Proces vedúci k februárovému víťazstvu pracujúceho ľudu 1948 v Československu
- Peter Zajac-Vanka
Ekonomické pozadie Februára 1948
Áno, dňom 25. februára 1948 sa pre Československo zmenil svet. Predseda vlády ČSR Klement Gottwald a zároveň predseda KSČ, po prijatí demisie členov vlády ČSR prezidentom E. Benešom doplnil vládu a od tohto momentu sa začala cesta Československa k socializmu. Antikomunisti tomu hovoria „únorový puč“ alebo štátny prevrat. Posúďte sami.
Ale: Žeby sa až od tohto dňa začalo znárodňovanie hospodárstva? Až od tohto dňa že by sa menili súkromné podniky na národné podniky? Podľa „pamätníkov“ najmä z radov živnostníkov a malých súkromníkov – áno. Lebo pre nich prišlo znárodnenie naozaj až po februári 1948. Ale už tu bolo osemtisíc závodných rád v kľúčových hospodárskych podnikoch, v národných podnikoch, ktoré fakticky už nebolo možné riadiť bez zástupcov pracujúcich.
Cesta k Víťaznému februáru 1948…
Už dávno predtým sa začali tvoriť podmienky na to, aby raz KSČ politicky prevzala moc v Československu a aby spoločnosť nastúpila cestu k socializmu. Pevne verím, že moji kolegovia i tu na webstránke Tvorba.net poriadne analyzujú tú udalosť politicky i teoreticky. Zameriam sa preto v mojom komentári k procesu narastania podmienok pre „Víťazný február 1948“, a to dokonca už od roku 1938.
Samotná vojenská mobilizácia vyhlásená v septembri 1938 proti hrozbe vojny s nacistickou Treťou ríšou začala tento proces. Ľudové masy boli „zelektrizované“. Mobilizácia „prebehla“ do 24 hodín a odrazu tu bola armáda vyzbrojených vojakov, mobilizovaných mužov ľudu, v počte jeden milión dvestotisíc mužov. Neuveriteľná a v tých časoch skúsenými účastníkmi legionármi z 1. svetovej vojny dobre vycvičená ľudová armáda. A aké to bolo obrovské morálne sklamanie, keď po Mníchovskej zrade bola armáda demobilizovaná bez boja a čo všetko potom nasledovalo. Zradili nás demokratické mocnosti Anglicko, Francúzsko, pričom Taliansko už bolo v tom období fašistickým režimom. Príkaz na demobilizáciu dal buržoázny prezident E. Beneš a ušiel z vlasti tak ako stovky, ba tisícky predstaviteľov štátnej moci RČS… ale ľud zostal… a trpel.
Klement Gottwald (Foto z videa: Československý filmový týdeník / youtube.com/@ceskoslovenskyfilmovytyden7432)
Všetky tragédie, čo nastali, si národy Čiech i Slovenska dobre zapamätali. Aj preto, keď bolo pripravované a vzniklo Slovenské národné povstanie v auguste 1944, dominantnú úlohu tu hrali komunisti a na povstaleckom území vznikali národné výbory ako orgány štátnej a verejnej moci. Všetko bolo krvavo potlačené, ľud si to však zapamätal. Po fronte, po oslobodzovaní sovietskou Červenou armádou, znova vznikali národné výbory, rovnako ako aj v českých krajinách a v Prahe. V Košiciach sa obnovená vláda ČSR s prezidentom E. Benešom dohodli na Košickom vládnom programe zo 4. apríla 1945, v ňom už boli požiadavky na konfiškáciu majetkov kolaborantov, ale aj požiadavky na znárodnenie hospodárstva, definovaný bol národný správca podniku, vytvárali sa národné výbory ako orgány moci. Prezident E. Beneš postupne v roku 1945 vydával so súhlasom vlády a parlamentu zákonné akty, tzv. Benešove dekréty. A medzi nimi aj Zákon o znárodnení zoštátnením a ďalšie zákony, ktorými vznikali národné podniky, závodné rady pracujúcich v nich. …Vláda prijala Dvojročný plán obnovy republiky. V 1947 po ťažkých diplomatických ťahaniciach vláda ČSR odmietla americký tzv. Marshallov plán pomoci, podmienkou ktorého bolo vylúčiť komunistov zo štátnej moci. Po odmietnutí bolo šťastím, že pomocnú ruku podal Sovietsky Zväz, a to nielen dodávkami obilia.
Toto všetko si ľud pamätal. A pamätal si aj šafárenie niektorých „národných správcov“, ktorí boli korupční a „hrabali len za seba“. Takisto „keťasov“ na trhoviskách, ktorí predávali draho tovary načierno napriek prídelovému systému na potraviny a základné tovary ako obuv, odev…
REVOLÚCIA
Nie náhodou boli zvolaní do Prahy predstavitelia ôsmich tisíc závodných rád z celej republiky. Zjazd závodných rád v Prahe sa začal v nedeľu 22. februára 1948 v Priemyselnom paláci („veltržný“) v Prahe. Zjazd zvolala Ústredná rada odborov už 12. 2. a dôvodom bolo odsúhlasiť spoločný postup voči návrhom vlády ČSR na zvýšenie miezd pre štátnych úradníkov, proti inflácii a za ďalšie znárodnenie závodov s počtom nad 50 zamestnancov. Zo zjazdu sa stala manifestácia sily, rozhodli o demonštrácii na Staromestskom námestí 21. 2. No a do toho prišla vládna kríza, keď 12 členov vlády podalo 20. februára 1948 demisiu. Predseda vlády ČSR K. Gottwald po neúspešných rokovaniach navrhoval prijať demisiu členov vlády a doplniť vládu novými členmi. Prezident Beneš demisiu 12 členov vlády 25. 2. prijal. K. Gottwald o tom informoval na veľkom zhromaždení ľudu na Václavskom námestí 25. februára tým prejavom „Právě se vracím z Hradu…“. Vláda bola doplnená do 26 členov, nie všetko to boli členovia KSČ a KSS. Doplnení boli traja členovia KSČ a KSS a deviati ministri boli z iných politických strán. V samotných politických stranách však dochádzalo k prudkým pohybom a vo voľbách 30. mája 1948 sa už z politických strán vytvoril Národný front. Konali sa však aj zjazdy SČSP (Svazu československo-sovětského přátelství), v tom čase masového zväzu a takisto i zjazd družstevných roľníkov.
Ešte na Zjazde závodných rád A. Zápotocký vyzval k tomu, že ministerstvo vnútra je v rukách KSČ a môže vyzbrojiť členov závodných rád. To sa aj stalo a po 25. februári už závody strážili a ulicami pochodovali príslušníci tvoriacich sa Ľudových milícií zo závodných rád.
Dňa 24. februára 1948 o 12.00 sa začal generálny štrajk, na ktorom sa zúčastnilo asi 2,5 milióna pracujúcich v celej republike. Tento štrajk prerástol do jednoznačnej politickej podpory komunistov.
Z politických strán sa vytvoril Národný front pre parlament a nasledovali ďalšie zákony o znárodnení. V dominantnej časti národného hospodárstva už fungovali národné podniky, riaditelia a závodné rady pracujúcich. Všetky podniky podliehali príkazom a rozhodnutiam príslušných ministerstiev.
A áno, až tu niekde sa dá hovoriť otvorene o diktatúre proletariátu. Pretože hlavnú úlohu v spoločnosti prevzala Komunistická strana Československa a ostatné strany boli združené do Národného frontu. KSČ a KSS boli definované ako avantgarda robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie a otvorene sa hlásili k diktatúre proletariátu.
Lenže to všetko nebol náhly výron revolúcie dňa 25. februára 1948. Proces, ktorý tu bol opísaný, vzišiel z presvedčenia ľudu, že si vie sám riadiť spoločnosť, zo skúseností a sklamania zo zrady buržoázie po roku 1938, z tragických skúseností vojnových čias v národe českom a slovenskom, zo skúseností vojnových rokov, ktoré oficiálne pomenúvame ako národno-demokratická revolúcia a prechod po roku 1948 do ľudovej demokracie. Bez masovosti a iniciatívy by nebol žiadny Víťazný február 1948.
Nakoniec, aj znárodnenie začalo už zákonom 100/1945 z 28. októbra 1945, nie 25. februárom 1948. Podľa ekonóma F. Nevařila sa „celková hodnota výrobných základných prostriedkov v roku 1948 odhadovala na 335 miliárd korún. Prevzatý prírastok z ďalšieho znárodnenia v 1948, ktorý zodpovedal 11 percentám z dovtedajšej hodnoty výrobných základných prostriedkov, by teda bol cca 33 miliárd korún v obstarávacej cene z trhu“. Takže to už bolo len dokončenie znárodnenia.
A poučenie pre komunistov a ľavičiarov z tohto vývoja pre dnešok?
Poučenie pre komunistov a ľavičiarov z tohto vývoja: základom je hospodárska báza, vytvorenie silného vplyvu v podnikoch, masová iniciatíva a pocit vlastníctva k spoločnému majetku, chuť brániť si to vlastníctvo aktívne so zbraňou.
Lebo nie ideologické pôsobenie, ale hospodárska základňa a pocit vlastníctva k podnikom, poľnohospodárstvu a priemyslu a ochota ich brániť so zbraňou v ruke vytvárajú tú revolučnú podmienku.
Čo z týchto podmienok existuje v roku 2025?
Foto z videa: Československý filmový týdeník / youtube.com/@ceskoslovenskyfilmovytyden7432
Autor článku
Peter Zajac-Vanka
4 komentáre
Pridaj komentár
Pred napísaním komentára sa musíte prihlásiť.
Podobné
Reviews for Proces vedúci k februárovému víťazstvu pracujúceho ľudu 1948 v Československu
-
Vladimír Manda
27. februára 2025
Je nesporné, že Víťazný február bol hviezdnym časom KSČ nie len z hľadiska jej stratégie a taktiky, ale aj z hľadiska rozhodujúcej podpory jej politiky väčšinou občanov ČSR. Ale žiaľ v tej miere, v akej sa darilo úspešne budovať Československo - ekonomicky, sociálne, zdravotnícky, kultúrne a vzdelanostne, pôvodný "kapitál" dôvery národa v politiku strany v dôsledku rozmanitých politických chýb, ktoré strana nedokázala národu objasniť tak, aby opäť získala ich dôveru, sa postupne vytrácal, až to dospelo k bodu, kedy strana, napriek miliónovej členskej základni bola len formálnou silou, ale vo svojej podstate bola v spoločnosti osamotená ako "kôl v plote" . Preto už obyčajný "vánok" spôsobený protestmi študentov sa zrazu premenil na vlnu, ktorá stranu najskôr zmietla z postu vedúcej sily spoločnosti a dnes už o nej fakticky ani nepočuť. V politickom slova zmysle je fakticky mŕtva. Ak sa nielen komunisti, ale aj ľavičiari bojujúci proti kapitalizmu budú chcieť opätovne uchádzať o dôveru občanov, tak budú musieť v prvom rade rozlúštiť ten "guláš omylov a chýb", ktorých sa strana dopustila a vyvodiť z nich pre svoju politickú prácu ako aj politický program ideologicko-praktické závery. -
Peter Zajac-Vanka
27. februára 2025
Vladimír, ďakujem, tu v diskusii prosím zostaňme v tom "hviezdnom čase" KSČ a KSS a neposúvajme zas diskusiu inam...Vypichol som tam práve tú pripravenosť ľavice a KSČ a KSS v tom čase reagovať. Aj to, že tento proces po 25.február trval DESAŤ rokov - niektorí sa pohoršili, že ako to, že do toho rátam i mobilizáciu zo septembra 1938. Nuž, rátam: kedy inokedy sa vyše miliónové mužstvo zmobilizovalo tak rázne, rýchlo a odhodlane k obrane vlasti? A kedy zároveň bolo tak sklamané? 25.február 1948 bol teda podobnou mobilizáciou más a KS boli výborne zorganizované. V Novom Slove ten článok vyšiel už bez "poučenia pre ľavicu", toleroval som to, lebo som sa po 15 rokoch mohol vrátiť ako autor na Nové Slovo. Ale tu trvám na tom poučení: "základom je hospodárska báza, vytvorenie silného vplyvu v podnikoch, masová iniciatíva a pocit vlastníctva k spoločnému majetku, chuť brániť si to vlastníctvo aktívne so zbraňou"... ak teraz začneme, do desať rokov možno bude ľud schopný organizačne prevziať riadenie slovenskej spoločnosti a hospodárstva. Reči o tom, že "teraz nič nemáme" sú pravdivé...ale už zajtra môžeme vytvoriť družstvá, môže štát vytvoriť ďalšie štátne podniky, bude dobré, ak sa vrátia možnosti vycvičiť zálohy pre armádu, musíme čakať na príležitosti ako napr. keď krachol taký TRENS strojárska výroba, premeniť ho na zamestnaneckú samosprávu, a hlavne - treba znovu a tvrdošijne vysvetľovať mladej verejnosti, v čom bol vývoj v 1948 a po 1948 vynikajúci pre slovenský ľud - a nie robiť "medvediu službu" pravici hlásaním neschopnosti ks. Poďme teda mapovať éru socializmu a porovnávať, kde sme teraz v 2025... -
Milan Antal
26. februára 2025
Peter, dobrý článok. Takých treba viac. M.A. -
Peter Zajac-Vanka
27. februára 2025
Ďakujem Milan, myslím že do Alternativ si to prevezmi, ak Ti tam niekto nenapísal niečo lepšie...
Please sign in or register for a new account to leave a review.
Peter, dobrý článok. Takých treba viac. M.A.
Ďakujem Milan, myslím že do Alternativ si to prevezmi, ak Ti tam niekto nenapísal niečo lepšie…
Je nesporné, že Víťazný február bol hviezdnym časom KSČ nie len z hľadiska jej stratégie a taktiky, ale aj z hľadiska rozhodujúcej podpory jej politiky väčšinou občanov ČSR. Ale žiaľ v tej miere, v akej sa darilo úspešne budovať Československo – ekonomicky, sociálne, zdravotnícky, kultúrne a vzdelanostne, pôvodný „kapitál“ dôvery národa v politiku strany v dôsledku rozmanitých politických chýb, ktoré strana nedokázala národu objasniť tak, aby opäť získala ich dôveru, sa postupne vytrácal, až to dospelo k bodu, kedy strana, napriek miliónovej členskej základni bola len formálnou silou, ale vo svojej podstate bola v spoločnosti osamotená ako „kôl v plote“ . Preto už obyčajný „vánok“ spôsobený protestmi študentov sa zrazu premenil na vlnu, ktorá stranu najskôr zmietla z postu vedúcej sily spoločnosti a dnes už o nej fakticky ani nepočuť. V politickom slova zmysle je fakticky mŕtva. Ak sa nielen komunisti, ale aj ľavičiari bojujúci proti kapitalizmu budú chcieť opätovne uchádzať o dôveru občanov, tak budú musieť v prvom rade rozlúštiť ten „guláš omylov a chýb“, ktorých sa strana dopustila a vyvodiť z nich pre svoju politickú prácu ako aj politický program ideologicko-praktické závery.
Vladimír, ďakujem, tu v diskusii prosím zostaňme v tom „hviezdnom čase“ KSČ a KSS a neposúvajme zas diskusiu inam…Vypichol som tam práve tú pripravenosť ľavice a KSČ a KSS v tom čase reagovať. Aj to, že tento proces po 25.február trval DESAŤ rokov – niektorí sa pohoršili, že ako to, že do toho rátam i mobilizáciu zo septembra 1938. Nuž, rátam: kedy inokedy sa vyše miliónové mužstvo zmobilizovalo tak rázne, rýchlo a odhodlane k obrane vlasti? A kedy zároveň bolo tak sklamané? 25.február 1948 bol teda podobnou mobilizáciou más a KS boli výborne zorganizované.
V Novom Slove ten článok vyšiel už bez „poučenia pre ľavicu“, toleroval som to, lebo som sa po 15 rokoch mohol vrátiť ako autor na Nové Slovo. Ale tu trvám na tom poučení:
„základom je hospodárska báza, vytvorenie silného vplyvu v podnikoch, masová iniciatíva a pocit vlastníctva k spoločnému majetku, chuť brániť si to vlastníctvo aktívne so zbraňou“… ak teraz začneme, do desať rokov možno bude ľud schopný organizačne prevziať riadenie slovenskej spoločnosti a hospodárstva. Reči o tom, že „teraz nič nemáme“ sú pravdivé…ale už zajtra môžeme vytvoriť družstvá, môže štát vytvoriť ďalšie štátne podniky, bude dobré, ak sa vrátia možnosti vycvičiť zálohy pre armádu, musíme čakať na príležitosti ako napr. keď krachol taký TRENS strojárska výroba, premeniť ho na zamestnaneckú samosprávu, a hlavne – treba znovu a tvrdošijne vysvetľovať mladej verejnosti, v čom bol vývoj v 1948 a po 1948 vynikajúci pre slovenský ľud – a nie robiť „medvediu službu“ pravici hlásaním neschopnosti ks. Poďme teda mapovať éru socializmu a porovnávať, kde sme teraz v 2025…