hrádzu šíreniu týchto dezorientujúcich myšlienok medzi najširšími vrstvami proletariátu.
Manifest načrtol aj zásady utvárania uvedomelého predvoja hnutia, robotníckej revolučnej strany a sformuloval hlavné zásady jej taktiky. V tomto smere, pokiaľ ide o taktiku komunistov voči iným opozičným stranám, Marx a Engels v Manifeste vysvetlili, že komunisti musia podporovať každé revolučné hnutie. Manifest zdôrazňuje aj nevyhnutnosť internacionalizmu v činnosti komunistov a robotníckeho revolučného hnutia.
Mimoriadnu dôležitosť jednotného medzinárodného triedneho postupu robotníctva v boji proti buržoázii zdôraznilo záverečné bojové, mobilizujúce heslo Manifestu, ktoré sa postupne čoraz viac stávalo priam symbolom internacionálneho triedneho robotníckeho hnutia:
„Proletári všetkých krajín, spojte sa!“
Jasné a programové vyjadrenie základných myšlienok marxizmu v Manifeste vysvetľuje, prečo sa práve toto svojím rozsahom neveľké dielo, rozdelené do štyroch kapitol, najmä v období rozmachu triedneho a národnooslobodzovacieho hnutia stalo priam bibliou robotníckeho revolučného a komunistického hnutia. Základné zásady formulované v Manifeste sú platné dodnes. V slovenčine vyšiel Manifest prvý raz v roku 1913.
Citát z Manifestu: „Je najvyšší čas, aby komunisti pred celým svetom otvorene vyjadrili svoje názory, svoje ciele i úsilia a aby postavili proti rozprávke o strašidle komunizmu manifest samej strany.“
Po tom všetkom, čo tu na našej planéte kapitalizmus za stáročia svojej existencie vo svojich vývojových etapách napáchal, je načase položiť si otázku, čo strašné môže ešte kapitalizmus ľudstvu „ponúknuť“. Veď kapitalizmus nikdy nepredložil žiadny manifest, žiadny program, aby ľudstvu bolo lepšie. Len večne neznesiteľne drví, driape, zotročuje a trízni.
Skutočne už v tejto dobe bude platiť iba „homo homini lupus“ – človek človeku vlkom? Bude sa v súčasnosti všetko riešiť už iba vojnami, ktoré sú vzhľadom na povahu kapitalizmu založenú na vykorisťovaní jemu vnútorne vlastné?
Veď vojna je v úplne jednoduchej predstave prostriedkom ovládania.
To skutočne nechce už nik zmeniť svet k lepšiemu?
Prečo sa ľudia nechcú rozprávať o pravej tvári kapitalizmu, o jeho zamlčovaných a utajovaných zločinoch?
To už k životu stačia iba rozsvietené reklamy a plné výklady tovaru. Zabudol už svet na nekonečné utrpenie, nenásytné a divoké vykorisťovanie a stovky miliónov mŕtvych?
Prečo sa nechcete, ľudia, pozrieť na pravú tvár toho, čomu sa pokrytecky od roku 1989 i u nás hovorí „sloboda a demokracia“. Je najvyšší čas si uvedomiť, že kapitalizmus za svoje zločiny nemôže byť zbavený viny!
Foto: Žena prechádza okolo inštalácie s nápisom „Víťazstvo“ (Pobeda) vedľa pamätníka Karla Marxa v centre Moskvy. Výzdoba bola osadená v apríli 2025 pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne, čím prepojila ideové základy marxizmu s historickým triumfom Sovietskeho zväzu (SITA/AP Photo/Pavel Bednyakov)
Autor článku
Vlado Sládek
Podobné
Reviews for Strašidlo komunizmu alebo krutá realita kapitalizmu? 178 rokov od Manifestu
There are currently no reviews for Strašidlo komunizmu alebo krutá realita kapitalizmu? 178 rokov od Manifestu
Please sign in or register for a new account to leave a review.